Mária Mišovičová

Románový Robinson Crusoe stroskotal raz a&nbsp;na neobývanom ostrove prežil 28 rokov. Ten bratislavský mal oveľa napínavejší život. Narodil sa v&nbsp;roku 1730 vo vtedajšom Prešporku – dnešnej Bratislave. Jeho otec mal na okraji mesta zámočnícku dielňu, matka sa starala o&nbsp;rodinu. Bol jedináčik, súrodencov sa nedočkal. Veľmi skoro prišiel o&nbsp;otca – zomrel, keď mal Karol sedem rokov. O&nbsp;krátky čas ho nasledovala aj mama. Osirelého chlapca sa ujali príbuzní. Ako každý Prešporčan, aj on sa okrem slovenčiny postupne naučil po nemecky a&nbsp;po maďarsky.

Bol veľmi usilovný a&nbsp;šikovný žiak, ale po predčasnej smrti rodičov príbuzní nedokázali financovať jeho gymnaziálne štúdiá. Umiestnili ho preto do ďalšej rodiny, tentoraz vo Viedni. Noví opatrovníci nad jeho vzdelávaním v&nbsp;škole nerozmýšľali, čo najrýchlejšie sa mu snažili nájsť prácu. Tak sa z&nbsp;neho stal pisár u&nbsp;bohatého viedenského advokáta. U&nbsp;človeka, ktorý sa okrem práva veľmi rád plietol do politiky. Karol v&nbsp;tom čase ešte nemal jasné predstavy o&nbsp;svojom povolaní, no veľmi rýchlo zistil, že pisárstvom sa živiť nechce.

Tak ako každý chlapec, aj on sníval o&nbsp;spoznávaní nových krajín, o&nbsp;vzrušujúcich a&nbsp;odvážnych činoch. Pomohla mu náhoda. Jeho zamestnávateľ sa zaplietol do politických sporov a&nbsp;musel opustiť Rakúsko. Karol prišiel o&nbsp;zamestnanie, no úradnícka práca ho natoľko nudila, že za ňou nebanoval. Naopak, rozhodol sa spoznávať svet. Šťastena stála na jeho strane. Vo Viedni mu priviedla do cesty anglického bankára a&nbsp;dobrodinca, ktorému bol mladík dychtivý po vedomostiach a&nbsp;nových zážitkoch sympatický. Ujal sa ho a&nbsp;odcestovali spolu do Londýna.

Našiel mu zamestnanie v banke a Karol sa snažil. Veľkou výhodou preňho bolo, že ovládal cudzie jazyky. Aj vďaka nim upútal pozornosť vládnych úradníkov, s ktorými prichádzal do kontaktu ako bankový zamestnanec. Netrvalo dlho a anglická vláda ho aj na odporúčanie jeho dobrodinca poverila diplomatickou misiou v Senegale. Čo viac si mohol želať! Jeho túžby po dobrodružnom živote začínali nadobúdať reálnu podobu. Nastúpil na loď, netušiac, že vzrušenie z neznámeho, o ktorom toľko sníval, sa onedlho zmení na zlý sen.

V polovici januára 1773 sa loď dostala do búrky, silné morské vlny ju nárazmi poškodili, niekoľko dní sa bezprizorne túlala po mori, až stroskotala na ostrove neďaleko pobrežia Malty. Prepadli ju domorodci, ulúpili všetko cenné a pasažierov vrátane K. Jettinga predali do otroctva. Na trhu s otrokmi ho kúpil židovský obchodník. Keďže sa Karol chcel čím skôr dostať z tohto neslobodného a ponižujúceho postavenia, pomáhal si, ako vedel. Keďže bol veľmi šikovný, zostrojil pre svojho pána čerpadlo na zavlažovanie polí.

Tento technický zázrak mu priniesol takú slávu, že sa o ňom dozvedel aj anglický konzul. Vykúpil ho z otroctva a najbližšou loďou ho poslal do Londýna. Do mesta na Temži sa správa o jeho dobrodružstvách dostala skôr než samotný Jetting. Hlavné mesto ho privítalo s patričnou pompou. Chýr o jeho zajatí a vyslobodení zaujal aj anglického kráľa. Juraj III. ho prijal na audienciu a dal si veľmi podrobne porozprávať o strastiplnej ceste, o zajatí i vykúpení na slobodu. Obdivoval Karolovu odvahu, jeho šikovnosť a nezlomnú vôľu žiť. Rozhodol sa vymenovať ho za konzula v Marseille.

Zdalo sa, že v živote bratislavského rodáka konečne prichádza pokojnejšie obdobie. Stihol sa aj oženiť – jeho manželkou sa stala Angličanka Elle – a splodiť syna. Ten sa v dospelosti usadil vo Viedni. Manželský život si však Jetting dlho neužil, pretože dobrodružstvá sa ešte neskončili.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Ani tentoraz mu nebolo súdené, aby sa šťastne dostal do cieľa, teda do Marseille. Parník, ktorý ho tam mal priviezť, počas silnej búrky zablúdil a&nbsp;dostal sa do rúk pirátov. Tí loď vyrabovali, nešťastných cestujúcich zavliekli na breh v&nbsp;Tunisku a&nbsp;ponúkali ich ako tovar na trhu s&nbsp;otrokmi. Bývalý otrok Karol Jetting sa opäť dostal do otroctva. Jeho novým pánom sa stal bohatý turecký obchodník Selim. Ani teraz nezaháľal a&nbsp;hneď od začiatku sa aj v&nbsp;bezprávnom postavení prejavoval ako veľmi užitočný človek. Pokorným a&nbsp;nenásilným spôsobom poskytoval svojmu otrokárovi rady, upozorňoval ho na výhody tej-ktorej obchodnej transakcie, varoval ho pred podvodníkmi.

Selim jeho slová spočiatku vnímal veľmi ostražito, nevedel, či môže otrokovi dôverovať. Pochopil však, že tento muž je iný než ostatní otroci. Mal skúsenosti, ktoré nadobudol počas predchádzajúceho slobodného života. Neraz mu dobre poradil, a&nbsp;tak ho Selim začal brávať na obchodné cesty. A&nbsp;ako sa to pri Karolovi Jettingovi stalo takmer pravidlom, loď, na ktorej sa plavil so svojím otrokárom za obchodom, do cieľa nedorazila. Začala sa potápať a&nbsp;obchodník Selim sa takmer utopil. Zachránil ho verný otrok Karol. Keď sa šťastne vrátili domov, na znak vďaky ho jeho pán zahrnul peniazmi a&nbsp;daroval mu slobodu. Karol Jetting mal namierené do Londýna.

Vrtkavý osud mu však znova nedoprial hladký priebeh cesty. Keď v&nbsp;Tunisku nastúpil na loď smerujúcu do Anglicka, ocitol sa v&nbsp;známej situácii: plavidlo ho do anglickej metropoly nedopravilo. Opäť zasiahli prírodné živly. Prudký lejak a&nbsp;silný vietor hnali loď k&nbsp;neobývanej pevnine, no rozbúrené vlny ju neďaleko od nej hodili na skaly. Jettingovi sa podarilo chytiť nejakej dosky a&nbsp;doplávať na nej na najbližší ostrov. Keď sa prebral zo šoku, uvedomil si, že je na pevnej zemi, ale sám. Z&nbsp;pasažierov sa nezachránil nikto. Na ostrove objavil prameň pitnej vody, mnoho jedlých rastlín, kokosové orechy a&nbsp;stádo divých kôz. O&nbsp;jedlo mal teda postarané, no trápila ho samota.

Po deviatich mesiacoch sa dočkal svojho Piatka. Neďaleko ostrova pristálo francúzske plavidlo a&nbsp;vzbúrená posádka vysadila na pevninu kapitána. V&nbsp;tomto zložení prežili na ostrove ďalší rok a&nbsp;neustále sa dymovými signálmi snažili upútať pozornosť lodí plaviacich sa v&nbsp;diaľke, až si konečne jedna z&nbsp;nich všimla mohutný stúpajúci dym a&nbsp;vyslala na ostrov čln, ktorý stroskotancov zachránil. Jettingovo šťastie bolo o&nbsp;to väčšie, že smerovala do Londýna. Londýnčania chýrneho stroskotanca privítali ováciami, ale on o&nbsp;žiadnu slávu nestál. Odmietol aj ponuku na novú prácu.

Chvíľu ešte pobudol v&nbsp;Londýne, no unavený životom a&nbsp;smutný zo správy, že jeho manželka zomrela, rozhodol sa vrátiť do rodného Prešporka. Syna mal v&nbsp;neďalekej Viedni, ale tam sa usadiť nechystal. Býval v&nbsp;Starom Meste v&nbsp;malom byte. Žil veľmi skromne, sám si varil, upratoval a&nbsp;veľmi rád sa prechádzal popri Dunaji. Občas sa zastavil v&nbsp;niektorej z&nbsp;bratislavských viech a&nbsp;pred štamgastmi za pohár vína spomínal na svoje dobrodružstvá. Tí nad jeho rozprávaním často pochybovačne krútili hlavou. Piráti, zajatie, otroctvo, nevymýšľa si starý pán? A&nbsp;tak sa o&nbsp;príhody delil s&nbsp;deťmi.

Na lavičke v&nbsp;parku či pri Dunaji im hovoril o&nbsp;mori, búrkach, otrokoch a&nbsp;ďalekých krajinách. Dni plynuli pokojne a&nbsp;rovnako nenápadne, ako žil, opustil aj tento svet. Zomrel v&nbsp;roku 1790 a&nbsp;pochovali ho na Ondrejskom cintoríne. Ľudia na svetobežníka pomaly zabudli. Od Jettingovej smrti uplynulo sedem rokov, keď opäť stál v&nbsp;centre záujmu rodákov.

V&nbsp;roku 1797 vydal neznámy autor knihu s&nbsp;poriadne dlhým názvom: Uhorský Robinson, alebo Karol Jetting, vynikajúci dobrodružný osud jedného rodeného Uhra. Publikácia vyvolala v&nbsp;Prešporku veľký ohlas. O&nbsp;čo šlo? Boli v&nbsp;nej zachytené neuveriteľné zážitky bratislavského Robinsona. No opäť sa vynorili otázky: Je to fikcia alebo skutočné dobrodružstvá? A&nbsp;kto ich napísal? Autor zostal v&nbsp;anonymite, ale podklady dostal pravdepodobne od Jettingovho syna. Aspoň tak to vyznieva z&nbsp;predslovu.

Bezmenného spisovateľa navštívil priateľ a&nbsp;položil pred neho zväzok papierov a&nbsp;rôznych útržkov. Opisovali život nezvyčajného muža. Spisovateľa zaujímalo, či ide o&nbsp;skutočnosť alebo výmysel. Priateľ mu odpovedal, že všetko, čo je na papieroch napísané, skutočne prežil jeho otec. Po vydaní knihy si mnohí Prešporčania spomenuli na starého muža a&nbsp;na príbehy, ktoré ich síce fascinovali, ale nie vždy im verili. Začali sa zaujímať, kde je pochovaný, chceli vidieť jeho hrob, aby si aspoň po smrti uctili jeho pamiatku. A&nbsp;možno sa v&nbsp;duchu ospravedlniť za svoje pochybnosti. Nájsť miesto jeho posledného odpočinku nebolo ľahké.

Na hrobe mal jednoduchý drevený kríž, ktorý časom spráchnivel. Už len zopár ľudí si dokázalo vybaviť, kde bol pochovaný. Príbuzní či kamaráti buď zomreli, alebo sa odsťahovali. Prešporčania však nechceli, aby pamiatka na tohto neobyčajného muža upadla do zabudnutia. Obrátili sa na mestskú radu so žiadosťou o&nbsp;vytvorenie dôstojného náhrobku pre svetoznámeho rodáka. Stalo sa to, ale až po vyše päťdesiatich rokoch. Je to pieskovcový náhrobný kameň, pripomína neogotický oltár a&nbsp;je na ňom zobrazená plachetnica na rozbúrenom mori. Na boku pomníka je kotva. Nápis v&nbsp;nemčine je aj vinou počasia takmer nečitateľný.

Ale malo by na ňom byť napísané: „Na spomienku Karola Jettinga, prešporského Robinsona, odpočívajúceho na tomto cintoríne.“ Tento náhrobok patrí k&nbsp;najkrajším na Ondrejskom cintoríne. Historici, ktorí sa zaoberajú dejinami Bratislavy, však existenciu Karola Jettinga spochybňujú napriek tomu, že poznáme presný dátum jeho narodenia i&nbsp;úmrtia. Podľa nich sa tieto údaje nenachádzajú v&nbsp;žiadnej matrike, hoci bol rodený Prešporčan.

Mohol absenciu týchto údajov spôsobiť nedôsledný úradník? Ktovie. Starí Prešporčania o&nbsp;Jettingovom jestvovaní vôbec nepochybovali. Mnohí dokazovali, že ich príbuzní sa s&nbsp;ním osobne stretli, počúvali jeho zážitky, o&nbsp;jeho živote vznikla kniha. Či bratislavský dobrodruh naozaj žil, sa dnes už zrejme nedozvieme. Jeho pomník však na Ondrejskom cintoríne v&nbsp;Bratislave naozaj stojí a&nbsp;je veľkým lákadlom pre turistov. Väčšina z&nbsp;nich sa tam zastaví len kvôli nemu.

Bratislavský Robinson: Na jeho napínavé zážitky bol zvedavý aj anglický kráľ

Mária Mišovičová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Bratislavský Robinson: Na jeho napínavé zážitky bol zvedavý aj anglický kráľ

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Ako sa ľudia ľúbili? Zamestnanci archívu našli príbehy lásky z čias minulých

Prenasledovaní: Prví ponovembroví biskupi boli statoční ľudia, ich viera prešla skúškou ohňom

Náš Robino: Fico svoju rodnú dedinu štedro dotoval. Ako sa mu jej obyvatelia zavďačili?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás