Jozef Kollár

Podľa starej povesti stáli na mieste budúcej dediny dva domy. V&nbsp;jednom, neďaleko vrchu Šibenica, býval kat a&nbsp;v&nbsp;druhom rybár, ktorý robil aj prievozníka. Kat bol pre ľudí asi o&nbsp;niečo záhadnejší ako rybár, a&nbsp;tak po ňom pomenovali obec. Iný výklad hovorí, že názov bol odvodený od germánskeho kmeňa Kvádov, ktorí toto územie obývali. Názov Kátov však môže vychádzať aj zo základu slovesa kátiti, kácati. Podľa neho dedina vznikla na mieste vyklčovaného lesa. Takže každý si môže vybrať, čo sa mu najviac páči.

Kraj: Trnavský
&nbsp;
Okres: Skalica
&nbsp;
Región: Záhorie
&nbsp;
Vodné toky: Chvojnica, Výtržina
&nbsp;
Rozloha: 4,27 km²
&nbsp;
Obyvateľstvo: 621 (k 31. 12. 2022)
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1 452

Kátov

Starostka obce inžinierka Ivana Chrenková sa narodila v&nbsp;Skalici a&nbsp;do Kátova sa vydala pred tridsiatimi rokmi. Má jedného dospelého syna. „Pracovala som devätnásť rokov v&nbsp;samospráve, na pozícii samostatnej odbornej referentky. Samospráva ne­ovplyvnila len môj pracovný, ale aj osobný život prostredníctvom účasti na mnohých podujatiach a&nbsp;aktivitách súvisiacich so životom v&nbsp;obci. Na ich realizácii som sa podieľala nielen ako pracovníčka obecného úradu, ale aj ako dobrovoľníčka. V&nbsp;roku 2019 som prvýkrát kandidovala za starostku, teraz pokračujem v&nbsp;druhom volebnom období,“ prezradila Ivana Chrenková, prečo sa rozhodla pre kreslo starostky.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE, KTORÁ SA MÁ ČÍM POCHVÁLIŤ, NÁJDETE V GALÉRII

Kátov široko-ďaleko preslávili Kvetinové dni, ktorých 21.&nbsp;ročník sa konal v&nbsp;máji, tak ako tie predošlé. Podujatie vzniklo z&nbsp;iniciatívy rezbára Andreja Iršu v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Viktorom Klemonom a&nbsp;miestnou samosprávou. Prvý ročník sa uskutočnil v&nbsp;roku 2001 a&nbsp;prilákal 2&nbsp;500 záujemcov. Termín podujatia nevznikol náhodou. V&nbsp;máji cítiť v&nbsp;prírode vegetatívnu silu rastlín, ktorá podnecuje aj človeka. Práve v&nbsp;tom čase sa usiluje o&nbsp;užšie spojenie s&nbsp;prírodou a&nbsp;návrat k&nbsp;nej. Viac ako v&nbsp;iných mesiacoch sa snaží zlepšiť a&nbsp;skrášliť životné prostredie. „Toto kultúrno-spoločenské podujatie organizuje na obecnom úrade moja kolegyňa, poslanci obecného zastupiteľstva, ja a&nbsp;priamo v&nbsp;deň konania podujatia pomáha Miestna organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v&nbsp;Kátove, hokejbalový klub Medvedi Kátov, bejz­balový klub Outmen Skalica a, samozrejme, občania obce,“ spresnila starostka.

Kvetinové dni sú pre Kátov skutočnou udalosťou. „Je to najväčšie podujatie, ktoré sa u&nbsp;nás koná. Má nadregionálny význam, prichádzajú k&nbsp;nám návštevníci nielen z&nbsp;blízkeho okolia, ale aj z&nbsp;Českej republiky. Počas dňa je veľký jarmok zameraný na záhradníctvo, remeselné výrobky a&nbsp;iný tovar. Pripravený je kultúrny program a&nbsp;veľa sprievodných podujatí. Počas celého dňa sa na Kvetinových dňoch vystrieda až päťtisíc návštevníkov.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;Kátove majú aj výnimočný Záhorácko-slovácky betlehem. Tento projekt sa uskutočnil v&nbsp;spolupráci so Strednou školou lesníckou a&nbsp;rybárskou v&nbsp;Bzenci a&nbsp;trval tri mesiace. Počas praktických vyučovacích hodín sa na výrobe jasličiek pod dohľadom umeleckého rezbára Andreja Iršu z&nbsp;Kátova a&nbsp;pedagógov školy podieľali študenti tretieho a&nbsp;štvrtého ročníka. Vyrobený je z&nbsp;24&nbsp;druhov drevín, ktoré symbolizujú 24&nbsp;hodín dňa, ale aj 24&nbsp;mesiacov, vekovú hranicu neviniatok vyvraždených v&nbsp;Betleheme na príkaz kráľa Herodesa. Jeho realizácia bola uskutočnená z&nbsp;dotácie z&nbsp;programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –&nbsp;Česká republika. 

