Peter Ličák

V&nbsp;každej dobe boli prirodzenou súčasťou spoločnosti aj ľudia odkázaní na každodennú pomoc rodiny, susedov, cirkvi, štátu. Do tejto skupiny patrili najmä ľudia, ktorí sa nedokázali uživiť vlastnými silami, telesne a&nbsp;duševne postihnutí, nevidiaci, hluchonemí, mentálne retardovaní. Dnes tam patrí už aj veľká skupina osamelých ľudí. Niektorým osud nedoprial deti, rodinu, mnohí dnes majú deti na druhých koncoch sveta. „Rizikovým faktorom nie sú len telesné postihnutia, ale aj staroba,“ konštatuje Gabriela Dudeková z&nbsp;Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa špecializuje na dejiny sociálnej starostlivosti a&nbsp;sociálnej politiky.

Tak ako v&nbsp;celej Európe, aj v&nbsp;našich končinách zakladali prvé sociálne ústavy cirkevné rády, ktoré sa venovali charitatívnej činnosti. Neskôr sa k&nbsp;nim pridávali aj mestá, mecenáši z&nbsp;radov šľachty a&nbsp;bohatých mešťanov, ktorí zakladali ústavy pre najchudobnejších ľudí na sklonku života. Ešte v&nbsp;medzivojnovom období sa im u&nbsp;nás vravelo chudobince alebo starobince.

Na vyššiu úroveň povýšil sociál­nu starostlivosť osvietený reformátor, syn Márie Terézie, vládca rakúskej monarchie Jozef II. Na konci 18. storočia nariadil zriadiť farské ústavy pre chudobných. Boli pod kuratelou cirkvi, ale ich činnosť financovala aj erárna pokladnica, aj keď tieto príspevky mali viac symbolickú ako reálnu hodnotu. Ako uvádza historička Gabriela Dudová, v&nbsp;roku 1908 bolo na území dnešného Slovenska 60 ústavov zatvorenej sociálnej starostlivosti, väčšinou to boli chudobince, starobince a&nbsp;sirotince. Boli to iba neveľké zariadenia, napríklad v&nbsp;chudobinci v&nbsp;Dobšinej na Gemeri našlo strechu nad hlavou maximálne dvanásť starých, práceneschopných ľudí.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„To, či sedí v&nbsp;ministerskom kresle Matovič alebo Sulík, ako dopadne referendum o&nbsp;predčasných voľbách, nás tu na východe netrápi, to sú len také prekáračky politikov, ktorí sa na televíznych obrazovkách trápne predbiehajú v&nbsp;tom, kto sa častejšie stretáva s&nbsp;ľuďmi. Keby to bola pravda, tak by nedopustili ten marazmus, v&nbsp;akom sa Slovensko ocitlo. Ako majiteľ domova pre seniorov môžem povedať, že väčšiu podporu pri riešení problémov máme od vedenia a&nbsp;poslancov Prešovského samosprávneho kraja ako od vlády, parlamentu, ministerstiev. Pre politikov sú seniori žijúci v&nbsp;domovoch sociálnej starostlivosti zaujímaví len pred voľbami, nasľubujú im hory-doly, raj na zemi, urobia si s&nbsp;nimi propagačné fotky, aby sa mohli na facebooku pochváliť, ako veľmi im ležia na srdci osudy ľudí, ale na druhý deň po voľbách sú im seniori s&nbsp;dôchodkami ako almužna ukradnutí,“ komentuje postoj politikov k&nbsp;problémom seniorov starosta Zámutova a&nbsp;majiteľ domova seniorov Stanislav Duda (64).

Budovu domova pre seniorov postavil pred deviatimi rokmi pôvodne s&nbsp;iným zámerom – mal to byť špičkový penzión pre turistov. Lenže sľuby politikov, ktorí boli vtedy pri kormidle štátu, o&nbsp;podpore agroturistiky ostali len na volebných plagátoch a&nbsp;bilbordoch, ukázalo sa, že nemali ani hodnotu deravého groša. „Nebola to lacná investícia, na stavebnom materiáli ani na vybavení penziónu som nešetril, bola by škoda, keby stál ladom. Mal som viac alternatív na využitie objektu, stačilo pár drobných úprav, aby sa penzión premenil na domov pre seniorov,“ vysvetľuje Stanislav Duda. V&nbsp;jeho Gerion senior centre našlo luxusný domov 40 klientov z&nbsp;celého Slovenska, o&nbsp;ktorých sa stará 28 ľudí.

