Peter Ličák

<p>Na svojom konte má dlhý zoznam vynálezov, niektoré už vyše 500 rokov fascinujú svet. A nielen laikov, ale aj špičkových odborníkov zo sveta vedy a techniky. Všestranný génius sa vyznal aj v anatómii, hudbe, fyzike, matematike, mechanike, geológii, cudzia mu nebola ani básnická tvorba. Narodil sa v polovici 15. storočia, ktoré bolo žičlivé k renesančným umelcom, na statku v Anchiane, kúsok od mestečka Vinci. Toskánske mesto leží len 35 kilometrov západne od Florencie, na ceste smerujúcej do Pisy a k jej šikmej veži.</p>
<p>V&nbsp;neprehliadnuteľnom múzeu Leonardo v&nbsp;historickom centre je vystavená aj unikátna zbierka 60 drevených, detailne prepracovaných modelov majstrových vynálezov, vojenských, lietajúcich a&nbsp;dopravných strojov. Štyridsať modelov bude ešte do konca septembra vystavených aj na Slovensku v&nbsp;priestoroch Tatranskej galérie v&nbsp;Poprade. Naozaj jedinečná šanca spoznať bez dlhého cestovania technické myslenie a&nbsp;kumšt majstra Leonarda. <em>„Exponáty nám zabezpečila poľsko-nemecká agentúra z&nbsp;Berlína, bola to na prevoz i&nbsp;poistenie modelov náročná akcia. A&nbsp;nebola ani lacná, vystavenie Leonardových modelov nás vyšlo na 24 000 eur, na financovaní sa spolu s&nbsp;galériou podieľal aj Prešovský samosprávny kraj a&nbsp;popradská radnica,“</em> informovala Život riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.</p>

<h3>Atlantský kódex</h3>
<p>Unikátne modely technických vynálezov Leonarda da Vinci, ktorý od svojich štrnástich rokov študoval vo Florencii v&nbsp;ateliéri všestranného umelca, renesančného maliara, sochára a&nbsp;zlatníka Andreu del Verrochio, zostrojili majstri z&nbsp;mestečka Vinci podľa Leonardových nákresov z&nbsp;diela Codex Atlanticus. Toto vynimočné dielo tvorí zbierka 401&nbsp;grafických listov s&nbsp;rozmermi 65 x&nbsp;44&nbsp;centimetrov. Sú na nich Leonardove stroje, zbrane, technické zariadenia, ktoré do spomínaného kódexu zostavil taliansky sochár Pompeo Leoni mladší. V&nbsp;tomto diele, ktoré vzhľadom pripomína atlas, zdokumentoval a&nbsp;pre budúce generácie zachránil Leonardove práce z&nbsp;mechaniky, matematiky, chémie, botaniky, geografie i&nbsp;anatómie. Zaujímavosťou kódexu sú bájky a&nbsp;rozprávky, ale aj Leonardove filozofické úvahy. Táto cenná zbierka grafických listov obsahuje aj teoretické a&nbsp;praktické problémy maliarskej a&nbsp;sochárskej tvorby, i&nbsp;Leonardove úvahy o&nbsp;svetle a&nbsp;optike. Atlantský kódex nevyčísliteľnej hodnoty je uložený v&nbsp;milánskej knižnici Biblioteca Ambrosiana. Leonardove technické vynálezy tvoria niekoľko základných kategórií. Sú to vojnové stroje, lietajúce stroje, vodné stroje a&nbsp;zariadenia, pracovné stroje, pracoval však aj na vývoji scénických zariadení i&nbsp;hudobných nástrojov.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Vojnové stroje</h3>
<p><em>„Mnoho návštevníkov výstavy Leonardových technických vynálezov bolo zaskočených, keď sa zastavili pri modeloch jeho vojnových strojov. Nešlo im do hlavy, ako mohol taký geniálny umelec, maliar, ktorý namaľoval Poslednú večeru, vymýšľať stroje na zabíjanie ľudí,“</em> hovorí o&nbsp;svojich postrehoch z&nbsp;výstavných siení šéfka Tatranskej galérie. Pravda je taká, že zbrane, ktoré navrhol, mali slúžiť prevažne na obranné účely, mali chrániť životy napadnutých ľudí. V&nbsp;Leonardových časoch sa na území dnešného Talianska stále bojovalo, záujem znepriatelených šľachticov o&nbsp;účinné zbrane bol obrovský. Zbrojárski majstri zažívali zlatú éru, roboty mali vyše hlavy. Veľký záujem bojujúcich strán bol aj o&nbsp;vojnové stroje, ktoré navrhoval Leonardo da Vinci. A&nbsp;vymyslel ich neúrekom, niektoré podľa jeho návrhov aj skonštruovali, väčšina však ostala len na papieri.</p>
<p>K&nbsp;jeho najzaujímavejším návrhom zbraní patrí krytý obrnený voz, obrnená loď aerodynamického tvaru, strelná zbraň balestra pripomínajúca veľkú kušu, pohyblivá obliehacia veža či obliehací rebrík. Vymyslel aj obrnené vozy, varhanové delá – predchodcu ruskej kaťuše, navrhol katapult na odpaľovanie zápalných striel. Bol autorom aj modelu dokonalej nedobytnej pevnosti, v&nbsp;jeho náčrtoch sa našiel aj dômyselný systém na ochranu mestských a&nbsp;hradných hradieb.</p>

<h3>Ideálna pevnosť</h3>
<p>Na sklonku svojho života pracoval Leonardo da Vinci tri roky pre francúzskeho kráľa Františka I. Na kráľovskom zámku Amboise krátko pred smrťou pracoval na projekte ideálnej nedobytnej pevnosti. Francúzsko dobylo a&nbsp;spravovalo niekoľko regiónov na Apeninskom polostrove, ktoré si chcelo stoj čo stoj udržať. Francúzska vláda sa obrátila na majstra Leonarda, aby jej na obranu nových dŕžav vyprojektoval nedobytné pevnosti. S&nbsp;takými projektmi mal už skúsenosti, bol autorom niekoľkých projektov obranných pevností i&nbsp;obranných plochých veží, mal bohaté skúsenosti s&nbsp;návrhmi rôznych zbraní, zaoberal sa balistickými výpočtami, lepšieho projektanta nedobytných pevností by Francúzi neboli našli. Doma ani v&nbsp;iných európskych krajinách.</p>
<p>Architekti aj dnes obdivujú moderný dizajn, ktorý Leonardo vpečatil obranným stavbám, všetky veže mali kruhový pôdorys, vysoké hradby mali šikmý sklon, strieľne boli v&nbsp;dvoch úrovniach, podzemie tvorila sieť chodieb. Leonardo navrhoval, aby pevnosti boli postavené v&nbsp;horách, na strmých, ťažko dostupných kopcoch, aby sa na minimum znížili šance na ich dobytie. Vďaka premyslenému profilu sklonu vonkajších hradieb boli Leonardove vojenské pevnosti odolné aj proti delostreleckej paľbe.</p>
<p>Na ochranu dobývaných hradieb hradov, zámkov i&nbsp;vojenských pevností navrhol Leonardo da Vinci niekoľko dômyselných obranných systémov. Jeden z&nbsp;najoriginálnejších slúžil na odrážanie rebríkov útočiacich vojsk na hradby. Výhodou tohto obranného systému bolo to, že sa dal opakovane využívať, ľahko rozobrať i&nbsp;poskladať.</p>
<p>Svoje vedomosti o&nbsp;vlastnostiach pružín zužitkoval Leonardo pri návrhu katapultu. Kamene alebo železné gule vystreľovalo jeho dlhé vrhacie rameno. Pružiny nahradil drevenými oblúkmi, vrhacie rameno vrátil do východiskovej plohy ozubený pohon. Katapult mohol strieľať aj zápalné strely, ale v&nbsp;Leonardových časoch sa táto zbraň používala už len výnimočne.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Zakázaná munícia</h3>
<p>V&nbsp;tej dobe patrili k&nbsp;špičkovej vojenskej technike, obrannej i&nbsp;dobývacej, strelné zbrane. S&nbsp;originálnym nápadom prišiel aj majster Leonardo, ktorý navrhol netradičné riešenie varhanového dela. Na jeden podvozok umiestnil aj tucet hlavní, ktoré mohli vystreliť salvu striel viacerými smermi. Vojaci obsluhujúci tento výnimočný kanón menili sklon hlavní pomocou kľuky umiestnenej v&nbsp;zadnej časti dela, menili tým dĺžku i&nbsp;výšku výstrelov. Obsluha dela bolo dosť zložitá a&nbsp;časovo náročná najmä na zdĺhavé nabíjanie. Okrem varhanového dela navrhol Leonardo do výzbroje vojska aj široké masívne delo, ktoré vystreľovalo špeciálne guľaté náboje naplnené olovom. Keď tieto malé projektily zasiahli cieľ, rozpadli sa na mnoho malých častí, ktoré sa rozleteli do všetkých smerov. Tento Leonardov vynález je vlastne prototypom súčasnej kazetovej munície, ktorá bola v&nbsp;roku 2008 zakázaná na základe dohody podpísanej v&nbsp;Dubline stojedenástimi štátmi.</p>
<p>Najväčšou zbraňou v&nbsp;Leonardových časoch bola balestra, maxikuša, ktorú navrhol tak, aby mohla strieľať na nepriateľských vojakov namiesto šípov veľké kamene. Základ tejto zbrane tvoril pružný luk z&nbsp;dreva, ktorý dosahoval rozpätie 13 metrov. Balestru umiestnenú na šesťkolesovom podvozku napínali pomocou navijakov. Okrem kameňov mohla táto maxikuša vystreľovať aj olovené gule.</p>
<p>Leonardo da Vinci navrhol aj dva obrnené dopravné prostriedky. Krytý obrnený voz a&nbsp;obrnenú loď. Pri návrhu obrneného voza sa inšpiroval takýmto typom voza známym už v&nbsp;stredoveku. Bojový voz, predchodcu tankov, ktoré sa prvýkrát objavili na bojisku v&nbsp;prvej svetovej vojne, si u&nbsp;majstra Leonarda objednal milánsky vojvoda Ludovico Sforza, nazývaný aj Il Moro. Obrnené vozidlo malo kužeľový tvar, celý obvod lemovali delá, v&nbsp;hornej časti bola riadiaca veža. Obrnenú loď moderného aerodynamického tvaru poháňali veslári chránení pred strelami nepriateľov obrannými štítmi, kanóny na palube boli zamaskované. Hlavnou zbraňou obrnených vojnových plavidiel bol železný taran pod vodnou hladinou. Taranom boli vybavené už lode v&nbsp;staroveku, bol to mohutný drevený alebo železný trám, ktorý slúžil na prederavenie bočných stien nepriateľskej lode. Leonardo da Vinci je aj autorom vojnových vozov ťahaných koňmi, aj tu našiel inšpiráciu v&nbsp;antickom svete. Vozy, vyrobené na objednávku milánského vojvodu Ludovica Sforzu, boli vybavené kolesami s&nbsp;ostňami pre ľahší pohyb v&nbsp;ťažkom teréne, ako zbraň používali ostré kosáky rotujúce okolo zvislej osi. Kto sa dostal do ich dosahu, nemal šancu prežiť.</p>

<h3>Veľkolepé divadelné scény</h3>
<p>Na dvore milánskeho vojvodu zverili majstrovi Leonardovi aj scénickú a&nbsp;technickú prípravu veľkolepých divadelných predstavení. Všestranne nadaný umelec bravúrne zvládol návrh scény, kostýmov i&nbsp;rekvizít, podieľal sa aj príprave hudobného sprievodu, choreografie aj na výstavbe javiskových mechanizmov a&nbsp;automatických zariadení. Milánčania obdivovali jeho mechanickú holubicu vznášajúcu sa nad javiskom či mínomety, ktoré vystreľovali do vzduchu teplovzdušné balóny, v&nbsp;nemom úžase sledovali na javisku pohyby mechanického rytiera i&nbsp;mechanického leva.</p>
<p>V predstavení Raj ohromil da Vinci divákov pohyblivou dekoráciou scény, raj predstavil ako pologuľu s pozláteným, intenzívne podsvieteným interiérom, vo vnútri boli herci symbolizujúci sedem planét. Pre iné predstavenie navrhol umelú horu, ktorá sa rozostúpila, aby odhalila peklo a armádu čertov robiacich pekelný hluk. Dosiahnutie takého efektu si vyžadovalo veľké inžinierske umenie, ktoré majstrovi Leonardovi určite nechýbalo.</p>

Armáda čertov majstra Leonarda: Ruské kaťuše boli kópiou da Vinciho varhanových kanónov

Výber pre vás

Armáda čertov majstra Leonarda: Ruské kaťuše boli kópiou da Vinciho varhanových kanónov

Súvisiace články

Tichý muž s veľkým talentom: Preslávil ho komisár Maigret, nemenej slávni boli jeho spolužiaci

Najväčšie kriminálničky histórie. Stopy siahajú až do Česka. Ich činy vás nenechajú chladnými

Umelkyňa či zradkyňa? Známa vojnová moderátorka o sebe tvrdila, že vždy bola vlastenka

Výber pre vás