Medzi prednosti betlehemu patrí skladnosť a&nbsp;prenosnosť. „Jeho zloženie a&nbsp;rozloženie zvládnu dve osoby a&nbsp;prevoz na iné miesto sa dá vykonať jednou dodávkou. Zabudovaný dotykový informačný panel poskytuje aj informácie o&nbsp;obci,“ prezradí text na letáčiku k&nbsp;betlehemu. Podľa majstra Iršu však bude obrazovka nahradená tlačidlami, pretože systémy zostarli. „A&nbsp;to sa v&nbsp;prípade súčasnej elektroniky rieši výmenou. Aby bol betlehem dlhodobejšie prevádzkovateľný bez zásahov, obmedzila sa síce elektronická výbava, ale svetlá, pohyb a&nbsp;hudba budú zachované. Ubudne teda len displej a&nbsp;riadenie bude tlačidlové,“ vysvetlil umelecký rezbár, ktorý pre obec vytvoril aj kata v&nbsp;nadživotnej veľkosti. V&nbsp;miestnom parku je neprehliadnuteľný.

Poľnohospodársky inžinier Igor Ištvančin si na dôchodku plní včelársky sen. Dvere jeho domu zdobí hrdá tabuľka s&nbsp;nápisom Kátovský med. „Som toho názoru, že kde sa med vyrobí, tam by sa mal aj konzumovať,“ vraví skúsený včelár, ktorý robí skvelý repkový, agátový, lipový aj medovicový med. Všetky predáva za jednotnú cenu 8,50&nbsp;eura za kilogram. Vraví, že med nerobí kvôli peniazom, je to jeho veľké hobby. Tohto roku boli vraj všetky veľmi dobré, a&nbsp;to napriek tomu, že počasie včielkam veľmi nepraje. „Závisí to od toho, v&nbsp;akej kondícii sú. Keď sú silné, zvládnu všetko,“ tvrdí Igor Ištvančin. Jeho med obľubujú domáci obyvatelia, ale chodia k&nbsp;nemu aj záujemcovia zo Skalice, z&nbsp;Malaciek, Bratislavy a&nbsp;dokonca z&nbsp;Kysúc.

V&nbsp;obci žije a&nbsp;pracuje prvý a&nbsp;zatiaľ jediný balzamovač na Slovensku. So zosnulými pracuje už 29&nbsp;rokov a&nbsp;za tento čas prešlo jeho rukami asi 20-tisíc zosnulých, čo sa týka manipulácie, pitvy alebo úprav. Okrem balzamovania a&nbsp;úpravy zosnulých sa venuje prednášaniu na danú tému, prevažne pre študentov zdravotníckych škôl a&nbsp;zamestnancov pohrebných služieb. Volá sa Radoslav Pekar a&nbsp;napriek nevšednému povolaniu je to veselý človek. Keď ho zbadáte so šiltovkou na hlave, určite by ste mu hádali iné povolanie. Vyučený nástrojár pracoval takmer štvrťstoročie na patologicko-anatomickom oddelení v&nbsp;skalickej nemocnici ako pitevný sanitár asistent. K&nbsp;tejto práci sa dostal počas povinnej civilnej vojenskej služby. Po jej ukončení zostal na patológii pracovať 23&nbsp;rokov. Externe študoval na strednej zdravotníckej škole a&nbsp;pokračoval na vysokej. Štúdium ukončil štátnou skúškou.

Náročný kurz balzamovania absolvoval u&nbsp;prvého českého balzamovača Petra Rambouska v&nbsp;Litoměřiciach. „Balzamovanie jedného zosnulého mi trvá približne tri až štyri hodiny. Keď je pitvaný, je to oveľa zložitejšie, zaberie šesť až dvanásť hodín, ale ja som trpezlivý pracant,“ prezradil Radoslav Pekar. Podľa jeho slov sa na Slovensku zatiaľ balzamuje približne jeden zosnulý mesačne. „Strach z&nbsp;mŕtvych nemám, občas sa mi o&nbsp;nich sníva, čo je pochopiteľné,“ doplnil prvý slovenský balzamovač.

