Viera Václavková

Otvárate oči a&nbsp;neveríte, ale je to tak. Maličký Katar s&nbsp;rozlohou len o&nbsp;dva štvorcové kilometre väčšou, než má náš Banskobystrický kraj, má najvyššie HDP na obyvateľa (130-tisíc amerických dolárov). Zbohatol vďaka rope a&nbsp;zemnému plynu. Je najväčším vývozcom skvapalneného zemného plynu na svete. A&nbsp;v&nbsp;dôsledku zmeny klímy dostáva ďalší prívlastok: najhorúcejšie obývané miesto na zemi. V&nbsp;lete sa teplota šplhá k&nbsp;50&nbsp;°C. Pridajte vysokú vlhkosť vzduchu a&nbsp;hneď nemáte chuť vytiahnuť päty z&nbsp;klimatizovaného bytu. Najmä keď je znečistené ovzdušie. Katar ročne vypustí do ovzdušia najviac oxidu uhličitého na svete. Napriek tomu tam ľudia žijú, podnikajú a&nbsp;robotníci, najmä z&nbsp;Indie a&nbsp;Bangladéša, dvíhajú moderné domy až k&nbsp;oblakom.

Je malá absolutistická monarchia na rozlohe 11 571 km2 na čele s emirom. Leží na Arabskom polostrove. Delí sa na sedem správnych oblastí. Susedí len so Saudskou Arábiou, zvyšok emirátu obklopuje Perzský záliv. Až 98 percent obyvateľstva (celkovo 1 854 000) vyznáva islam. Hlavné mesto a ekonomické centrum krajiny je Dauha (1 205 000 obyvateľov), ktorá je aj sídlom vlády. Katar má veľké zásoby ropy a zemného plynu – tretie najväčšie na svete. Úradný jazyk je anglický a arabský.

Katar

V&nbsp;Katare pracuje aj malá komunita Slovákov, ktorí sa príležitostne stretávajú. Nechceli sa zviditeľniť. Len fyzioterapeutka Baška, ktorá v krajine žije s&nbsp;rodinou už šestnásť rokov, sa podujala urobiť mi sprievodkyňu. Sadnem si k&nbsp;nej do auta a&nbsp;štartujeme na sever krajiny na jednu z&nbsp;pláží. Už po prvých metroch otváram oči a&nbsp;čudujem sa. Bola som tu pred jedenástimi rokmi a&nbsp;vidím, že Dauha, hlavné mesto krajiny, sa podstatne zmenila.

Vezieme sa širokými viacprúdovými cestami a&nbsp;nechýbajú estakády. Chodníky áno. Tu sa totiž ľudia neprechádzajú, všetko je rozpálené. V&nbsp;krajine funguje systém – klimatizovaný dom, auto, obchod a&nbsp;pracovisko. Pri ceste zbadám smerovky k&nbsp;metru. Skvelé! Je to krok k&nbsp;zlepšeniu dopravy, ale zrejme len pre cudzincov. Domáci sa svojho čo najväčšieho auta asi nevzdajú, ani keď budú

hodiny tvrdnúť v&nbsp;zápche na cestách. Dostaneme sa za mesto, kde je polopúšť, a&nbsp;ja pohľadom hľadám ťavy. Nie sú tu.

Ale vpravo je farma na výrobu mliečnych produktov. Tá je odpoveďou na embargo dovozu potravín zo Saudskej Arábie a&nbsp;od jej troch spojencov. V&nbsp;roku 2017 nakúpili v&nbsp;USA, Austrálii a Holandsku štyritisíc kráv a&nbsp;špičková päťhviezdičková letecká spoločnosť Qatar Airways ich prepravila. Katarčania spustili výrobu mliečnych produktov. Mlieko, smotana, jogurty a&nbsp;syry sú veľmi chutné. Poradili si aj s&nbsp;pestovaním zeleniny. V&nbsp;obchodoch nechýba čerstvá cibuľka, paradajky či istý druh menších uhoriek. Sú výborné.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Kto hľadá v pulzujúcom meste niečo zo starého a z pôvodného, musí sa vybrať na Suk vakif, prezývaný jednoducho suk. Je to trhovisko a v pôvodných objektoch sú predavači všetkého možného od korenín, orieškov, textílií, parfumov až po perly. Môžete sa túlať, kupovať a nákup vám odvezie niektorý z chlapíkov na fúriku. Taký je zvyk. A keď nakúpite, vône z malých reštaurácií vás vtiahnu dnu. Strava je pestrá, chutná a milovníci sladkostí si užijú. Vedľa obchodíkov so suvenírmi a zlatom je vychýrený obchod s perlami – veď okrem rybolovu sa pôvodní Katarčania v minulosti živili lovom týchto pokladov mora. Jeden z nich,  Saad Ismail Al Jassem (85), o nich rád rozpráva. Potápal sa za perlami a naučil sa z nich vyrábať šperky. Nad hlavou mu visí fotografia z tých čias, ktorá kupujúcich upúta. Šperky od neho majú športovci aj prominenti.

Cez deň je trhovisko prijateľné, večer sa mení na mravenisko. Aj obchodné centrá. Najmä, keď sú vybavené tak ako Villaggio. Pripomína malé mestečko s oblohou, uličkami, kaviarňami a so značkovými obchodmi. Ponuke previezť sa na gondole odolám, takisto korčuľovaniu na klzisku. Nakúpim nejaké drobnosti a vyjdem von. V blízkosti je športová akadémia Aspire so siedmimi futbalovými ihriskami a s veľkým parkom, ktorý využívajú najmä rodiny s deťmi. Okolo celého areálu sa ťahá bežecká trať s priestormi na cvičenie.

Cez deň takmer ľudoprázdny objekt, no zaplní sa, len čo sa zotmie a teplota klesne aspoň na tridsať stupňov. Preto je celý objekt osvetlený. Na jednom z futbalových ihrísk práve odpískali začiatok dorasteneckého zápasu. Uvedomím si, že takto o dva roky tu budú majstrovstvá sveta vo futbale. Kto sa bojí horúčav, upokojím ho. Je polovica novembra a vonku len 29 °C. Nechám futbalistov a kráčam po ovále.

Pozdravím sa s mladíkom, ktorý „maká“ na stacionárnom bicykli, a zakývam mladým Katarčankám. Športovať sa vybrali v teniskách a abájach (dlhých čiernych plášťoch), v ktorých sa väčšina aj kúpe v mori. Mnohé sa prídu len tak poprechádzať. Aby sa cítili ako v prírode, z korún paliem znie vtáčí spev. Z malých reproduktorov, pochopiteľne.

Dauhe a celému Kataru dominuje 300-metrová veža pripomínajúca pochodeň. Má tvar valca, je v nej hvezdáreň, päťhviezdičkový hotel Torch a na 47. poschodí panoramatická reštaurácia s výhľadom na športoviská – viacúčelový Chalífov štadión, kde sa minulý rok uskutočnili atletické majstrovstvá sveta, tréningový ľahkoatletický štadión a ďalšie ihriská. Pre odvážnejších je vo výške 80 metrov na konzolách upevnený bazén.

V západnej časti mesta West Bay vyrástol les vežiakov. Obzerám si budovy a bolí ma krčná chrbtica. Tie domy sa ťahajú poriadne vysoko, akoby za slnkom. A stále pribúdajú. Neďaleko je umelý ostrov Perla, kde sú vežiaky, rodinné vilky aj malý prístav. Zapadneme s Baškou do kaviarne pri móle, kde kotvia luxusné jachty, a pozorujeme okolie. Nikto sa nikam neponáhľa. Úslužní obchodníci v úklone ponúkajú tovar.

Všetko je na môj vkus príliš luxusné, ale pekné. Najmä tie vysadené parky, v ktorých sa prechádzajú manželky ropných magnátov so slúžkami. Otváram oči, keď vidím, ako slúžka tlačí kočík s papagájmi arami. Bývanie v tejto časti mesta je pre solventných, mesačný podnájom v trojizbovom apartmáne (175 m2) vyjde na 2 700 eur. Poprechádzame sa a zapadneme do malého obchodného centra.

Keď vyjdeme von, po slnku ani stopy. Vietor nám vmietol do tvárí prach a piesok. Čierňava sľubuje búrku. Rýchlo do auta a domov, lebo cesty budú pomalé, varuje Baška. Na diaľnici svieti upozornenie – Spomaliť na 50 km/h, je piesková búrka. O chvíľu zabubnujú na čelné sklo veľké dažďové kvapky. Autá spomalia, priam sa vlečú a šoféri zapnú výstražné blikanie. Obchádzame ich, lebo Baška vie, ako sa púšťajú stierače. Domáci nie, veď ich desať mesiacov nepoužili. O chvíľu je cesta pod vodou. Kanalizácia je málokde, veď takto intenzívne v krajine prší len niekoľkokrát ročne.

Ani v horúčavách sa nesmiete okúpať v meste niekde pri sedemkilometrovej promenáde. Ale napríklad pri hoteli Sheraton, kde vybudovali pekné pieskové pláže s ležadlami, si more užijete. Muži na nich platia vyššie vstupné ako ženy. To preto, aby najmä domáci nechodili obzerať ženy v plavkách. Okrem pláží pri niektorých hoteloch je vychýrený Banánový ostrov. Nie, žiadne plantáže banánov na ňom nenájdete. To len tvar ostrova z dronu pripomína banán. Pôvodne to bol malý ostrovček vzdialený od pevniny asi dvadsať minút plavby. Niekto pohol rozumom, investoval a vybudoval ostrov s hotelmi, reštauráciami a atrakciami pre deti. A tie ich využívajú hneď od príchodu. Vstupné nie je z kategórie lacných, v cene takmer 90 eur je však aj konzumné. Na pivo či iný alkohol zabudnite. Ten si môžete dopriať len vo veľmi drahých hotelových baroch.

Daň za luxus: Z korún paliem znie spev vtákov... z malých reproduktorov

Výber pre vás

Daň za luxus: Z korún paliem znie spev vtákov... z malých reproduktorov

Súvisiace články

Obec so 130 stálymi obyvateľmi má vlastný orloj a množstvo jedinečných pamiatok

Bratislavský Robinson: Na jeho napínavé zážitky bol zvedavý aj anglický kráľ

Najskôr bola Baťova fabrika, potom sa jeho červená kolónia rozrástla na mesto Svit

Výber pre vás