Mária Mišovičová

Ako však prišlo k&nbsp;tomu, že sa stavby vily ujal prestížny nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe, ikona funkcionalizmu? Greta, rodená Löwová-Beerová, pochádzala z&nbsp;bohatej židovskej rodiny priemyselníkov a&nbsp;obchodníkov, ktorí žili v&nbsp;Brne už niekoľko generácií. Jej otec vlastnil viaceré textilné továrne, cukrovary a&nbsp;cementárne. Narodila sa v&nbsp;Brne, ale detstvo strávila v&nbsp;mestečku Svitávka na juhu Moravy, kde žila aj väčšia časť jej rozvetvenej rodiny. Mala dvoch bratov – Maxa a&nbsp;Hansa.

Keď dovŕšila desať rokov, rodina sa presťahovala do Brna, do krásnej secesnej vily. Nachádzala sa v&nbsp;atraktívnej lokalite takmer v&nbsp;centre mesta a&nbsp;jej súčasťou bol obrovský pozemok. Tu prežila Greta ďalšie šťastné roky. Zaujímala sa o&nbsp;umenie, učila sa cudzie jazyky a&nbsp;po ukončení základného vzdelania odišla do Viedne študovať národohospodárstvo. Školu nedokončila, pretože sa v&nbsp;devätnástich rokoch vydala za priemyselníka Hansa Weissa. Odsťahovali sa do Berlína, a&nbsp;práve tu sa začala Greta zaujímať o&nbsp;modernú architektúru.

Zoznámila sa so špičkovým architektom van der Roheom a&nbsp;jeho dielom. V&nbsp;Berlíne ju uchvátil dom, ktorý slávny architekt postavil pre obchodníka s&nbsp;umením. V&nbsp;tom čase v&nbsp;ňom však býval historik umenia Eduard Fuchs, ktorého Greta často navštevovala. K&nbsp;tomu, prečo ju práve táto vila upútala, sa vyjadrila takto: <em>„Prichádzala som do toho domu a&nbsp;hoci bol postavený konvenčne, vďaka trojici sklenených dverí bol obytný priestor prepojený so záhradou a&nbsp;bol prehľadne rozdelený na rôzne životné a&nbsp;obývacie sféry.“</em> Zapôsobilo na ňu aj sídlisko vybudované pre robotníkov v&nbsp;roku 1927 v&nbsp;Stuttgarte v&nbsp;časti Weissenhofe, pod ktoré sa okrem iných architektov podpísal aj van der Rohe. Predstavovalo modernú architektúru, ktorá si získala celosvetový ohlas. Keď sa neskôr mala Greta rozhodnúť, kto navrhne a&nbsp;postaví pre jej rodinu rezidenciu, neváhala ani chvíľu. Bude to Ludwig Mies van der Rohe.

Ešte skôr, než začala pomýšľať na stavbu rodinného sídla v&nbsp;Brne, prišlo v&nbsp;jej súkromnom živote k&nbsp;viacerým zmenám. Manželstvo s&nbsp;priemyselníkom Weissom nebolo šťastné, vydržalo šesť rokov a&nbsp;nasledoval rozvod. Už to, že sa v&nbsp;20. rokoch minulého storočia rozviedla, svedčí o&nbsp;tom, že mala odvahu postaviť sa proti spoločenským konvenciám a&nbsp;nechýbali jej moderné názory. So štvorročnou dcérou Hannou sa vrátila do Brna a&nbsp;po krátkom čase sa vydala za Fritza Tugendhata, ktorého poznala od detstva.

Ich najmladšia dcéra, kunsthistorička Daniela Hammerová-Tugendhatová, spomínala, že matka bola do ich otca zamilovaná už od detstva. <em>„Lenže ten sa k&nbsp;ničomu nemal, tak sa medzitým vydala za nemeckého priemyselníka.“</em> Nakoniec sa aj ich láska dočkala naplnenia. Áno si povedali v&nbsp;Berlíne v&nbsp;roku 1928, ale rozhodli sa usadiť v&nbsp;Brne. O&nbsp;osem rokov starší Fritz pochádzal rovnako z&nbsp;bohatej židovskej rodiny a&nbsp;rodičia novomanželov sa dobre poznali. Tugendhatovci boli spoluvlastníkmi vlnárskych závodov, kde sa vyrábal tovar z&nbsp;jemného súkna a&nbsp;vlny, svoj podiel mali aj v&nbsp;továrni na pranie vlny a&nbsp;venovali sa i&nbsp;obchodu so súknom.