Vedeli ste, že softbal/bejzbal má v&nbsp;Skalici 30-ročnú tradíciu? „Aj keď to bolo tridsať rokov s&nbsp;viacerými pauzami, napokon sme sa dostali a&nbsp;dopracovali až sem do obce Kátov, kde od roku 2021 prerábame nevyužité futbalové ihrisko na bejzbal a&nbsp;ďalšie športoviská,“ vraví Radovan Nespala, prezident a&nbsp;kouč bejzbalového klubu Outmen Skalica. Pôvodný Outmen Skalica fungoval od roku 1986 pod Športovým klubom Skalica ako jeden z&nbsp;oddielov. „V&nbsp;tých časoch bolo všetko iné. Chuť, úcta, súťaživosť, spoľahlivosť, zodpovednosť. Ako pálku na odpaľovanie lôpt sme používali násadu krompáča. Rukavice sme používali robotnícke zo stavby, dresy sme mali z&nbsp;montér­kových alebo z&nbsp;doktorských nohavíc, ktoré sme si sami upravovali. Softbalové lopty sme si vyrábali a&nbsp;vždy na konci sezóny sme ich aj zašívali, aby sme mali s&nbsp;čím hrať v&nbsp;ďalšej sezóne.“

V&nbsp;roku 2016 zo zakladajúcej štruktúry Športového klubu Skalica vystúpili a&nbsp;založili si vlastné občianske združenie Baseball club Outmen Skalica. Podľa Radovana Nespalu odišli preto, lebo si chceli vybudovať vlastné zázemie, svoje ihrisko. V&nbsp;90.&nbsp;rokoch trénovali na škvarovom futbalovom ihrisku. „Keď namiesto škvary vzniklo ihrisko s&nbsp;umelou trávou, my sme sa tam už nezmestili, lebo futbalistov bolo veľa a&nbsp;na nás nezostala kapacita. Čiže postupne klub strácal chuť pôsobiť. No od roku 2021 sme na krásnom mieste v&nbsp;Kátove, kde postupne vzniká náš bejzbalový raj,“ ozrejmil kouč.

Ivana Chrenková je starostka Kátova druhé volebné obdobie. Výpočet toho, čo sa jej spolu s&nbsp;poslancami obecného zastupiteľstva podarilo za predchádzajúce volebné obdobie, je dlhý. Spomeňme aspoň niečo. „Odkúpili sme budovu obecného úradu a&nbsp;po dlhých rokoch je konečne majetkom obce. Vykúpili sme pozemky pod domom smútku, ktorý sa následne prenajal a&nbsp;v&nbsp;rámci nájomnej zmluvy bol zrekonštruovaný celý interiér. Areál cintorína bol čiastočne zrevitalitzovaný, postavila sa aj urnová stena. V&nbsp;areáli materskej školy sme zrealizovali nové detské ihrisko s&nbsp;finančnou podporou Úradu vlády SR z&nbsp;programu Podpora rozvoja športu na rok 2019. Získali sme aj dotáciu na obnovu knižnice z&nbsp;Nadácie SPP. Prebehla rekonštrukcia chodníka v&nbsp;časti obce Kopanice a&nbsp;na parkovisku. V&nbsp;areáli materskej školy a&nbsp;v&nbsp;parku sme vysadili stromy. Vybudoval sa optický internet, bolo revitalizované športové ihrisko a&nbsp;vybudované workoutové ihrisko,“ vymenúva prvá žena Kátova to, čo sa podarilo.

Obec podľa nej trápi nedostatok finančných prostriedkov, a&nbsp;preto sa nemôže púšťať do väčších investičných akcií, ako je rekonštrukcia chodníkov, miestnych komunikácií, budovy obecného úradu, mostov a&nbsp;iných vecí. Otázka, či bude kandidovať aj v&nbsp;ďalších voľbách, je podľa Ivany Chrenkovej predčasná. „Onedlho uplynie prvý rok môjho druhého volebného obdobia a&nbsp;je priskoro sa nad týmto zamýšľať,“ povedala sympatická starostka peknej obce na Záhorí, ktorá si rada odpočinie pri hudbe. Uprednostňuje džez –&nbsp;Dianu Krall a&nbsp;Petra Lipu. „Je to pre mňa relax po každodennej práci s&nbsp;ľuďmi. Mám rada aj prechádzky prírodou a&nbsp;rada poznávam históriu miest. Je obdivuhodné, čo všetko naši predkovia dokázali. Stále sa od nich máme čo učiť.“

Aký je Kátov bez katov? V záhorskej obci majú originálny betlehem aj bejzbalový klub

Výber pre vás

Aký je Kátov bez katov? V záhorskej obci majú originálny betlehem aj bejzbalový klub

Súvisiace články

Každý tu má slabosť: V Skýcove vedia, ako odprezentovať svoju dedinu

Pri starej hruške: V podhorskom kraji v jednom z údolí Rajeckej doliny sa čas nezastavil

Rozvoj Radatíc zabrzdili plány na výstavbu atómovej elektrárne a priehrady

Výber pre vás