Zuzana Zimmermanová

Z&nbsp;východu jeho piesočné pláže obmýva tyrkysový Jadran tak blízko útesov, až sa divoká scenéria spája v&nbsp;jedno, zo západu sa týčia Apeniny s&nbsp;krásnym Národným parkom Monti Sibillini a&nbsp;uprostred kopcovitej scenérie sa vynárajú starobylé mestečká, záhadné jaskyne a&nbsp;rozprávkové zámky ovenčené ľúbostnými legendami. Na jeseň v&nbsp;Marche navyše kraľuje sezóna bielych hľuzoviek – jedného z&nbsp;najdrahších pokrmov na svete. „Lovenie“ podzemných húb v&nbsp;lese so špeciálne vytrénovaným psom je jedinečný zážitok, ktorému konkuruje aj divadlo ich ochutnávky. Huby s&nbsp;prezývkou gastronomické diamanty sa servírujú v&nbsp;stružlinkách na jednoduchých pokrmoch od cestovín až po vajcia, no až potom, keď si zákazník na prinesenej váhe skontroluje presné množstvo gramov.

Je jedným z dvadsiatich regiónov Talianska. Leží v centrálnej časti krajiny obklopený regiónmi Emilia Romagna, Toskánsko, Umbria, Lazio a Abruzzo na západe a Jadranským morom na východe. Okrem riečnych údolí a vyše 170 kilometrov pobrežia je krajina hornatá, hlavnú časť tvoria Apeniny. V Marche leží jedna z najväčších európskych jaskýň - 18 kilometrov dlhý komplex Frasassi, vyhĺbený riekou Sentino. Územie pokrývajú vinice, olivové háje aj lesy plné hľuzoviek, k hlavným rybárskym centrám sa radia prístavné mestá Ancona, Fano a Civitanova Marche. Región je známy výrobou topánok a kožených výrobkov (provincie Macerata a Fermo), nábytku (Pesaro), papiera (Fabriano) aj hudobných nástrojov (Castelfidardo). V auguste 2016 Marche zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré poškodilo časť stredovekých miest.

Marche

Srdcom Marche je provinčné mestečko na vrcholkoch kopcov – Urbino. Už z&nbsp;diaľky sa týči jeho zlatistá vežatá silueta s&nbsp;Vojvodským palácom, ktorá sa stala symbolom renesančnej architektúry a&nbsp;vďaka ktorej sa mesto zaradilo na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V&nbsp;dláždených uličkách sa miesi vôňa crescie – pečenej chlebovej placky – so živou vravou univerzitných študentov, inak tu však zastal čas. Kedysi si strmými zákutiami mesta vykračoval aj mladý Raffael, v&nbsp;jeho rodnom dome dnes sídli múzeum s&nbsp;prvou freskou, ktorú namaľoval spolu s&nbsp;otcom.

Renesančný majster síce v&nbsp;Urbine dlho nepobudol, v&nbsp;detstve prišiel o&nbsp;oboch rodičov a&nbsp;neskôr odišiel tvoriť do Florencie a&nbsp;Ríma, no rodné mesto predsa len ovplyvnilo jeho umelecké dozrievanie. „Za vlády Federica da Montefeltro sa z&nbsp;Urbina stalo vychýrené centrum kultúry. Vojvoda bol veliteľom žoldnierov, mal plné vrecká dukátov a&nbsp;veľkú slabosť pre umenie. V&nbsp;15. storočí na svoj dvor v&nbsp;Palazzo Ducale pozval významných umelcov z&nbsp;celého sveta, ktorých tu nechal roky slobodne tvoriť. A&nbsp;to, čo vytvorili, veru stálo za to,“ hovorí sprievodca Marco, keď prechádzame cez vyše 80 miestností. V&nbsp;súčasnosti v&nbsp;rozľahlom renesančnom paláci sídli Národná galéria Marche s&nbsp;obdivuhodným výberom diel od Tiziana, Piera della Francesca, Giovanniho Santiho či samotného Raffaela (Portrét ženy, La Muta, 1507).

Za pozornosť stojí aj vojvodova knižnica – jedna z&nbsp;najpôsobivejších mimo Vatikánu. V&nbsp;slnečné popoludnie sa oplatí vyšplhať na zelený pahorok Parco della Resistenza a&nbsp;pozrieť si mesto ako na dlani. Možno dovidíte až na neďaleké pobrežné mesto Pesaro, v&nbsp;ktorom sa narodil ďalší velikán – hudobný skladateľ Gioacchino Rossini, autor známej opery Barbier zo Sevilly. Krásne historické centrum plné renesančných palácov dopĺňajú vily v&nbsp;secesnom štýle, pevnosť Rocca Costanza a&nbsp;cyklotrasy vedúce popri dlhej promenáde. Na skladateľovu počesť mesto každé leto oživia árie v&nbsp;rámci festivalu Rossini Opera Festival.

