Vladimír Kampf

Nechcem vyplakávať a porovnávať, že svet u nás je akýsi zaspatejší či ne­pružnejší, kým za hranicou v Rakúsku sú ľudia k sebe príjemnejší a veci tam fungujú spoľahlivejšie. Veď aj tí, ktorí sa na Slovensku správajú hulvátskejšie, tam zvyčajne skrotnú. Marchfeld, po slovensky Moravské pole, je severná oblasť Viedenskej panvy, ktorá je geograficky sedimentárnou panvou medzi Východnými Alpami a Západnými Karpatmi. Kedysi tu bolo morské dno, potom tu meandroval Dunaj aj Morava.

K vyľudneniu kedysi sporo obývaného územia prispeli početné vojny najmä v časoch napoleonských ťažení. Tí, ktorých nevyhnali boje, utekali pred plienením Turkov. Oblasť načas úplne spustla. Krajinu znova osídlili ľudia z viacerých oblastí európskeho kontinentu. Prišli a pestovali a pestovali a pestovali, po čom bol práve dopyt. V prvom rade to bolo obilie a hneď po ňom zelenina. Región Marchfeld je dnes obilnicou a&nbsp;najväčšou zeleninovou záhradou Rakúska. Rozľahlá, sem-‑tam zvlnená rovina na prvý pohľad nevyzerá ktovieako lákavo, ale nič nie je také, aké sa zdá.

Rakúsko našťastie obišlo znárodňovanie, preto opustené stavby nepostihlo bohapusté pustošenie a rabovanie. Časť historického nábytku a zariadenia u nás síce zachránili múzeá, ale väčšinu si rozobrali ľudia z okolia za tichého úškrnku komunistických funkcionárov. Zbohom, história, poďho do svetlej budúcnosti! Ani Schloss Hof, zámok, ktorý chodia Slováci obdivovať najčastejšie, však nemal šťastie na ohľaduplných nájomníkov. O&nbsp;jeho rozvoj sa výrazne postaral savojský princ Eugen. Neskôr ho Mária Terézia darovala manželovi Františkovi Lotrinskému. Dobré časy sa skončili, keď František Jozef I. ubytoval v&nbsp;zámku armádu. Najväčšiu skazu však priniesla Červená armáda, ktorá sa v&nbsp;ňom usídlila po druhej svetovej vojne.

Rodinná farma Edlingerovcov-Theuringerovcov rovno v srdci Marchfeldu v Rassdorfe existuje už vyše štvrť tisícročia. Zeleninu pestuje od 50. rokov 20. storočia, špargľu dve desaťročia. Nové technológie pestovania umožňujú zbierať čerstvé jahody takmer každý deň od jari až do neskorej jesene. Na farme pestujú hlivu kráľovskú v biokvalite po celý rok. „Technológia pestovania v malých plastových nádobách pochádza z Ázie. V jednej nádobe, ktorá vyzerá ako väčší pohár od majonézy, je cukrový substrát zmiešaný so spórami huby. Tlačia sa z nej vo veľkom počte. Treba ich však pretriediť a z jednej nádoby môžu nakoniec trčať iba dve huby, aby sa im ušlo dosť živín a aby boli pekne urastené,“ vysvetľuje majiteľ farmy Johannes Edlinger. Johannes má ťažké srdce na spoločnosť, ktorá sa venuje špargli na druhom brehu Moravy, na Slovensku. „Hospodária s&nbsp;dotáciami. Sú len o&nbsp;niekoľko kilometrov ďalej a&nbsp;sú pod tým istým slnkom ako my, ale cenami im konkurovať nemôžeme. Darmo naše obchodné reťazce preferujú domácu rakúsku produkciu, keď napokon aj tak rozhodne cena.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Rodinné vinárstva sa snažia zaujať. V&nbsp;dedinke Grub an der March dorába víno už desiata generácia famílie Küsslerovcov. Ich priezvisko sa s&nbsp;prižmúrením jedného oka dá preložiť ako Bozkávačovci. „Naše víno si môžu zákazníci objednať cez celosvetovú obchodnú sieť Amazon alebo ho vychutnať rovno u&nbsp;nás,“ hovorí súčasný gazda Günter „Bozkávač“. Slogan Like a&nbsp;Kiss (Ako bozk) má aj na fľašiach s&nbsp;vlastnou produkciou. Ochutnať a&nbsp;vychutnať víno rovno u&nbsp;neho si môže návštevník trebárs v&nbsp;tristoročnej klenbovej pivnici či v&nbsp;priestoroch bývalej, dnes už vykurovanej ľadovne. To však znamená nikam sa neponáhľať a&nbsp;prespať napríklad v&nbsp;klasických vidieckych izbách alebo v&nbsp;špeciálnych posteliach v&nbsp;drevených sudoch umiestnených v&nbsp;izbách. Günter sa teší z&nbsp;takýchto zábaviek. V&nbsp;ponuke rodinného vinárstva sú aj spievajúce fľaše. Stačí stlačiť prívesok na hrdle a&nbsp;spustí sa melódia. Na výber je ich niekoľko. Od narodeninových cez jednoduchú, rakúsku, opileckú...

Región ponúka nielen špargľu, cukrovú repu, zemiaky a&nbsp;cibuľu. Darí sa tu aj exotickým plodinám. Romana a&nbsp;Andreas Böchzeltovci priniesli na marchfeldské polia ďalší ázijský produkt. Pestujú niekoľko druhov minikivi, z&nbsp;ktorých vyrábajú kivovú horčicu, kivovú marmeládu, kivový likér a&nbsp;pália z&nbsp;nich kivovú pálenku. S&nbsp;pestovaním začali pred desiatimi rokmi. Doteraz som si myslel, že kivi sú len chlpaté. Omyl. „Brigádnikov potrebujeme najmä na čas zberu v&nbsp;septembri. To vyhovuje nájomným robotníkom, ktorí práve v&nbsp;tom čase končia so sezónnymi prácami na okolitých farmách a&nbsp;môžu si ešte niečo zarobiť,“ hovorí Andreas Böchzelt. Farma je príjemným spestrením cyklovýletov, Böchzeltovci radi privítajú aj kempistov, ktorí si môžu vedľa farmy trebárs ustlať. S&nbsp;radosťou im ukážu, čo a&nbsp;ako pestujú, na svojom hospodárstve sú každý deň. Ich tri deti sa do roboty nehrnú. Majú iné záujmy než starať sa o&nbsp;rastliny.

Zaujímavé miesto, kde majú bránu pre návštevníkov trvalo otvorenú tiež, je rakytníková farma, ktorú si vysnívala dáma z&nbsp;viedenskej kancelárie Veronika Buriková. Vďaka manželovi Renému, jeho zhovievavosti a&nbsp;najmä podpore začínajúceho biobiznisu sa môže venovať rozrastajúcej sa rakytníkovej plantáži. „Zatiaľ ich máme dve, pretože úrodu budeme zbierať každý druhý rok,“ vysvetľuje. „Žiaľ, tento rok je väčšie sucho, než by sme potrebovali. Okrem toho musíme rastliny brániť pred hlodavcami, preto sme medzi rastliny postavili zvýšené stĺpy s&nbsp;bidlami pre dravce,“ vysvetľuje. Rakytník znamená zdravie, vitalitu a&nbsp;silu. Zbierajú z&nbsp;neho žlté plody v&nbsp;tvare menšej olivy. Celá rastlina pripomína olivu. V&nbsp;jednom z&nbsp;najslnečnejších regiónov Rakúska rakytník využíva množstvo hodín slnečného svitu na produkciu vitamínu C. Pre všetkých, ktorí majú radi netradičné pochúťky, je alternatívou zdravej stravy.

Hovorí si Georg Humer III. a chváli sa, že jeho babička vymyslela recept na srbského kapra obaleného v paprike a múke. Aj keby to nebola celkom pravda, dôležité je, že rodinný recept sa do dnešných dní zachoval a kapor pripravený ­podľa neho je fantastický a hlavne bez nepríjemných kostí, takzvaných ypsiloniek. V&nbsp;kronike obce Orth an der Donau z&nbsp;roku 1906 sa píše: „Aby sa cestujúci na parníkoch mali počas čakania kde ubytovať, na obecnom pozemku vedľa prístaviska bol postavený dom na brehu nazývaný Uferhaus.“ Po niekoľkých predchádzajúcich nájomcoch si túto jednoduchú stavbu prenajali v&nbsp;roku 1936 starí rodičia Georga Humera III.

Žiaľ, Európska únia vykrútila krk aj tradičným rodinným rybárskym cechom. Dunajskí rybári z&nbsp;Orthu definitívne skončili v&nbsp;roku 1992. Našťastie romantické dunajské lužné lesy nezničila výstavba vodného diela pri Hainburgu a&nbsp;rieka sa do­čkala jedinečnej revitalizácie, akej sa slovenskí vodohospodári zatiaľ stále desia – nemajú sa do oživovania ramenných sústav a&nbsp;likvidácie kamenných brehov. Rakúšania v&nbsp;Národnom parku Donau-Auen dokázali, že to nie je tragédia. Skôr naopak. Po zlikvidovaní tvrdých regulačných zásahov zmizol nebezpečný brod pri Hainburgu, ktorý lodníkom spôsoboval vrásky na čele. Dovtedy tam musel správca toku neustále bagrovať nánosy.

Zostaňme pri jedle. Niekdajší vidiecky hostinec Marchfelderhof v&nbsp;Deutsch-Wagrame hojne navštevovali a&nbsp;dodnes navštevujú svetové celebrity. Boli tu králi, politici, herci, speváci, primadony, šľachtici, finančníci… Vo vnútorných priestoroch som mal pocit, akoby tu už boli aj mimozemšťania. Pochutnali si na skvelých jedlách a&nbsp;zasa odleteli.

Hosťom tu už takmer štvrťstoročie hrá do uška primáš Eugen Lakatoš zo Slovenska. Keď som sa ho spýtal, komu všetkému už hral, len sa chytil za hlavu. „Kto si to má pamätať?“ spýtal sa ma a&nbsp;začal chodiť okolo pamätných tabuliek a&nbsp;fotografií: „Tomuto, tomuto, tomuto nie, tomuto áno…“ Asi by bolo jednoduchšie vymenovať tých, ktorí tu ešte neboli. Eugen prevzal primášstvo od svojho otca. „Reštaurácia je otvorená po celý rok okrem Štedrého dňa a&nbsp;Nového roka. Chodievam sem na niekoľko dní v&nbsp;týždni, keď potrebujú muziku. Napíš, že som neznámy muzikant, ktorého pozná kus sveta,“ smeje sa.

Exotika na skok: Na rakúskom brehu rieky Moravy sa budete cítiť ako v inom svete

Výber pre vás

Exotika na skok: Na rakúskom brehu rieky Moravy sa budete cítiť ako v inom svete

Súvisiace články

TIP NA CYKLOVÝLET: Od Tatier k Dunaju popri Váhu! Ktorú trasu si vybrať?

Kométa a trojičky: Historické tatranské električky vyšli opäť na koľaje!

Z dreziny cez kostitras: DREVENÝ BICYKEL dodnes zostal najslobodnejším dopravným prostriedkom

Výber pre vás