Rajecké údolie pripomína tak trochu Turčiansku záhradku. Uprostred malebnej krajiny, ktorú modeluje riečka Rajčanka, leží aj neveľká obec Malá Čierna. Od susednej Veľkej Čiernej ju delia len lesy, pasienky a kopec.
Nielen kmeťovia – starí roľníci, vedia, čo prospieva živej krajine, kde v meandroch Rajčanky nechýba živá voda. Aj tu v Domanižskej kotline sa nájdu agromanažéri, ktorým záleží hoci aj na rakoch, teda na ekologickej poľnohospodárskej prvovýrobe. Stačia im aj menšie plochy s medzami a remízkami a s krami s vtáčími hniezdami. „Živá krajina vytvára hospodárskym zvieratám na paši polotieň. V nich si nájdu bez pomoci pastiera útočisko. Dreviny udržiavajú vlhkosť a rannú rosu dlhšie. I keď dlho neprší, tráva rastie,“ vraví jeden z nich, farmár Tibor Papšo. Nie, nie je mu často do spevu, ale pozná zmysel piesne „Vy stromčeky okolo Rajčianky...“.
- Malá Čierna
Počet obyvateľov: 334, z toho je 74 detí
Kataster obce: 426 ha
Prvá písomná zmienka: rok 1471
Osada Čierna Cherubín v chotári obce Malá Čierna bola súčasťou lietavského panstva s piatimi roľníckymi usadlosťami, dvoma domkármi (bezzemkovia) a piatimi fojtmi. Nazývaná bola Kys Charnou, Chernou Parvou a Kys Czornou i Malou Cžernou (1808). Patrila zemianskym rodinám Mathiašovských, Čerňanský,ch Maršovských. Erb obce tvorí červená trojruža, vyrastá zo zelenej pažite.
Nadmorská výška: 523 m
Najvyššia hora: Ivanová, 804 m n. m.
Susedí s Jasenovou, Bodinou, Súľovom-Hradnou, Rajcom, Veľkou Čiernou a je v mikroregióne Rajecká dolina, zároveň je v občianskom združení Euroregión Beskydy.
Ovocné sady
Voľakedy sa o vŕbie popri malých i väčších tokoch staral skoro každý dedinčan. Túto štafetu prevzali mladí farmári, lebo vŕby, jelše, buky a duby „vedia“, kadiaľ potečie voda a kde stúpne hladina. Vŕba vydrží veľa. Viac než ovocné stromy, ktoré teraz chýbajú. Kvária ich choroby alebo aj nezáujem? Taliansky teológ Romano Gurdini tvrdil, že „stromu sa dá porozumieť, iba ak sa pozrieme do zeme, v ktorej sú jeho korene“. Učiteľ a ovocinár z 19. storočia Ľudovít Orphanides výučbu starostlivosti o ovocné dreviny zavádzal už do školských lavíc.
V malebnom údolí Malej Čiernej založili dva ovocné sady. Ladislav Dvořák, šéf pozemkového spoločenstva miestneho urbáru, sa pustil do zveľadenia obce, aby jej prinavrátil aj sadením ovocných stromov ráz dedinky, ktorú si pamätá. „Príklad z tejto obce azda nájde nasledovníkov,“ vraví záhradkár a dendrológ Ján Ševčík, ktorý tu spolu s miestnym gazdom Radoslavom Pollákom vysadil ovocné stromčeky, kríčky malín či černíc. „Vidieť, ako sady rastú, je dobrý pocit. No je za tým veľa práce, záhradkárovi deň nestačí. Je čo rezať, obstrihať. V spomienke na Jána Ševčíka mi rezonuje – stromček treba ošetriť tak, aby sa z neho nestala metla,“ dodáva R. Pollák.
ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE V KRÁSNOM PRÍRODNOM CHOTÁRI NÁJDETE V GALÉRIIUkážka agrolesníctva
Farmár T. Papšo chová zvieratá pastvovým spôsobom po celý rok, bez ustajnenia. Je rád, že našiel spoločnú reč s majiteľmi lesov a lúk. Myslí si, že jediné, čo sa tu dá robiť, je pásť dobytok, ovce a kone. „Siať tu kukuricu? Sú tu priehyby, vlniaca sa krajina s lesmi a kríkmi. V krajine okolo Rajca, kde sú minerálne pramene, je používanie chémie nezodpovedné. Keď prší, tráva zvlhne, povrch zmäkne a dobytok zanecháva za sebou stopy. V každej zostane dažďová voda,“ vysvetľuje. Svoje stádo belgického modrého dobytka premiestnil najnovšie do Čičmian. Jeho hospodárenie je ukážkou agrolesníctva v pastevnom lese. „Začínal som a nikto mi nevedel pomôcť, ani dobrou radou. Je lepšie učiť sa na chybách druhých, ale ak spravím chybu, náprava je dlhá a veľa stojí. Za chyby sa platí,“ vraví T. Papšo. Rezort, každá vláda, ak má prvovýrobcom chovateľom či potravinárom pomôcť, by spravila najlepšie, „keby nás nechala pokojne pracovať“.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