Príbeh Romea a&nbsp;Júlie nie je jedinou tragickou láskou, ktorá otriasla Talianskom. Na zámku Gradara, ktorý obklopuje hradbami obohnaná stredoveká dedina, sa odohrala romanca Paola a&nbsp;Francescy oslavovaná aj v&nbsp;Danteho Božskej komédii. Príbeh o&nbsp;dvoch mocných rodoch, ktoré spojili svoje sily, skomplikoval lacný trik. Keďže Gianciotto Malatesta vo vojnách utrpel mnoho zranení, ktoré z&nbsp;neho urobili krívajúceho a&nbsp;poloslepého mrzáka, zo strachu z&nbsp;odmietnutia na čas dvorenia za Francescou poslal svojho pohľadného brata Paola. Nepočítal však s&nbsp;tým, že tí dvaja sa do seba zamilujú. Svadba síce prebehla podľa plánov, no Francesca sa s&nbsp;Paolom naďalej tajne schádzala v&nbsp;zámku. Jedného dňa sa Gianciotto vrátil domov skôr, a&nbsp;keď objavil pravdu, vrhol sa na brata s&nbsp;mečom. Francesca mu skočila do cesty, čepeľ prešla oboma srdcami, a&nbsp;tak milenci odišli na večnosť spolu. Hrad, ktorý sa týči na strategickom pahorku, dnes dopĺňajú voliéry plné dravých vtákov a&nbsp;lesnatý park. Takmer každá kaviareň a&nbsp;osteria ťaží z&nbsp;ľúbostného príbehu, a&nbsp;tak si ľahko objednáte vegetariánske Francescino menu s&nbsp;cukinovou piadinou alebo Gianciottovu nálož pečeného mäsa. V&nbsp;čase okolo Valentína zasa okolie hradieb osvetľujú tisíce sviečok a&nbsp;zaľúbenci si môžu zo Studne básní vyloviť romantické verše.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Neďaleko Urbina tečie rieka Metauro, ktorá svojou neúnavnou aktivitou vyformovala hlboký kaňon Marmitte dei Giganti (v&nbsp;preklade Obrie hrnce). V&nbsp;teplejších mesiacoch sa v&nbsp;tyrkysovej vode stretávajú kanoisti aj vyznávači kaňoningu, ktorí skáču z&nbsp;vodopádov do úzkych dier vyhĺbených riekou. „Pred tisíckami rokov bol kaňon naplnený ľadovcami. Keď sa roztopili, voda v&nbsp;rieke bola taká silná, až vytvorila víry. Tie erodovali skaly tak dlho, až kým nevytvorili ‚marmitte‘ – obrovské diery v&nbsp;útesoch. Po zime, keď pominú záplavy, v&nbsp;nich občas zostanú uväznené ryby,“ vysvetľuje Natalia. Sympatická športovkyňa vyhrala niekoľko medzinárodných súťaží v&nbsp;rýchlostnej kanoistike, neskôr presedlala na maratón. Kaňon neďaleko dediny Fossombrone pozná ako vlastnú dlaň, po zime ho pravidelne čistí od nánosov dreva, v&nbsp;lete organizuje splavy spojené so skokmi z&nbsp;vodopádov. „Najväčšiu radosť mám, keď pomôžem ľuďom prekonať vlastný strach z&nbsp;vody,“ hovorí talianska kanoistka.

O&nbsp;adrenalín nie je núdza ani v&nbsp;Cingoli. Neďaleko dediny, ktorá vďaka vyhliadkam dostala prezývku Balkón Marche, partia nadšencov vybudovala dobrodružný park Cingoli Avventura. „Pred dvanástimi rokmi sa skupina dievčat, ktoré vyrastali v&nbsp;chránenej oblasti neďaleko tohto parku, rozhodla miesto vyčistiť a&nbsp;obnoviť jeho ‚zelený imidž‘. Popritom, ako zbierali odpadky a&nbsp;sadili nové stromy, im v&nbsp;hlave skrsol nápad na vybudovanie zážitkového parku,“ hovorí riaditeľ a&nbsp;miestny inštruktor Roberto. Uprostred lesa, po ktorom sa v&nbsp;skorých hodinách prechádzajú diviaky, lane aj líšky, stojí súvislý pás ferrát, ziplineov a&nbsp;adrenalínových preliezačiek ponad rieku Musone, ktoré nadchnú všetky vekové skupiny. Najväčším zážitkom je zipline vedľa umelej priehrady vo výške 10-poschodovej budovy, horolezci si na svoje prídu na druhom, náročnejšom okruhu, kde už treba zapojiť techniku aj svaly.