Fritz chcel po maturite študovať medicínu. Uvedomoval si, že nie je nadaný obchodník ako jeho otec Emil a&nbsp;textilná výroba ho nezaujímala. Nakoniec sa predsa len podvolil želaniu rodičov a&nbsp;stal sa spoločníkom v&nbsp;ich firmách. Viac-menej ho však do nich vtiahol otec. V&nbsp;Brne bol Emil výraznou osobnosťou, viedol čulý spoločenský život, výborne hral tenis, šachy a&nbsp;bol ozdobou na každom stretnutí brnianskej smotánky. Okrem toho mal dar reči, ktorý so šarmom uplatnil i&nbsp;u&nbsp;syna, a&nbsp;ten sa pod jeho vplyvom prestal vzpierať rodinnému podnikaniu. Podarilo sa mu u&nbsp;Fritza vzbudiť záujem o&nbsp;navrhovanie kvalitných látok a&nbsp;technickú stránku ich spracovania.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Do druhého manželstva priniesla Greta veľkorysý dar – pozemok na stavbu vily, ktorý sa nachádzal na rozsiahlej rodičovskej parcele. Mal vynikajúcu polohu a&nbsp;nádherný výhľad na historickú panorámu Brna. A&nbsp;ešte čosi: Gretin otec sľúbil, že celú stavbu bude financovať on, pretože Greta ako žena nemohla dostať podiel v&nbsp;rodinných podnikoch. Čo viac si mohli zaľúbení novomanželia želať? O&nbsp;tom, kto navrhne ich spoločný dom, mali jasno. Oslovia architekta Miesa van der Rohe. Ten sa najprv prišiel pozrieť na exkluzívny pozemok a&nbsp;očaril ho. Podobne aj prísľub neobmedzeného rozpočtu.

Na vtedajšie pomery pohltila stavba nepredstaviteľnú sumu. Jeden zdroj hovorí o&nbsp;výške 8,5 milióna československých korún, iný o&nbsp;5 miliónoch. Skutočná suma však nikdy nevyšla najavo. V&nbsp;každom prípade to boli obrovské peniaze a&nbsp;mnohí to Tugendhatovcom vyčítali. Rodinné sídlo stavali v&nbsp;rokoch 1929 – 1930, v&nbsp;čase veľkej hospodárskej krízy, keď stavitelia vymýšľali čo najlacnejšie bývanie pre chudobných. V&nbsp;tom čase stál malý jednoduchý dom asi 50&nbsp;000 a&nbsp;honosnejšia vila vyšla na 250&nbsp;000 korún. Preto sa našlo mnoho kritikov, ktorí luxusné sídlo s&nbsp;najmodernejšou technológiou kritizovali. Tugendhatovci, ako aj ich príbuzní z&nbsp;oboch strán, sa pritom angažovali i&nbsp;v&nbsp;sociálnej sfére a&nbsp;aj ich úsilím vznikla v&nbsp;Brne tzv. spolková štvrť. Išlo o&nbsp;50 malých rodinných domov so záhradkami pre robotníkov z&nbsp;tovární.

Pôvodná predstava Grety o&nbsp;dome bola, že by to malo byť niečo menšie – päť spální, jedáleň a&nbsp;väčšia obývacia miestnosť. Lenže tým, že nemecký architekt mal jej dôveru a&nbsp;voľnú ruku, pokiaľ šlo o&nbsp;projekt, a&nbsp;k&nbsp;tomu neobmedzený rozpočet, za tri mesiace pripravil plány na veľkolepú vilu. Keď manželia Tugendhatovci uvideli prvé návrhy, zostali prekvapení. Mies van der Rohe im predstavil dom, aký dovtedy ešte nikto nepostavil. <em>„Želala som si moderný a&nbsp;priestranný dom s&nbsp;jasnými a&nbsp;jednoduchými tvarmi. Môj muž sa priam desil izieb plných háčkovaných dečiek a&nbsp;gýčovitých figúrok, tak ako to poznal z&nbsp;detstva.“</em> A&nbsp;v&nbsp;tom im špičkový architekt vyhovel.

Greta a Fritz mali k projektu len dve pripomienky. S van der Roheom ich rozoberali na Silvestra v roku 1928 dlho do noci. V tom období bolo moderné, aby mali manželia oddelené spálne. Vraj si oveľa viac rozumejú, keď majú vlastný priestor. Rozhodli sa tak aj Tugendhatovci, lenže Greta si želala, aby mala izby detí spojené s jej spálňou malou chodbičkou. To bola jedna požiadavka a v tom jej van der Rohe vyhovel. Tú druhú vzniesol Fritz. Obával sa, že vysoké dvere majúce od podlahy až po strop tri metre, budú ťažké a deti ich nedokážu otvoriť. Tiež mal pripomienku, či sa časom nebudú prehýbať. Nemecký architekt považoval dvere za nosný architektonický prvok a nemienil ustúpiť. Dokonca sa vyjadril, že ak dvere nezostanú v podobe, v akej ich navrhol, nebude vilu stavať. Pre úplnosť – dvere sa neprehýbali. Aký dostal van der Rohe honorár za projekt, nevedno. Vraj mu Gretin otec dal bianko šek a&nbsp;on si mohol dopísať sumu.

Realizáciu stavby zverili manželia do rúk brnianskej stavebnej firmy. Architektúra i&nbsp;stavebníctvo v&nbsp;Brne mali v&nbsp;tom čase vysokú úroveň, čo potvrdila i&nbsp;vybraná firma. Vilu pre Tugendhatovcov postavili za 14 mesiacov. Začali v&nbsp;lete 1929 a&nbsp;po dokončení interiérov a&nbsp;kolaudácii sa v&nbsp;decembri 1930 majitelia do nej nasťahovali. To už bol na svete syn Ernest a&nbsp;v&nbsp;roku 1933 sa narodil druhý syn Herbert. Okrem nich bývala vo vile aj guvernantka detí a&nbsp;zamestnávali 10-členný personál.

Pre mladú rodinu to boli šťastné roky. Rodinné sídlo si užívali, hoci neprajníci neustále nezvyčajné sídlo kritizovali. Že je strohé, neútulné, chladné a&nbsp;malé deti v&nbsp;ňom zamrznú. Odborná verejnosť prijala toto vrcholné dielo európskej architektúry rovnako vlažne. Greta mala na neprajníkov svoj názor a&nbsp;o&nbsp;vysnívanom domove povedala:<em> „Veľké priestory oslobodzujú a&nbsp;vytvárajú zvláštny pokoj, ktorý uzatvorená miestnosť neposkytne. Ak veľkolepý priestor a&nbsp;všetko vnútri nechám na seba pôsobiť, cítim: je to krása.“</em>

A&nbsp;krásny a&nbsp;spokojný bol aj ich život. Deti trávili takmer všetok voľný čas v&nbsp;záhrade a&nbsp;Fritz ich s&nbsp;radosťou neustále fotografoval, robil dokonca farebné fotografie a&nbsp;nakrúcal filmy, čo bolo v&nbsp;tom období dosť pokrokové. Pohodový rodinný život si vo vytúženej vile užívali osem rokov. Končili sa šťastné roky, v&nbsp;Európe sa diali veľké politické zmeny. Greta sa angažovala v&nbsp;Lige za ľudské práva a&nbsp;pomáhala politickým utečencom dostať sa z&nbsp;Nemecka. Hoci si nepotrpeli na spoločenský život, každoročne vo svojej vile usporadúvali bridžový turnaj pre sto hostí a&nbsp;výťažok šiel na konto ligy.

Poslednýkrát sa turnaj konal v&nbsp;roku 1937 a&nbsp;to už mali Tugendhatovci vďaka kontaktom v&nbsp;Nemecku informácie, čo by im ako Židom mohlo hroziť. Greta pochopila, že zostať v&nbsp;Brne by sa rovnalo smrti. Preto sa rozhodli pre emigráciu. V&nbsp;máji 1938 odišla Greta s&nbsp;dvomi synmi do Švajčiarska. Najstaršia dcéra Hanna šla najprv za vlastným otcom do Anglicka, ale o&nbsp;krátky čas sa pripojila k&nbsp;rodine vo Švajčiarsku. Manžel Fritz prišiel za nimi až v&nbsp;lete 1938. Našťastie, ešte to stihol. Zdržal sa v&nbsp;Brne, pretože s&nbsp;guvernantkou pripravovali osobné veci a&nbsp;menší nábytok na prevoz.

Časť Gretinej rodiny podcenila nebezpečenstvo a&nbsp;potom už bolo neskoro. Jej otca, ktorý investoval milióny do modernej vily, našli mŕtveho na koľajniciach v&nbsp;pohraničnej obci Stříbro. Mal pri&nbsp;sebe falošné doklady, a&nbsp;čo bolo príčinou jeho smrti, zostalo neobjasnené. Časť rodiny zahynula v&nbsp;Osvienčime a&nbsp;ostatní sa rozpŕchli po svete. Rodina Tugendhatovcov sa vo Švajčiarsku necítila bezpečne a&nbsp;pôvodne sa chcela usadiť v&nbsp;Spojených štátoch. V&nbsp;tom čase však už Amerika utečencov neprijímala, preto sa v&nbsp;januári 1941 presťahovali do Venezuely. V&nbsp;Caracase sa im narodili aj dve najmladšie deti, v&nbsp;roku 1942 dcéra Ruth a&nbsp;o&nbsp;štyri roky neskôr Daniela. V&nbsp;hlavnom meste si vybudovali aj továreň na vlnené súkno, ale veľmi sa im nedarilo. A&nbsp;túžili po Európe.

