Plavý labrador Cinko vstúpil Riškovi a&nbsp;jeho mame Hanke Kostovčíkovej (32) do života minulé leto. „Riško má okrem iného problém s&nbsp;jemnou motorikou. Jeho dotyk je často skôr buchnutie než pohladkanie. Cinko to dokáže zniesť. Naučil sa však, že keď je toho príliš, môže od Riška odísť.

Predtým len pri ňom ďalej strnulo ležal a&nbsp;útrpne na mňa hľadel,“ usmieva sa Riškova mama. Cinko veľmi rád aportuje a&nbsp;Riško mu s&nbsp;nadšením hádže loptičku. Touto hrou si cvičí silu i&nbsp;šikovnosť rúk. „Riško má inak postavený ukazovák a&nbsp;veľmi ho nepoužíva, aj takto si teda trénuje uchopenie predmetov.

Má problém s&nbsp;pozornosťou, no pri Cinkovi sa dokáže upokojiť. Na druhej strane, Riško je vnímavé, zvedavé dieťa a&nbsp;veľmi veľa sa dokáže naučiť pozorovaním.

Má znížený svalový tonus a&nbsp;práve Cinko ho naučil napríklad vyplazovať jazyk, čo Riško predtým nedokázal,“ rozpráva Hanka a&nbsp;hladká psíka s&nbsp;múdrym pohľadom. Podľa Hanky má veľký význam pre jej synčeka aj to, že vďaka Cinkovi začína chápať, že nie je na svete sám.

„Spočiatku naň­ho Riško žiarlil a&nbsp;bol až agresívny. Vyzeralo to, že si ho ani nebudeme môcť nechať. Postupne však začal chápať, že sa musíme venovať aj psíkovi, že s&nbsp;ním musíme chodiť von, že aj on potrebuje moju pozornosť,“ hovorí Hanka. „Teraz sú z&nbsp;nich už veľkí kamaráti, dokážu sa k&nbsp;sebe túliť i&nbsp;jašiť sa.

Keď sme spolu vonku, Cinko priťahuje záujem ľudí. Pristavia sa, chcú sa s&nbsp;nami rozprávať. A&nbsp;hoci Riško zatiaľ nerozpráva, vidím, že je na Cinka pyšný. Pomáha mu teda ešte aj nadväzovať kontakty,“ rozpráva Riškova mama.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Riško sa narodil v&nbsp;marci 2016. Hankine tehotenstvo nebolo úplne jednoduché, no nezdalo sa, že by jej dieťa bolo choré. „Môjmu gynekológovi sa však nepozdával jeden výsledok vyšetrenia, poslal ma teda na amniocentézu.

Odber plodovej vody dopadol dobre, pamätám si, ako mi povedali, že mám úplne zdravé dieťa,“ spomína Hanka. Riško bol však podľa výsledkov testov menší, než mal byť, hoci prietoky plodovej vody boli v&nbsp;poriadku.

Napokon sa narodil dva týždne pred termínom cisárskym rezom, pretože Hanka mala veľké problémy s&nbsp;krvným tlakom. Pri pôrode mu vznikla hydrokéla, aj ona sama mala vážne zdravotné ťažkosti po spinálnej anestézii. „Riška okamžite po pôrode zobrali na JIS a&nbsp;mne trvalo niekoľko dní, kým som sa oňho mohla začať starať.

Odsávala som si mlieko, nedokázal sa totiž ani prisať, mal problémy s&nbsp;dýchaním, bol hypotonický, ako handrová bábika. Pamätám si, keď ho prezerala primárka neonatológie a&nbsp;povedala mi: Vy nevidíte, že je iný? Skonštatovala, že bude mať určite nejakú poruchu a&nbsp;treba to čím skôr vyšetriť,“ hovorí Hanka.

Keď ich po dvoch týždňoch Riškovej hospitalizácie pustili domov, začal sa kolotoč vyšetrení a&nbsp;náročnej starostlivosti o&nbsp;syna. „Riško mal prestávky v&nbsp;dýchaní, bolo ho treba stále monitorovať. Navyše mal reflux, a&nbsp;čo vypil, takmer okamžite vyvrátil. Do toho začali pribúdať návštevy lekárov,“ hovorí Hanka.

Na genetike boli so synom, keď mal dva mesiace. Výsledky im jednoducho prišli poštou. „Ako zloženka za plyn. Pamätám si, že som vtedy bola sama doma, lebo bývalý manžel bol na služobnej ceste. Prečítala som si tam, že Riško má mikrodelečný syndróm 1P.36.33.

Pamätám si, keď ho prezerala primárka neonatológie a&nbsp;povedala mi: Vy nevidíte, že je iný? Skonštatovala, že bude mať určite nejakú poruchu a&nbsp;treba to čím skôr vyšetriť.

