Aký bol jej skutočný obraz, naozaj nie je ľahké spoznať. Nelichotivých vyjadrení na jej adresu odznelo neúrekom. Najmä keď sa stala prvou dámou Argentíny. Oba tábory – obdivovatelia i kritici – okolo nej vystavali vysoký múr emócií. Bola inteligentná, neúnavná v pomoci tým najbiednejším, mimoriadne krásna, nádej a ochrankyňa chudobných. Ale takisto ambiciózna, bez zľutovania, bezcitná intrigánka. Naozaj bolo ťažké rozlíšiť, čo sú fakty a čo lož. Za necelých 33 rokov svojho života však toho zvládla hodne. Z chudobného vidieka sa dostala až do prezidentského paláca. Bola to najobdivovanejšia, najvýznamnejšia, ale aj najviac nenávidená žena argentínskych dejín.

Poníženie na pohrebe

Eva María Ibarguren vyšla z biednych pomerov. Narodila sa ako piate nemanželské dieťa v zapadnutej dedine Los Toldos, asi 300 kilometrov od hlavného mesta. Jej matkou bola chudobná vidiečanka Juana, otcom bohatý statkár Juan Duarte, potomok francúzskych imigrantov. Prvé dieťa porodila Juana Duartemu, keď mala štrnásť rokov, on mal päťdesiat. V neďalekej dedine už legálnu rodinu mal a päť detí s Juanou nikdy neuznal za vlastné. Ani vzťah s ňou nemienil zlegalizovať. Jeho dvojaký život nikto neodsudzoval, v argentínskych pampách to nebolo nič neobvyklé.

Finančne Juane na deti i domácnosť slušne prispieval. Všetko sa zmenilo v roku 1926, keď zomrel pri autonehode. Oficiálna manželka zakázala Juane i jej deťom prísť na obrad do kostola, nemohli byť ani v smútočnom sprievode na cintorín. Bolo to pre nich potupné, no okrem hanby ich čakala i finančná tieseň. Odsťahovali sa preto do mestečka Junín, kde si Juana otvorila malú jedáleň. Možno pre toto poníženie sa zrodila u Evy nenávisť k bohatým a nejasná túžba donútiť ich, aby k nej vzhliadali, aby ju obdivovali.

Pokračovanie na ďalšej strane...