Opatrovateľky, zdravotné sestry, kuchárky, upratovačky. Také domovy majú seniori v Rakúsku či Nemecku, na podobný som sa pred niekoľkými rokmi nemohol vynadívať v meste Gmunden na brehu najväčšieho rakúskeho jazera Traunsee. „Ďalší osud nášho domova seniorov je vo hviezdach, jeho existenciu ohrozujú vysoké ceny elektriny. Doteraz sme mesačne platili za elektrinu 900 eur, po zvýšení cien nám prišli faktúry na 2 300 eur. A&nbsp;to ešte nehovorím o&nbsp;vyšších cenách plynu či potravín,“ hovorí o&nbsp;veľkej neistote vzorového domova seniorov pod Slanskými vrchmi Stanislav Duda.

Pred štyrmi mesiacmi sa ujal funkcie riaditeľa domova seniorov päťdesiatnik Igor Sklinár. Po 28 rokoch služby v&nbsp;policajnom zbore odišiel do výsluhového dôchodku, pôsobil ako vyšetrovateľ všeobecnej i&nbsp;násilnej kriminality vo Vranove nad Topľou, vyšetroval ekonomické a&nbsp;daňové podvody. Keď domov seniorov vypísal výberové konanie na miesto riaditeľa, skúsil šťastie, vyhral, ale nečakal, že ho na novom mieste budú čakať veľké problémy vyvolané energetickou krízou. „Zvyšovanie cien elektriny a&nbsp;plynu je pre mňa krst ohňom, je to doslova existenčný problém, na aký doplatila už nejedna firma. Aby sme túto krízu a&nbsp;drastický rast cien zvládli, aby nás to nepoložilo na lopatky, denne až puntičkársky dôsledne sledujem spotrebu elektriny, aby sme vedeli, ako na tom sme. Šetríme, kde sa dá, všimnite si, že vo vstupnej hale cez deň nesvieti ani jedna žiarovka, stačí nám denné svetlo. Zima bude náročná a&nbsp;drahá, lebo seniorom teplotu v&nbsp;izbách ani spoločenských priestoroch znižovať, ako to plánujú v&nbsp;úradoch, nemožno…,“ hovorí o&nbsp;nedobrých vyhliadkach na zimu riaditeľ zámutovského domova seniorov.

Anton Seman, čulý osemdesiatnik, sa presťahoval do zámutovského domova seniorov pred troma rokmi z&nbsp;horskej dedinky Olejníkov, bol tu iba tretím klientom. „Celý život som prežil ako šťastne slobodný, ale na staré kolená sa ťažko žije človeku samému. Tu si žijem bez starostí ako na dovolenke v&nbsp;päťhviezdičkovom hoteli. Aby som bol aj užitočný, robím každé ráno pre spolubývajúcich rozcvičky, aby sme nezleniveli a&nbsp;rozhýbali si svaly. Keď je mrcha počasie, cvičíme v&nbsp;spoločenskej miestnosti, keď je pekne, dávame si telocvik vonku. Cez víkendy necvičíme, ale akurát za mnou boli kamaráti, že by sme mali posilňovať svaly aj v&nbsp;soboty a&nbsp;nedele, lebo po cvičení sa všetci cítia lepšie,“ hovorí pán Seman, ktorý bol v&nbsp;rodnom Olejníkove pod svahmi Čergova tri volebné obdobia starostom.

V&nbsp;tomto domove seniorov si našla pred rokom prácu ako vrchná zdravotná sestra Anna Mitrišinová (42) z&nbsp;obce Banské. „Posledných 10 rokov som pracovala ako zdravotná sestra v&nbsp;ambulancii vo Vranove nad Topľou, poviem vám, že tam to teda bolo veľmi náročné na psychiku. Väčšina pacientov bola podráždená, nervózna, úsmev, vľúdne slovo som niekedy nezažila aj celé dni. Tu je to pohoda, ráno podáme klientom prvé lieky, tým s&nbsp;hypertenziou skontrolujeme, či majú tlak v&nbsp;norme, ak má niekto vážnejšie zdravotné problémy, odvezieme ho do nemocnice k&nbsp;špecialistovi. Naši klienti najviac trpia na bolesti kĺbov a&nbsp;pohybového aparátu, žiaľ, aj na stareckú demenciu, ktorá postihuje častejšie ženy ako mužov,“ hovorí o&nbsp;svojej práci pani Mitrišinová.

Tohto leta dostala novú posilu, zdravotnú sestru Danielu Zajacovú (39), ktorá dochádza do Zámutova z&nbsp;neďalekého Rudľova. „V&nbsp;máji som ukončila večerné štúdium na Strednej zdravotníckej škole v&nbsp;Prešove a&nbsp;hneď na druhý deň som nastúpila do práce v&nbsp;tomto domove seniorov. Keď som bola počas štúdia na praxi v&nbsp;jednom domove sociálnej starostlivosti, zapáčila sa mi práca so seniormi, že som bez váhania prijala ponuku z&nbsp;domova seniorov v&nbsp;Zámutove. Môj pracovný deň sa začína ráno o&nbsp;šiestej, pred raňajkami podávame diabetikom inzulínové injekcie, meriame im cukor v&nbsp;krvi, robíme bandáže nôh, meriame krvný tlak. Keď to skončím, pomáham chystať kolegyniam jedáleň na raňajky, neskôr aj na obed. Lepšiu robotu si ani neviem predstaviť,“ zdôverila sa nám Daniela.

Obavy zo zimy má aj Dušan Demčák (58), riaditeľ Harmónie – zariadenia pre seniorov na Cemjate, ktorého zriadovateľom je mesto Prešov. „Ročne sme za spotrebu elektrickej energie, ktorou vykurujeme osem pavilónov, ktoré kedysi tvorili mestské kúpele, platili 120-tisíc eur, po novom to bude o&nbsp;100-tisíc viac. Samozrejme, že šetríme v&nbsp;rozumnej miere, ale aj tak enormný rast cien poriadne načrie do mestskej pokladnice. A&nbsp;to bol náš rozpočet aj bez vyšších cien za elektrinu a&nbsp;potraviny našponovaný na prasknutie. Výdavky rastú z&nbsp;mesiaca na mesiac, v&nbsp;budúcom roku by malo mesto doplatiť na prevádzkové náklady domova seniorov 600-tisíc eur. Ale či to bude stačiť, je pri tejto šialenej inflácii vo hviezdach,“ konštatuje Dušan Demčák, ktorý vedie areál seniorov obklopený mestskými lesmi Prešova šiesty rok. Predtým 22 rokov stál na čele obecnej samosprávy v&nbsp;Zlatej Bani, kde dlhé roky organizoval medzinárodné súťaže v&nbsp;ryžovaní zlata.

V roku 2009 sa v ateliéri architekta Dorička zrodil projekt celého mestečka seniorov na Cemjate, ale na škodu veci, peniaze na jeho realizáciu už mesto nenašlo. V týchto dňoch sa v rozľahlom areáli domova seniorov rozbehli práce na výstavbe nového pavilónu pre 40 klientov, na jeho výstavbu poslanci mestského zastupiteľstva schválili sumu 1,5 milióna eur. Ako sa vraví, keď netečie, aspoň kvapká. Denná sestra Anna Krakovská (52), ktorá má na starosti dva pavilóny so 45 seniormi, s&nbsp;úsmevom na tvári vraví, že už patrí k&nbsp;živému inventáru Harmónie, pretože tu pracuje 30 rokov. Koordinuje prácu pätnástich opatrovateliek, dvoch zdravotných sestier a&nbsp;dvojice sociálnych pracovníčok.

„Keď som sem nastúpila, izby sa vykurovali kachľovými pecami, bielizeň sa prala ručne, nemali sme v&nbsp;práčovni žiadne žehliace kalandre, žiadne sušičky, bielizeň klientov i&nbsp;posteľnú bielizeň sme sušili na slnku. Práca s&nbsp;klientmi je v&nbsp;pohode, aj keď mnohí si vyžadujú nepretržitú, 24-hodinovú starostlivosť, lebo 80 percent klientov tvoria ležiaci, nemobilní seniori. Žiaľ, dosť často je horšia, komplikovanejšia komunikácia s&nbsp;príbuznými klientov, ktorí občas majú až nesplniteľné želania a&nbsp;nároky, hoci sami by ich nevedeli splniť. My však starostlivosť o&nbsp;seniorov nepovažujeme za prácu, ale za poslanie, na ktoré nemá každý vlohy a&nbsp;najmä trpezlivosť,“ hovorí pani Krakovská.

Jedenásť rokov žije v&nbsp;domove pre seniorov na Cemjate bývalá stredoškolská učiteľka anglického jazyka Mária Haščáková: „Ja som tu veľmi spokojná, som komunikatívny typ, rada sa rozprávam s&nbsp;ľuďmi, zaujímajú ma ich osudy, životné príbehy. Veľa čítam, lúštim krížovky, osemsmerovky, je to výborný tréning mysle. Spočiatku som robila pre klientov aj kurzy angličtiny, ale teraz už o&nbsp;to nie je záujem. S&nbsp;pani Mašou sa teraz staráme o&nbsp;14 mačičiek, ktoré ľudia priniesli pred brány nášho domova. Vraciame im opateru, akú my dostávame od personálu nášho domova.“

Rekordná drahota ohrozuje aj domovy sociálnej starostlivosti: Prežijeme zimu?

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Rekordná drahota ohrozuje aj domovy sociálnej starostlivosti: Prežijeme zimu?

Peter Ličák

Súvisiace články

Tvorivé dielne v Galérii umelcov Spiša si cez prázdniny užili desiatky detí: Čo si odniesli?

Dedičný údel: Bývalí baníci zo SLOVINIEK dnes razia tunely v Česku, vo Švédsku a v Nemecku

Svoj sľub nedodržal: Neuveríte, akej zberateľskej vášni MAREK NOVOTNÝ úplne prepadol

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás