Jaroslav Slašťan

Nemecký lekár a&nbsp;prírodovedec Franz Ernst Bruckmann, (1697 – 1753) ktorý bol členom Leopoldiny – Nemeckej akadémie, ako aj pruskej akadémie vied v&nbsp;Berlíne, vo svojom diele Magnalia Dei in locis subterraneis (Božie zázraky v&nbsp;podzemí) ako prvý na svete opísal všetky banské lokality vtedy známeho sveta, nevynímajúc americký kontinent. Unikátnu knihu, ako aj mnoho iných zaujímavostí môžete vidieť v&nbsp;bývalej budove banského súdu Berggericht v&nbsp;Banskej Štiavnici.

Minerály vznikali postupne počas geologickej evolúcie vesmíru vrátane našej Zeme. Ich vznik je dôsledkom rôznorodých procesov, od magmatických a&nbsp;metamorfných pri vysokých teplotách a&nbsp;tlakoch až po povrchové procesy, ktoré prebiehali pri nízkych teplotách a&nbsp;tlakoch. Na otázku, koľko druhov sa nachádza na našej planéte, nie je a&nbsp;dlho nebude jednoznačná odpoveď, pretože vedecký výskum je nikdy sa nekončiacim hľadaním a&nbsp;každý rok vedci objavia a&nbsp;opíšu vyše 100 nových, doteraz neznámych nerastov. Podľa najnovšej oficiálnej štatistiky Medzinárodnej mineralogickej asociácie (IMA) je ich v&nbsp;súčasnosti uznaných vyše 5 800.

„Naše múzeum sa nachádza v&nbsp;historickej budove bývalého banského súdu, preto nesie aj starý nemecký názov Berggericht, čo znamená banský súd. Istý čas tu pôsobila aj banícka akadémia, ktorá bola založená v&nbsp;tomto meste ako jedna z&nbsp;prvých vysokých škôl technického typu na svete. Najskôr bola rozptýlená po viacerých budovách v&nbsp;meste, na prelome 19. a&nbsp;20. storočia boli vybudované budovy v&nbsp;areáli súčasnej botanickej záhrady. Dôvodom založenia banského mesta Banská Štiavnica bola ťažba strieborných rudných žíl, od polovice 19. storočia sa prechádzalo na ťažbu farebných kovov, olova, zinku a&nbsp;medi, to súvisí aj s&nbsp;tým, že najväčšie rudné žily majú istú zonalitu, teda smerom do hĺbky pribúdajú tieto farebné kovy a&nbsp;ubúda drahých kovov,“ hovorí kurátor Slovenského banského múzea Peter Jancsy.

Svoje miesto tu má viac ako 400 druhov minerálov z&nbsp;celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. „Od roku 1968 tu máme vystavené len minerály, horniny a&nbsp;nerastné suroviny. Minerály sú prezentované v&nbsp;časti systematickej mineralógie, kde sú usporiadané podľa chemického zloženia do príslušných tried, od prvkov cez suflidy, sulfosoli, halovce, kysličníky a&nbsp;hydroxidy, uhličitany, sírany, chrómany až silikáty. Dôraz v&nbsp;expozícii sa kladie na slovenské minerály. Medzi rarity tunajšej expozície patria napríklad vzorka hessitu z&nbsp;lokality Botes v&nbsp;Rumunsku, stefanit a&nbsp;polybazit z&nbsp;Hodruše a&nbsp;farmakosiderit z&nbsp;Novej Bane. Z&nbsp;územia Slovenska bolo prvýkrát pre svetovú vedu opísaných vyše 20 druhov minerálov. Banskoštiavnická expozícia sa môže pochváliť ich peknými ukážkami. Svoje miesto tu majú hodrušit z&nbsp;Hodruše, euchroit, libethenit a&nbsp;mrázekit z&nbsp;Ľubietovej, hauerit z&nbsp;Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a&nbsp;vashegyit zo Železníka. Nádherné sú ukážky ametystu a&nbsp;holubníkového kremeňa,“ prezrádza kurátor Jancsy. Medzi verejnosťou je rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice. Nie je to pravda, no hojnosť a&nbsp;mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z&nbsp;banskoštiavnických rudných žíl a&nbsp;dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Veľmi vzácne a&nbsp;krásne nerasty, ktoré majú využitie v&nbsp;šperkárstve, sa nazývajú drahokamy. Medzi najznámejšie patria zafír, rubín, diamant, topás a&nbsp;smaragd. Drahokamy sú cenené pre svoje výnimočné estetické vlastnosti a&nbsp;sú používané na ozdobné účely. Ich cena závisí najmä od kvality, veľkosti (udávanej v&nbsp;metrických karátoch) a&nbsp;zriedkavosti. Upravujú sa brúsením a&nbsp;leštením, nepriehľadné na oblé tvary, priehľadné na tvary s&nbsp;veľkým počtom faziet (rovných plôšiek). Názov topás je odvodený zo starého indického jazyka, kde slovo „tapas“ znamená „žiara“ alebo „oheň“. Egypťania a&nbsp;Rimania tento kameň stotožňovali s&nbsp;bohmi slnka.

Aj preto verili, že má moc ochraňovať svojho nositeľa pred zranením. Topás ma mimoriadne širokú paletu farieb, ktorá okrem hnedej obsahuje aj rôzne odtiene modrej, zelenej, žltej, oranžovej, červenej, ružovej a&nbsp;fialovej. Bezfarebný polodrahokam sa často upravuje na modrú farbu. Modrý topás je dokonca štátnym kameňom štátu Texas (USA). Medzi najlepšie zdroje ťažby topásu patrí Brazília a&nbsp;ruské pohorie Ural. Aj najväčší brúsený kameň na svete (topás El Dorado) pochádza práve z&nbsp;brazílskych baní. Bol objavený v&nbsp;roku 1984 a&nbsp;váži neuveriteľných 31 000 ct (6,2 kg). Z&nbsp;Európy sú známe ložiská vínovo žltého topásu v&nbsp;Nemecku z&nbsp;ložiska Schneckenstein. V&nbsp;Berggerichte nájdete topás z&nbsp;tohto ložiska, drahokamy zo „slimačieho kameňa“ sú osadené aj v&nbsp;britských korunovačných klenotoch, ktorých odhadovaná hodnota je 3,5 až 6 miliárd eur.

Opál je minerál, ktorý vytvára viaceré odrody. Porcelánový drahý opál bielej, sivej, modrej alebo čiernej základnej farby s&nbsp;typickou irizujúcou hrou farieb, ohnivý opál so žltooranžovými až červenými reflexmi svetla, mliečnobiely hydrofán, či bezfarebný priehľadný hyalit. Jeden z&nbsp;najkrajších a&nbsp;najvzácnejších drahokamov na svete je slovenský opál, známy aj ako dubnícky opál. Tento vzácny a&nbsp;vyhľadávaný drahokam vznikol pred miliónmi rokov pri postvulkanickej hydrotermálnej činnosti. Ťažba opálu nikdy nepokryla dopyt a&nbsp;opály z&nbsp;Dubníka (miestna časť obce Červenica) patrili medzi najžiadanejšie kamene na svete. Napríklad podľa zachovaných dokumentov zaplatil Britský kráľovský trón za jediný kus opálu 40-tisíc zlatých, v&nbsp;dnešnom prepočte vyše sedem miliónov eur. Právom získal pomenovanie „Queen of Gems“, kráľovná drahokamov. Klenoty a&nbsp;šperky s&nbsp;dubníckym opálom, ktorý nájdete aj v&nbsp;expozícii múzea, vlastnili napríklad Mária Terézia, Joséphine de Beauharnais, Napoleon Bonaparte, Sissi, či kráľovná Viktória.

Tichý oceán je s&nbsp;rozlohou viac ako 165 miliónov km² najväčším oceánom na Zemi a&nbsp;zaberá tretinu zemského povrchu. Názov vychádza z&nbsp;latinského názvu Mare Pacificum, ktorý mu dal portugalský moreplavec Fernão de Magalhães (1480 – 1521) pri prvej plavbe okolo sveta po tom, čo nezaznamenal ani jednu búrku. Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, od roku 1987 nám patrí časť morského dna s&nbsp;rozlohou 12 000 štvorcových kilometrov v&nbsp;rovníkovej časti Tichého oceánu. Územie prenajaté medzinárodnou organizáciou na vyhľadávanie polymetalických kovov Interoceanmetal (SO IOM) sa nachádza v&nbsp;oblasti medzi Havajskými ostrovmi a&nbsp;Strednou Amerikou.

V&nbsp;rámci vyhľadávania a&nbsp;prieskumu nerastných ložísk od roku 1989 až 2000 uskutočnilo Slovensko 21 expedícií. V&nbsp;období 2001 až 2021 sa uskutočnilo šesť prieskumných expedícií, ktorých cieľom je geologický prieskum prideleného morského dna a&nbsp;odber vzoriek polymetalických konkrécií, sedimentov, vody a&nbsp;biologického materiálu. Európska únia má obmedzené zásoby rudných a&nbsp;energetických surovín a&nbsp;situácia nie je najpriaznivejšia ani na Slovensku, kde sa v&nbsp;súčasnosti z&nbsp;kovov ťaží už len zlato. Vzhľadom na deficit vlastných zdrojov kovov v&nbsp;Európe, ich dlhodobo rastúce ceny a&nbsp;potrebu ich zabezpečenia pre chod a&nbsp;rozvoj európskeho hospodárstva možno túto investíciu do prieskumu zdrojov morského dna považovať za strategicky výhodnú. Vzhľadom na preukázanú perspektívnosť prieskumného územia existuje vysoká pravdepodobnosť, že vynaložené prostriedky sa v&nbsp;budúcnosti vrátia s&nbsp;vysokou mierou zisku. Mangánovú rudu z&nbsp;tohto územia môžete vidieť aj v&nbsp;mineralogickej expozícii.

Exponátom, ktorý zaujme, je tiež uránová ruda pochádzajúca z&nbsp;bane Shinkolobwe v&nbsp;Demokratickej republike Kongo. Práve tu sa vyťažila väčšina uránu použitého na výrobu „Little boy“ – bomby, ktorá bola zhodená 6. augusta 1945 počas druhej svetovej vojny na japonské mesto Hirošima. Počas prehliadky expozície sa tiež dozviete, prečo sa ulexit nazýva „TV kameň“, a&nbsp;zistíte, ako vyzerá skamenený blesk – fulgurit, pretavený púštny piesok, ktorý bol zasiahnutý bleskom. Na mieste úderu blesku je teplota 30 000&nbsp;°C dostatočná na to, aby v&nbsp;zlomku sekundy roztavila a&nbsp;„spiekla“ zrniečka piesku. Geologicky je možné fulgurity zaradiť k&nbsp;šokovo metamorfovaným horninám.

Hoci patrí kremeň k&nbsp;najrozšírenejším minerálom, existuje niekoľko odrôd kremeňa, ktoré sú napriek svojej relatívne nízkej hodnote považované za drahé kamene. Ich farba je rôznorodá, krištáľ je bezfarebný a&nbsp;číri, odroda ametyst je typická fialovým sfarbením. Hnedá odroda sa nazýva záhneda, čierna morión, žltá citrín, ružová ruženín. Kremeňu so zelenkastým leskom sa hovorí avanturín a&nbsp;cesnakovozelenej farby prazém. Na Slovensku sa kremeň v&nbsp;nádherných drúzach vyskytuje v&nbsp;okolí Banskej Štiavnice a&nbsp;Kremnice.

Návštevníkov expozície zaujme tiež svetlomodrý, takmer priehľadný minerál so skleneným leskom – celestín. Ide o&nbsp;síran strontnatý. Vzniká na hydrotermálnych rudných žilách a&nbsp;je veľmi krehký. Krásne svetlomodré kryštáliky spolu s&nbsp;aragonitom sú známe na rudných žilách v&nbsp;Španej Doline. Neprehliadnuteľnými sú mnohé interaktívne prvky v&nbsp;expozícii, predstavujúce napríklad sen všetkých alchymistov – transmutácia, či záhadu žiariacich kameňov. Pre žiakov a&nbsp;študentov sú poučné prevedenie Mendelejevovej tabuľky prvkov s&nbsp;minerálmi, ktoré ich obsahujú, ukážka „jedovatých kameňov“, či povinná zóna dotyku, určená hlavne pre slabozrakých a&nbsp;nevidiacich.

V&nbsp;zázračnú moc minerálov, najmä drahých kameňov, ľudia verili už od staroveku. Určité drahokamy vraj bolo vhodné prikladať k&nbsp;určitým častiam tela, alebo ich stačilo nosiť ako amulet, ktorý mal pôsobiť ako prevencia pred chorobami alebo negatívnymi udalosťami, prípadne choroby aj liečiť. V&nbsp;rôznych kultúrach však údajne pred rovnakou chorobou často chránili úplne iné minerály. Ruženín podľa týchto povier vraj napomáha byť viac otvorený pocitom a&nbsp;láske, citrín dodáva pocit bezpečia a&nbsp;odbúrava únavu, rodonit dokáže učiť trpezlivosti a&nbsp;tolerancii, achát napomáha lepšej pamäti, obsidián prehlbuje našu logiku a&nbsp;vieru v&nbsp;seba samých. Sebadôveru umocňuje karneol a&nbsp;sodalit, fluorit pomáha koncentrácii najmä pri učení a&nbsp;ametyst, fialová odroda kremeňa, vraj chráni pred opilstvom.