V&nbsp;roku 1950 sa vrátili do Švajčiarska, domov našli v&nbsp;St. Gallene. Po ôsmich rokoch zomrel na rakovinu Fritz Tugendhat a&nbsp;do ich domu v&nbsp;Brne sa už nepozrel. Grete sa to podarilo v&nbsp;roku 1967 a&nbsp;znovu uvidela vilu Tugendhat. O&nbsp;dva roky neskôr navštívila Československo opäť aj s&nbsp;dcérou Danielou. V&nbsp;Brne mala prednášku, v&nbsp;ktorej s&nbsp;dojatím spomínala na spoluprácu s&nbsp;jedinečným nemeckým architektom a&nbsp;na ich život vo vile. Vyslovila aj želanie, aby sa vila vrátila do pôvodného stavu, otvorili ju pre verejnosť a&nbsp;aby slúžila ako učebnica modernej architektúry. Jej plány prekazila smrť. Greta Tugendhatová zomrela 10. decembra 1970. Keď sa vracala s&nbsp;darčekmi z&nbsp;vianočných nákupov, zrazilo ju auto. Zraneniam v&nbsp;nemocnici v&nbsp;St. Gallene ešte v&nbsp;ten deň podľahla.

Ťažké časy zažila aj unikátna vila. V&nbsp;roku 1939 ju skonfiškovalo gestapo a&nbsp;stala sa majetkom Nemeckej ríše. Postupne z&nbsp;nej zmizol takmer všetok mobiliár a&nbsp;ebenové priečky, ktoré rozdeľovali priestor. Oddiel maršala Malinovského ju v&nbsp;roku 1945 zdevastoval. Zo spoločenského priestoru vojaci spravili stajňu pre kone a&nbsp;dizajnovým nábytkom a&nbsp;obkladmi kúrili. Veľké sklenené tabule zasa zničili tlakové vlny pri bombardovaní Brna. V&nbsp;50. rokoch ju čiastočne opravili a&nbsp;do bývalej rezidencie sa nasťahovalo tanečné konzervatórium, po ňom sa z&nbsp;nej stala rehabilitačná liečebňa pre deti s&nbsp;poruchami chrbtice.

Začiatkom 60. rokov sa po veľkom úsilí skupinky osvietených architektov podarilo, že sa vila stala kultúrnou pamiatkou. Zaslúžil sa o&nbsp;to najmä architekt František Kalivoda, ktorý oslovil Gretu Tugendhatovú, a&nbsp;začali pripravovať projekt, aby sa vile vrátila pôvodná podoba. Spolupracovať na obnove bol ochotný aj architektonický ateliér Ludwiga Miesa van der Rohe v&nbsp;Chicagu. Všetko úsilie však zmarila smrť hlavných dejateľov. Prvý zomrel van der Rohe, onedlho po ňom Greta Tugendhatová a&nbsp;po roku od jej úmrtia skonal aj František Kalivoda.

V&nbsp;80. rokoch sa stala vila majetkom štátu. Ten v&nbsp;nej uskutočnil rozsiahlu rekonštrukciu a&nbsp;čiastočne jej prinavrátil bývalý lesk. V&nbsp;tej podobe v&nbsp;nej podpísali Vladimír Mečiar a&nbsp;Václav Klas rozdelenie Československa. Až v&nbsp;období rokov 2010 – 2012 sa vila Tugendhat dočkala rekonštrukcie, takmer na sto percent podľa návrhov van der Rohea z&nbsp;roku 1930. Je zaujímavé, že Tugendhatovci v&nbsp;rámci reštitúcií nepožiadali o&nbsp;vrátenie vily. Dôvodom mohli byť obrovské financie, ktoré si vyžadovala rekonštrukcia zdevastovaného rodinného sídla, alebo spomienky na náhly a&nbsp;smutný odchod.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="21ccac81-8d35-4676-9ea5-5e48c8ce5d28">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Dáma s lampou: FLORENCE NIGHTINGALOVÁ si vybrala povolanie, ktoré v tých časoch nemalo vážnosť</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  

      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="8e22690a-d216-4b12-8985-432fd666578a">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Zo zločinca detektív: Metódy EUGÈNA FRANÇOISA VIDOCA znamenali revolúciu v kriminalistike</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>

Príbeh vily TUGENDHAT: Životné osudy obyvateľov slávnej stavby v Brne zapísanej v UNESCO

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Príbeh vily TUGENDHAT: Životné osudy obyvateľov slávnej stavby v Brne zapísanej v UNESCO

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Mystické sakrálne stavby: Niektoré jaskynné diela sú záhadnejšie než pyramídy

Vnuk otrokyne a generála: Život ALEXANDRA DUMASA bol ako na hojdačke, raz hore, potom zasa dole

Lekár chudobných: Hrob GIUSEPPEHO MOSCATIHO sa stal pútnickým miestom

Výber pre vás