Hoci najviac pútnikov v&nbsp;Taliansku mieri do Ríma, v&nbsp;ničom nezaostáva ani Loreto. Magnetom mestečka na pahorku je majestátny gotický kostol Santuario della Santa Casa. Architektonický skvost je plný umenia prevažne zo 16. storočia, pozornosť však púta najmä vďaka nazaretskému domu, v&nbsp;ktorom prišla na svet a&nbsp;prijala zvestovanie Panna Mária. Tradícia hovorí, že Santa Casa, v&nbsp;preklade Svätý dom, sa v&nbsp;Lorete zjavil 10. decembra 1294 po tom, čo križiaci prehrali boje v&nbsp;Palestíne a&nbsp;museli Svätú zem opustiť. „Hovorí sa, že do Loreta dom priniesli anjeli. Vo vatikánskych archívoch sa našli dokumenty, ktoré hovoria, že budovu z&nbsp;Nazaretu previezla cez more talianska šľachtická rodina menom Angeli, čo znamená Anjeli. Okolo domčeka postavili ochranné kamene a&nbsp;neskôr aj celú baziliku v&nbsp;gotickom štýle,“ vysvetľuje pútnik Danielle.

Rozľahlé námestie Piazza della Madonna pred bazilikou je lemované dlhými arkádovými chodbami s&nbsp;klenbami a&nbsp;množstvom suvenírových obchodíkov a&nbsp;kaviarní. Príjemne sa z&nbsp;nich sleduje práca madonnaros – pouličných umelcov, ktorí na chodník v&nbsp;okolí fontány farebnými kriedami zhotovujú repliky svätých obrázkov, najmä madon. Starobylé povolanie, pri ktorom sa umelci pútnici presúvajú na posvätné miesta, maľujú a&nbsp;žijú z&nbsp;darov okoloidúcich, je v&nbsp;Taliansku stále živé.

Taliani patria k&nbsp;najväčším gurmánom sveta a&nbsp;uprednostňujú všetko lokálne. Ak vládne spokojnosť v&nbsp;žalúdku, ostatné sa už nejako poddá. Juh Marche lemujú olivové háje špeciálnej odrody olív Ascolano. Sú väčšie než tie klasické a&nbsp;používajú sa nielen na výrobu oleja, ale aj na prípravu ascoli piceno, pochúťky, pri ktorej sa olivy naplnené mäsom, mozzarellou alebo rybami osmažia v&nbsp;cestíčku. Vo vnútrozemí prevláda na tanieri zajačie a&nbsp;jahňacie mäso či sezónne hľuzovky, na dlhom pobreží je obľúbené aj brodetto all’anconetana – bohatá polievka na rajčinovom základe s&nbsp;trinástimi druhmi rýb a&nbsp;morských plodov z&nbsp;Jadranu. Najlepšie chutia priamo na pláži.

Za tými najkrajšími sa treba vydať na riviéru prírodného parku Conero. Priezračne čistá morská voda tu obmýva pláže, za ktorými sa týčia biele útesy. Už to napovedá, že k&nbsp;moru vedú strmšie cesty, no prechádzka cez lesy plné borovíc, dubov, bukov aj kvetnatých oleandrov je príjemný zážitkový bonus. Východiskovým bodom sú mestečká Portonovo a&nbsp;Sirolo, lemované reštauráciami s&nbsp;čarovným výhľadom na Jadran a&nbsp;Monte Conero. Nezaostáva ani Numana, bývalý dôležitý prístav, ktorý silné zemetrasenie premenilo na pokojnú rybársku obec.