Vráťme sa však naspäť k&nbsp;vede. Chemické zloženie a&nbsp;fyzikálne vlastnosti niektorých minerálov aplikovaných na ľudské telo dokázateľne prospievajú nášmu zdraviu. Sú to napríklad minerály skupiny smektitu na podporu trávenia, alebo mastenec ako súčasť mnohých mastí a&nbsp;kozmetických prípravkov. A,&nbsp;naopak, niektoré minerály môžu naše zdravie vážne poškodiť. Napríklad uraninit a&nbsp;s&nbsp;ním sa vyskytujúce minerály uránu a&nbsp;tória sú silne rádioaktívne a&nbsp;pri dlhodobom kontakte či dokonca inhalácii sú karcinogénne, čo poznamenalo najmä baníkov v&nbsp;uránových baniach. Až pred polstoročím boli preukázané karcinogénne účinky azbestu, teda vláknitých minerálov zo skupiny chryzotilu a&nbsp;amfibolu. Ich mikroskopické kryštály sa môžu dýchaním dostať do pľúc. Už v&nbsp;stredoveku sa využívali minerály arzénu na výrobu jedov. Pravdou je, že veľká väčšina minerálov je voči zdraviu neutrálna, ani neliečia, ani neškodia.

Začiatkom 18. storočia prišiel do Novej Bane chýrny anglický konštruktér Isaac Potter, aby pomohol uhorskému baníctvu postaviť sa na nohy. Bol to práve šikovný anglický mechanik, kto v rokoch 1721-22 pri šachte Althandel v Novej Bani postavil na Slovensku prvý ohňový stroj (známy ako Potterov ohňový stroj). Za jeden deň dokázal vyčerpať 42-tisíc vedier vody, čo vtedy predstavovalo bezkonkurenčnú možnosť riešenia problému zatopených šácht a štôlní. Nad týmto unikátnym strojom žasol celý vtedajší svet. Projekt financovala uhorská Dvorská komora, ktorá dala konštruktérovi šesť až osem mesiacov na jeho zhotovenie. Základnými súčasťami atmosférického stroja boli kotol, valec s piestom, vahadlá a rozvodový mechanizmus.

Väčšina častí bola vyrobená z medi v hámri v Banskej Bystrici. Potterov stroj pracoval na princípe pary, ktorá kondenzovala v parnom valci, čo spôsobilo, že sa tam vytvoril podtlak. Následkom pretlaku atmosférického vzduchu na piest vo valci došlo k pohybu piestu do vnútra valca, a tým zároveň k pohybu stroja. Opakovaním tohto cyklu sa dospelo k pravidelnému pohybu stroja, ktorý sa následne prenášal na piesty čerpadiel uložených v šachte. Týmto spôsobom sa odčerpávala spodná voda z banských priestorov. Všetky zaujímavé informácie o&nbsp;živote I. Pottera a&nbsp;jeho strojoch môžete dozvedieť do konca roku v&nbsp;dočasnej expozícii s&nbsp;názvom „Stroj, ktorý zmenil svet“. Autorom tejto aktuálnej výstavy je vedúci Štátneho banského archívu v&nbsp;Banskej Štiavnici Peter Konečný a&nbsp;v&nbsp;priestoroch múzea ju môžete vidieť do konca tohto roku.

Čo vás čaká v jedinečnej mineralogickej expozícii v striebornej Štiavnici? To budete pozerať!

Výber pre vás

Čo vás čaká v jedinečnej mineralogickej expozícii v striebornej Štiavnici? To budete pozerať!

Súvisiace články

„Izvinite“ nezaznelo: Pravda a lož o vojenskom cintoríne v Ladomirovej očami historikov

Rekordná drahota ohrozuje aj domovy sociálnej starostlivosti: Prežijeme zimu?

Ekologická bomba: Život v Bodve ohrozujú tisícky ton smetí

Výber pre vás