Mária Mišovičová

Otvorili ho pred vyše 130 rokmi a&nbsp;záujem návštevníkov z&nbsp;celého sveta neutícha. Ročne ho navštívi vyše 500-tisíc turistov. V&nbsp;čase jeho vzniku bolo zloženie zákazníkov veľmi rozmanité. Tvorili ho slúžky, prostitútky, pasáci, drobní zlodejíčkovia, robotníci, no netrvalo dlho a&nbsp;k&nbsp;pravidelným hosťom patrili aj bankári, šľachtici či dekadentní Parížania. Priťahoval ich nový tanec kankán a&nbsp;jeho sporo odeté tanečnice. Tie mali zálusk najmä na mužov z&nbsp;vyšších vrstiev, odhaľovali pred nimi svoje krásne dlhé nohy a&nbsp;pred tými obzvlášť bohatými aj niečo viac.

Práve vznikajúce kabarety si našli obdivovateľov naozaj vo všetkých spoločenských vrstvách. Rozrástli sa najmä v&nbsp;druhej polovici 19. storočia. Bolo to obdobie, keď Francúzsko zaznamenalo celospoločenský rozkvet. Krajine sa darilo najmä v&nbsp;ekonomickej oblasti, stredná trieda sa nebývalo vzmáhala, bohatla a&nbsp;viac voľného času trávila v&nbsp;reštauráciách či kaviarňach. Nie nadarmo túto éru nazvali poeticky Belle Époque – krásna doba. Premena zasiahla aj oblasť zábavy. Popri divadlách sa veľkej obľube tešili dostihy, vystúpenia v&nbsp;cirkusoch, o&nbsp;niečo neskôr kiná a&nbsp;do popredia sa dostávali novootvorené kabarety.

Frivolné ovzdušie, ktoré prialo zábave, využil aj Joseph Oller. Muž, ktorého sprevádzala pochybná povesť, no mal mimoriadne podnikateľské schopnosti. Pochádzal z&nbsp;katalánskeho mesta Terrassa. Do Francúzska prišiel s&nbsp;rodičmi ako malé dieťa. Do rodnej krajiny sa vrátil na krátky čas, aby študoval na univerzite v&nbsp;Bilbau. Práve tam si obľúbil kohútie zápasy a&nbsp;po návrate do Paríža sa začal živiť ako bookmaker. V&nbsp;tejto práci sa zdokonalil natoľko, že v&nbsp;roku 1867 vynašiel zvláštny spôsob stávok – parimutuel. Ten mu priniesol nielen bohatstvo, ale aj pozornosť francúzskych štátnych orgánov. Úrady túto metódu stávok považovali za nezákonnú a&nbsp;zakázali ju. Joseph Oller ich nariadenie nerešpektoval, šesť rokov sa mu naďalej darilo prevádzkovať stávky. Potom prešla trpezlivosť aj úrady a&nbsp;na pätnásť dní skončil vo väzení.

Ale ani pobyt za mrežami nezlomil jeho podnikavého ducha. Mal 34 rokov, keď opustil väznicu, a&nbsp;už mal pripravené ďalšie plány. Tentoraz ho zaujal práve sa rodiaci zábavný priemysel. Zameral sa na tanečné a&nbsp;divadelné prevádzky, vlastnil ich niekoľko, napríklad aj známu Olympiu, a&nbsp;mal s&nbsp;nimi úspech. Ale on túžil po niečom okázalejšom, veľkolepom. Čas na jeho kolosálny projekt dozrel v&nbsp;roku 1889, keď sa v&nbsp;Paríži konala desiata svetová výstava a&nbsp;do mesta nad Seinou prúdili davy ľudí z&nbsp;celého sveta. Vtedy oslovil majiteľa cirkusu Hippodrome Charla Zidlera a&nbsp;spolu založili zábavný podnik. Ich zámerom bolo spríjemniť najmä mužským návštevníkom výstavy pobyt v&nbsp;hlavnom meste. Podnik nazvali Moulin Rouge podľa červeného mlyna na streche. Symbol mlyna sa viaže k&nbsp;histórii štvrte Montmartre: na jej kopci sa nachádzalo množstvo veterných mlynov.

Na vnútornom i&nbsp;vonkajšom zariadení kabaretu si obaja majitelia dali mimoriadne záležať. Oslovili renomovaného výtvarníka Adolpha Willera a&nbsp;ten urobil skvelú prácu. Stropy vyzdobil desiatkami veľkých žiarivých lustrov, na steny pripevnil zrkadlá a&nbsp;doprostred hlavnej sály umiestnil veľký tanečný parket a&nbsp;zvýšené pódium. Impozantná bola aj výzdoba priľahlej záhrady s&nbsp;reštauráciou. Medzi kvety a&nbsp;stromy rozmiestnil rôzne púťové atrakcie, no najviac sa vynímala maketa slona – v&nbsp;jeho útrobách sa nachádzal arabský klub. Návštevníci sa doň dostali po točitom schodisku, ktoré bolo ukryté v&nbsp;nohe chobotnatca. Hlavným lákadlom podniku však boli ženy. Aj preto dali majitelia kabaretu prezývku Le premier palais des femmes – prvý ženský palác.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Na začiatku boli tanečnicami dievčatá ľahších mravov alebo mladé ženy z&nbsp;práčovní, či slúžky, ktoré si chceli po večeroch privyrobiť. Hosťami boli prevažne muži, ktorí boli zvedaví na neuveriteľnú tanečnú šou. Samozrejme, nesmel chýbať zatracovaný, no zároveň ospevovaný kankán. Tanečnice pri ňom vysoko dvíhali bohato nariasené sukne a&nbsp;publiku ukazovali nielen nohy, ale aj spodnú bielizeň. Majitelia však chceli dosiahnuť vyššiu úroveň predvádzaného programu, a&nbsp;preto začali hľadať účinkujúce v&nbsp;divadlách a&nbsp;cirkusoch, mali záujem o&nbsp;známe mená.

Prvá veľká tanečnica, ktorá očarila divákov, bola Jane Avrilová. Spolumajiteľ Zidler ju uvoľnil z&nbsp;cirkusu Hippodrome a&nbsp;ponúkol jej angažmán v&nbsp;Moulin Rouge. Pri jej lascívnych tanečných pohyboch sa všetky oči upierali iba na ňu. Mala len 21 rokov a&nbsp;za sebou bohatú minulosť. Narodila sa na parížskom predmestí, jej matka bola známa kurtizána a&nbsp;otec taliansky markíz, ktorý sa k&nbsp;dieťaťu nehlásil. Jej detstvo za veľa nestálo. Ak si matka na ňu občas našla čas, dieťaťu sa ušli len výčitky a&nbsp;facky. Keď dievčina dovŕšila pätnásť rokov, matka skončila v&nbsp;psychiatrickom zariadení a&nbsp;ona sa musela začať starať o&nbsp;seba sama.

 Bola v&nbsp;takom rozpoložení, že v&nbsp;sedemnástich chcela spáchať samovraždu skokom do Seiny. Na zábradlí si to však rozmyslela. O&nbsp;krátky čas navštívila s&nbsp;priateľom zábavný podnik Bal Bullier a&nbsp;vtedy na­šla zmysel ďalšieho bytia. Prepadla tancu a&nbsp;jej život sa radikálne zmenil. V&nbsp;Moulin Rouge spôsobila senzáciu. Básnik symbolizmu Arthur Symons, jeden z&nbsp;jej obdivovateľov, ju opísal takto: „Jej kankán bol zmyselný, provokatívny. Vyzerala ako dieťa a&nbsp;vedome zo seba robila cudnú pannu. Jej cudnosť však bola predstieraná, mala šaty s&nbsp;orientálnym výstrihom, ktorý siahal až po pás. Predvádzala akési skazené panenstvo.“ Najmä mužov to lákalo a&nbsp;Moulin Rouge prekvital.

Stálym návštevníkom kabaretu bol aj maliar Henri de Toulouse-Lautrec. Aristokrat, ktorého rodina patrila k&nbsp;najstarším šľachtickým rodom. Prvýkrát sa v&nbsp;zábavných podnikoch na Montmartri zjavil v&nbsp;roku 1885. Lákal ho nočný svet, kabarety, tanečnice a&nbsp;ľahké ženy. To bol život, ktorý prenášal na maliarske plátno. Keď sa o&nbsp;štyri roky otvorili brány legendárneho Moulin Rouge, navštevoval ho denne. Mal v&nbsp;ňom rezervovaný stôl, mohol v&nbsp;ňom vystavovať svoje diela. Spoločnosťou, v&nbsp;ktorej sa pohyboval, a&nbsp;priateľmi, ktorých si vybral, si pohneval aristokratickú rodinu. Stála pri ňom iba matka, otec ho vydedil a&nbsp;strýko ostentatívne hodil do ohňa niekoľko jeho obrazov. Plagáty, ktoré vytvoril pre Moulin Rouge, stihol iný osud. Vyniesli ho medzi maliarsku elitu. U&nbsp;Parížanov boli také populárne, že chodili za lepičmi, odlepovali ich a&nbsp;ešte mokré od lepidla si ich brali domov.