Zvlnené kopce Marche sú ideálnym miestom na pestovanie viniča. Typickou je najmä odroda Verdicchio, z&nbsp;ktorej sa vyrába osviežujúce biele víno s&nbsp;citrusovým nádychom, ale aj červené Rosso Conero. „Je to prvé víno v&nbsp;Marche, ktoré v&nbsp;roku 1967 získalo známku kvality s&nbsp;kontrolovaným pôvodom. Vyrábame ho čisto z&nbsp;bobúľ Montepulciano,“ vysvetľuje mladý vinár Mattia, ktorý vyrastal na vyše 120-hektárovej farme Moroder uprostred parku Conero. „Naša rodina ju dedí z&nbsp;pokolenia na pokolenie od 18.&nbsp;storočia. Prežila vojnu aj silné zemetrasenie, až sa moji rodičia rozhodli zamerať prevažne na produkciu vína. Pestujeme však aj olivy a&nbsp;ovocné stromy, rastú tu aj hľuzovky,“ hovorí mladý Talian, ktorý sa po skusoch vo svete vrátil na rodinnú farmu, kde sa učí od špičkových enológov. Jeho brat medzitým šéfuje reštaurácii a&nbsp;pizzerii, ich terasy s&nbsp;výhľadom na vinice v&nbsp;sezóne praskajú vo švíkoch.

Nie všetky prírodné krásy vystavuje Marche ihneď na obdiv. Neďaleko dediny Genga leží aj mnoho jaskýň. Vyše 18 kilometrov dlhý komplex Frasassi patrí k&nbsp;najväčším v&nbsp;Európe a&nbsp;vedie k&nbsp;fascinujúcim formáciám, ktoré pripomínajú Veľký kaňon, Niagarské vodopády, šikmú vežu v&nbsp;Pise či všakovaké zvieratká. „Hlavná jaskyňa je obrovská, dosahuje výšku 240 metrov. Zmestila by sa do nej aj milánska katedrála,“ hovorí sprievodca, keď nás vedie pomedzi krasové stalagmity a&nbsp;stalaktity. Kto má odvahu, toho vyzbroja ochranným oblečením a&nbsp;lampou a&nbsp;môže sa vydať na dobrodružnejšiu speleologickú prehliadku do útrob neosvetlených jaskýň. Lákavou alternatívou je neďaleký Valadierov chrám, ktorý postavili v&nbsp;prírodnej jaskyni. Jeho enormná kupola sa dotýka stropu jaskyne a&nbsp;vytvára jedinečný súzvuk prírodnej a&nbsp;architektonickej krásy. Známy architekt Giuseppe Valadier údajne postavil chrám na žiadosť pápeža Leva XII., ktorý chcel, aby si tu pútnici očistili svoje duše.

Hoci Fabriano je posiate stredovekými palácmi a&nbsp;katedrálami, v&nbsp;krajine je známe ako hlavné mesto papiera. Sídli tu mnoho tovární, ktoré vyrábajú kilometre kvalitného materiálu na písanie aj kreslenie, vyvážaného do celého sveta. K&nbsp;tým najstarším a&nbsp;zároveň nepretržite fungujúcim patrí Cartiere Miliani z&nbsp;roku 1782, v&nbsp;ktorej sa dnes tlačia aj eurobankovky. História výroby papiera však vo Fabriane siaha ešte ďalej, až do 13.&nbsp;storočia. Hoci sa vynájdenie papiera pripisuje Číňanom a&nbsp;jeho rozšírenie na západ zasa Arabom, o&nbsp;vylepšenie technológie sa postarali práve tu. Aby rozlíšili kvalitný ručne robený papier od napodobnenín, začali naň pridávať unikátne vodoznaky. Múzeum papiera a&nbsp;vodoznakov vo Fabriane dodnes ponúka ukážky výroby papiera na prvotných mechanizmoch, ktoré miestami pripomínajú mučiace nástroje, ako aj zbierku filigránov – detailných „obrazov“ vyrobených z&nbsp;tenkých drôtov, ktoré po pritlačení na mokrý papier vytvorili neviditeľný vodoznak. V&nbsp;zbierke nechýba podklad svadobného oznámenia s&nbsp;portrétmi Sissi a&nbsp;Franza Jozefa či rôznych vládcov vrátane Benita Mussoliniho. A&nbsp;ak budete zvedaví, dozviete sa aj to, ako rozoznať plagiát od originálu.

Marche: Niekdajšie miesto tragickej lásky je dnes rajom umenia, gurmánov a adrenalínu

Výber pre vás

Marche: Niekdajšie miesto tragickej lásky je dnes rajom umenia, gurmánov a adrenalínu

Súvisiace články

Zničené mešity, na domoch stopy po guľkách. Krásny hornatý Náhorný Karabach naberá druhý dych

Za 40 minút ste z betónovej džungle v nefalšovanom raji. Taiwanský ostrov s azúrovým morom a rozprávkovými zátišiami

Tikajúci poklad Švajčiarska: Nosia ich miestni bankári a celebrity

Výber pre vás