Vladimír Kampf

V&nbsp;chráme je celkovo osemnásť oltárov. Niekoľko z&nbsp;nich je od Majstra Pavla. Postavili ho v&nbsp;14.&nbsp;storočí podľa stredovekej kresťanskej symboliky čísel. Má tri lode, čo symbolizuje svätú trojicu. Dvanásť podporných stĺpov pripomína apoštolov. V&nbsp;minulosti mal kostol päť brán ako symbol piatich Kristových rán. Dnes sú vchody len dva. Aj vďaka bazilike je Levoča od roku 2009 zapísaná v&nbsp;Zozname svetového dedičstva UNESCO. V&nbsp;septembri 2015 ju pápež František povýšil na basilicu minor – pápežský kostol, hoci zo stavebnej stránky to nie je pravá bazilika, ale pseudobazilika halového typu.

Stoštyridsať rokov kostol používali evanjelici. Potom striedavo aj katolíci ešte niekoľko ďalších rokov. V&nbsp;rokoch 1706 až 1710 ho dokonca priečne rozdelili na dve časti. Časť s&nbsp;oltárom používali katolíci a&nbsp;zadnú s&nbsp;kazateľnicou evanjelici. Zaujímavosťou je, že po príchode evanjelikov kostol nevyprázdnili. Levočanom bolo ľúto ničiť niečo, čo si zaplatili či prácne vybudovali, len preto, lebo panstvo rozhodlo, že budú inej viery. Oltáre im neprekážali a&nbsp;dali sa jednoducho zatvoriť. Slovenský klenot klenotov tak zostal nezmenený.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Diela Majstra Pavla sú v&nbsp;ďalších dvoch desiatkach miest na Slovensku. Aké mal priezvisko, nevieme. Nevieme ani to, kedy sa narodil a&nbsp;kedy zomrel, pretože archív zhorel. Do Levoče prišiel okolo roku 1500. Mal tri dcéry a&nbsp;jedného syna, ktorý bol poriadny kvietok. Počas potýčky spolu s&nbsp;kamarátom zabili sluhu krakovského mešťana. Otec ho vykúpil. Čo s&nbsp;ním bolo ďalej, nevieme.

<p>Pochádza z&nbsp;dielne Majstra Pavla. Je vysoký 18 metrov a&nbsp;62 centimetrov. Široký je 6 metrov a&nbsp;27 centimetrov. Tieto miery zodpovedali rozmerom 60 a&nbsp;20 levočských stôp. Je rozoberateľný, vyrezávali ho dva roky. Do vyzdobenia maľbami a&nbsp;pozlátenia prešlo deväť rokov. Je vyrobený z&nbsp;lipového dreva bez použitia jediného klinca.</p>

Hlavný oltár Baziliky svätého Jakuba

Aj keď veľa nevieme, vieme že Majster Pavol bol významná osobnosť, člen mestskej rady a&nbsp;Bratstva Božieho tela. V&nbsp;čase, keď žil, jeho priezvisko nebolo až také dôležité. Ľudí volali menom a&nbsp;dávali im prívlastky. Aj významného levočského umelca mohli volať napríklad Pavol Rezbár. V&nbsp;kostole je epitaf, v&nbsp;ktorom sa spomína dcéra Majstra Pavla, zhotoviteľa oltára. Je to jediný písomný záznam, ktorý prisudzuje autorstvo Majstrovi Pavlovi.

V&nbsp;19.&nbsp;storočí bol hlavný oltár v&nbsp;zabudnutí a&nbsp;na nejakého majstra nikto ani len nepomyslel. Za najvzácnejšiu pamiatku sa považoval organ. V&nbsp;roku 1624 ho začal stavať norimberský majster Hans Hummel. Žiaľ, holdoval alkoholu a&nbsp;pád z&nbsp;lešenia neprežil. V&nbsp;roku 1632 organ dokončil Poliak Juraj Mitrowsky. Na opilca Hummela čakali v&nbsp;Levoči niekoľko rokov, vždy mal nejakú výhovorku. Po jeho tragickej smrti prišiel z&nbsp;Krakova list, že z&nbsp;organa jedného z&nbsp;tamojších kostolov ukradol píšťaly, ktoré mohol použiť v&nbsp;Levoči. Krakovčania žiadali o&nbsp;ich vydanie. Do polovice 18.&nbsp;storočia bol levočský organ najväčší v&nbsp;Uhorsku. V&nbsp;súčasnosti má najstaršiu organovú skriňu na Slovensku. Ďalšími naj v&nbsp;levočskej bazilike sú epitafy – náhrobné kamene. Je ich tam vyše 40. Viac ich na Slovensku na jednom mieste nemá žiadny kostol. Dali si ich zhotoviť bohatí mešťania.

Bazilika je zasvätená apoštolovi Jakubovi Staršiemu. Bol bratom apoštola Jána. Nazýva sa aj Väčší alebo Zebedeov – kvôli odlíšeniu od menovca Jakuba Alfeovho. Patril do trojice najobľúbenejších Kristových apoštolov a je jedným z prvých mučeníkov viery.

Apoštol Jakub Starší

Sochy na oltári narodenia Pána boli dlhé roky zamurované na levočskej radnici, pravdepodobne od čias spred reformácie. Nikto nevie, pre ktorý kostol boli pôvodne určené. Objavili ich náhodou v&nbsp;roku 1698 po tom, ako odsunuli skriňu, za ktorou boli dvere do komnaty. V&nbsp;tej žiarila nezaprášená madona od Majstra Pavla. Jej tvár bola kedysi na slovenskej stokorunáčke. Sochy po tom, ako ich v&nbsp;roku 1698 našli, osadili do dreveného barokového oltára a&nbsp;umiestnili v&nbsp;bazilike.

Klenot klenotov: Bazilika sv. Jakuba ukrýva jednu z našich najcennejších historických pamiatok

Výber pre vás

Klenot klenotov: Bazilika sv. Jakuba ukrýva jednu z našich najcennejších historických pamiatok

Súvisiace články

Magnet pre pútnikov: Dóm svätej Alžbety v Košiciach je naším najväčším kostolom

Dedina plná prekvapení: V Lišove sa s atrakciami akoby vrece roztrhlo

Ako sa hrali naši: Nazrite do výstavy, na ktorej sa veľkí cítia malí

Výber pre vás