Múzou mu bola kabaretná tanečnica La Goulue, čo bolo umelecké meno Louise Weberovej. Bola hviezdou Moulin Rouge a&nbsp;označovali ju aj za kráľovnú Montmartru. Známa bola tým, že počas vystúpenia rada tancovala okolo stolov, zobrala pánskemu návštevníkovi pohár a&nbsp;jeho obsah vypila do dna. Jej rané detstvo je málo známe. Pochádzala zo židovskej rodiny z&nbsp;Alsaska, neskôr sa s&nbsp;matkou presťahovali do Paríža. Tanec milovala od detstva. Jej matka pracovala v&nbsp;práčovni a&nbsp;Louise si neraz obliekla drahé oblečenie zákazníkov a&nbsp;predstierala, že je slávna hviezda na veľkom pódiu. V&nbsp;šestnástich sa aj ona postavila k&nbsp;odevom na vyčistenie – stala sa z&nbsp;nej práčka. 

Pre ňu to malo jednu výhodu. Tajne si požičiavala drahé róby a&nbsp;bez matkinho vedomia chodievala do tanečných sál. Spočiatku tancovala v&nbsp;malých kluboch v&nbsp;okolí Paríža, veľmi rýchlo sa však vďaka svo­jim tanečným schopnostiam stala populárnou a&nbsp;obľúbená bola aj pre odvážne správanie počas vystúpení. Šaty si dvíhala tak vysoko, že hostia videli vyšívané srdiečko na jej nohavičkách. Alebo nohu vykopla do takej výšky, že špičkou topánky zhodila klobúk z&nbsp;hlavy muža. Pózovala pre maliarov, fotografov, zábermi jej aktov sa preslávil Achille Delmaet.

Tajomstvo stále obostiera jej občasného tanečného partnera, ktorý vystupoval pod umeleckým menom Valentin le Désossé – Valentín bez kostí. Pod týmto umeleckým menom sa zrejme skrýval Jacques Renaudin, cez deň ctihodný obchodník s&nbsp;vínom, v&nbsp;noci mimoriadne populárny ohybný tanečník, ktorý vo vyše 80-tisíc predstaveniach predviedol valčíky, polky, mazúr­ky, štvorylky. Vysoký štíhly muž s&nbsp;orlím nosom a&nbsp;dlhými rukami aj nohami sa pohyboval neobyčajne pôvabne, jeho kreácie pozostávali z&nbsp;priam artistických prvkov, akoby naozaj nemal v&nbsp;tele kosti, no jeho tanečný výkon pôsobil harmonickým dojmom. Vystupoval v&nbsp;čiernom obleku a&nbsp;cylindri, tancoval pre vlastné potešenie a&nbsp;za svoje mimoriadne predstavenia nikdy neprijal odmenu. V&nbsp;roku 1895 odišiel z&nbsp;Moulin Rouge a&nbsp;nikto o&nbsp;ňom viac nepočul.

Koniec zlatej éry kabaretu načas spôsobila prvá svetová vojna. Zasiahla aj zábavné podniky, ktoré strácali návštevníkov. V&nbsp;roku 1915 Moulin Rouge vyhorel a&nbsp;trvalo šesť rokov, kým ho opäť otvorili. K&nbsp;novému zrodu mu pomohla, ako inak, krásna žena. Volali ju Mistinguett a&nbsp;divákov si nezískala tanečnými krokmi na javisku, ale spevom a&nbsp;umením zabávať. Neskôr sa objavila aj na filmovom pláte. 

Narodila sa v&nbsp;chudobnej rodine pomocného robotníka a&nbsp;krajčírky v&nbsp;mestečku Enghien-les-Bains. Od detstva sa rada predvádzala a&nbsp;túžila zabávať ľudí. Jej prvé povolanie bolo predavačka kvetov v&nbsp;reštaurácii v&nbsp;rodnom meste. Popri predávaní si spievala obľúbené balady. Hodiny spevu a&nbsp;divadla navštevovala v&nbsp;Paríži. Tam sa zoznámila s&nbsp;vynikajúcou speváčkou Annou Thibaudovou a&nbsp;požiadala ju o&nbsp;radu, ako uspieť na divadelných doskách: „Musíte byť pekná a&nbsp;zaujať mužov.“ Na otázku, ako má zaujať davy, jej Anna odpovedala: „Nie davy, ale mužov.“

Zrejme sa tejto rady držala, lebo po príchode do Moulin Rouge sa stala riaditeľkou kabaretu a&nbsp;zanechala v&nbsp;ňom svoju stopu. V&nbsp;medzivojnovom období vraj nebolo populárnejšej varietnej speváčky. Preslávili ju mnohé piesne, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou tohto zábavného podniku. Po jej boku sa na začiatku 20. rokov objavil aj Jean Gabin, budúca legenda francúzskeho filmu. Jej honoráre dosahovali astronomické výšky a&nbsp;v&nbsp;roku 1919 mala nohy poistené na 500-tisíc frankov.

Kabaret sa ešte nestihol spamätať z&nbsp;prvého vojnového konfliktu a&nbsp;už tu bola druhá svetová vojna. Počas nej hodne stratil zo svojho lesku, a&nbsp;to napriek tomu, že na jeho javisku stála po oslobodení šansonierka s&nbsp;nezameniteľným hlasom Edith Piaf. Nevystupovala sama, na pódiu bol vedľa nej známy Yves Montand. Ľudia po prežitom vojnovom utrpení nemali dôvod na oslavy a&nbsp;kabaret sa opäť potácal na pokraji bankrotu. Zmenil sa na tanečný klub a&nbsp;počet miest pre návštevníkov sa zredukoval na polovicu. V&nbsp;budove uvádzali kabaretné hry, operetné predstavenia a&nbsp;krátky čas slúžila aj ako kino.

V&nbsp;päťdesiatych rokoch Moulin Rouge nabral druhý dych. Priestory zrenovovali a&nbsp;na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj francúzsky prezident Vincent Auriol. Po otváracom ceremoniáli známemu kabaretu dodali lesk vystúpenia významných umelcov, ku ktorým patril Charles Trenet, Charles Aznavour a&nbsp;Bourvil. Razantné zmeny nastali aj vo fungovaní kabaretu. Riaditeľom sa stal Joseph Clerico a&nbsp;trval na profesionálnom tanečnom súbore. Po jeho nástupe sa tanečnicami mohli stať len dievčatá vysoké najmenej 175 centimetrov, štíhle, s&nbsp;baletným vzdelaním. Ďalšou novinkou, ktorá pretrvala do súčasnosti, boli tak­zvané dîner spectacles – predstavenia s&nbsp;večerajúcimi návštevníkmi, ktorým na pódiu robili spoločnosť populárni umelci.

V&nbsp;kabarete sa počas jeho existencie vystriedali mnohé slávne mená: Josephine Bakerová, Frank Sinatra, Ella Fitzgeraldová, La Toya Jackson, Elton John. Veľkým lákadlom bolo aj obrovské akvárium so 40-tisíc litrami vody a&nbsp;sporo odeté tanečnice, ktoré v&nbsp;ňom predvádzali svoje umenie. Že nešlo o&nbsp;žiadnu zhýralú zábavu, dosvedčuje návšteva anglického kráľa Eduarda VII., neskôr i&nbsp;jeho pravnučky kráľovnej Alžbety II., vtedy bol kabaret uzavretý.

Program v&nbsp;Moulin Rouge aj v&nbsp;súčasnosti vychádza z&nbsp;tradícií. Naďalej v&nbsp;ňom vystupujú viac odhalené ako zahalené kankánové tanečnice, no ich kostýmy nie sú nevkusné či vulgárne, naopak, majú štýl a&nbsp;určitú šteklivosť podávajú veľmi decentne. Napokon, ich vystúpenia môžu sledovať i&nbsp;deti od šesť rokov. Diváci oceňujú ich ladné pohyby, pôvabné držanie tela a&nbsp;žasnú nad krásou diadémov, ktoré neraz vážia viac než samotné vystupujúce. Šou oslňuje aj svetelnými a&nbsp;zvukovými efektmi. Jej súčasťou sú ďalšie predstavenia, v&nbsp;akváriu napríklad jedna z&nbsp;tanečníc vystupuje s&nbsp;pytónom alebo delfínom. Podnik má 850 miest, predstavenia uvádza niekoľkokrát denne, no náporu návštevníkov často nestačí.

Hriešny i noblesný Moulin Rouge: Najslávnejší kabaret založil muž s pochybnou povesťou

Výber pre vás

Hriešny i noblesný Moulin Rouge: Najslávnejší kabaret založil muž s pochybnou povesťou

Súvisiace články

Milovaná i nenávidená: Ako sa z chudobného dievčaťa stala prvá dáma Argentíny

Príbeh vily TUGENDHAT: Životné osudy obyvateľov slávnej stavby v Brne zapísanej v UNESCO

Bizarný príbeh vzdelaného muža: ANGELO SOLIMAN sa dostal do najvyššej spoločnosti

Výber pre vás