Chýba mu jedno ramienko prvého chromozómu, čo spôsobuje rôzne poruchy. Zhrozená som hľadala na internete, čo tento syndróm znamená, a&nbsp;samozrejme, bolo tam napísané to najhoršie. Možná slepota, hluchota, ťažká mentálna retardácia,“ hovorí Hanka. „Snažila som sa, aby sa lekári s&nbsp;nami o&nbsp;tom porozprávali, ale povedali nám, že sami o&nbsp;konkrétnej Riškovej genetickej poruche veľa nevedia,“ konštatuje.

Až neskôr sa dozvedela, že v&nbsp;takej kombinácii ako Riško majú túto poruchu iba štyri deti na svete. U&nbsp;jej syna vznikla de novo, to znamená, že vlohu neniesol ani jeden z&nbsp;rodičov a&nbsp;ona i&nbsp;jej exmanžel boli v&nbsp;poriadku. Pravdepodobnosť vzniku takejto poruchy bola 1&nbsp;:&nbsp;10&nbsp;000.

Riško potreboval lekársku pomoc a&nbsp;počet ambulancií, ktoré navštevoval, pribúdal. „Chodili sme do ambulancie rizikových novorodencov, na fyzioterapiu, ortopédiu, neurológiu, do metabolickej ambulancie, na ORL, na očné, Riško má nameraných 7-8 dioptrií a&nbsp;nosí okuliare.

Má aj malformácie nosohltana, takže treba kontrolovať, aby poriadne prežul jedlo, skôr než ho prehltne. Chodíme do gastroenterologickej ambulancie a&nbsp;na pneumológiu, lebo Riško má pre reflux aj časté zápaly dýchacích ciest,“ vyratúva Hanka.

Nechce spomínať na moment, keď Riško vdýchol vývratky a&nbsp;zachránila ho v&nbsp;poslednej chvíli. „Záchranári povedali, že keby som mu ich doslova nevybrala z&nbsp;krku, už by pre neho nemohli nič urobiť.

Odtrpeli sme si potom zápal pľúc na kortikoidoch a&nbsp;antibiotikách v&nbsp;nemocnici. Keď nás pustili z&nbsp;nemocnice, odišla som s&nbsp;Riškom do Tatier na tri mesiace, prenajala som si tam byt. Chodila som s&nbsp;ním na túry, aby sa mohol zotaviť,“ hovorí Hanka o&nbsp;náročných rokoch.

Riško si vyžaduje celodennú starostlivosť. Dnes však sám chodí, dokonca dokáže bežať. Hoci zatiaľ nerozpráva, s&nbsp;mamou sa dohovára pomocou kartičiek a&nbsp;pracuje s&nbsp;ním logopedička. Hanka by veľmi chcela Riška umiestniť do škôlky medzi zdravé deti, zatiaľ sa to nedarí.

„Spoločnosť zdravých detí by mu veľmi pomohla práve preto, že sa ľahko učí pomocou príkladu, ale bez asistentky ho nikde nechcú vziať. A&nbsp;tú nám nepridelia. Pravdupovediac, už som unavená z&nbsp;toho, že musím robiť aj služby, ktoré by mal poskytovať štát,“ hovorí.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Riškove rehabilitácie a&nbsp;liečba sú finančne veľmi náročné. „Chodí cvičiť, na hipoterapiu a&nbsp;chodil i&nbsp;na kanisterapiu. Práve preto mi po rozvode napadlo, že by som mohla Riškovi zaobstarať psa. Presťahovali sme sa totiž na vidiek,“ hovorí Hanka.

Vychovávať šteniatko popri Riškovi však nebolo v&nbsp;jej silách, zároveň potrebovala k&nbsp;Riškovi psíka s&nbsp;vhodnou povahou. „Začali sme teda chodiť do Výcvikovej školy pre vodiace a&nbsp;asistenčné psy v Bratislave.

Zoznámili sme sa tam s&nbsp;Cinkom. Potom nám raz zavolali, že Cinko je voľný pre nás, a&nbsp;ak chceme, môžeme si ho vziať domov. Bolo to ako sen, pretože pes špeciálne vycvičený pre potreby takéhoto dieťaťa je veľmi drahý a&nbsp;jeho výcvik stojí niekoľko tisíc eur,“ hovorí Hanka. Riško robí vďaka Cinkovi veľké pokroky.

No najmä zažíva so psíkom krásne priateľstvo. Jeho psík je pokojný a&nbsp;trpezlivý učiteľ i&nbsp;šibalský kamarát. Hanka vie, že Cinko bude aj v&nbsp;budúcnosti Riškovou oporou. „Som šťastná, že Riško má Cinka. Môj syn bude vždy iný. No keď bude rásť, bude mať Cinka pri sebe.“

Veľké kamarátstvo: Chorému Riškovi pomáha labrador Cinko

Výber pre vás

Veľké kamarátstvo: Chorému Riškovi pomáha labrador Cinko

Súvisiace články

Sestra z kovidovej JIS: Je ťažké vidieť mojich rovesníkov, ako sa dusia a v očiach majú strach

Dali sme znovu šancu láske: Obaja stratili svojho partnera, tieto Vianoce oslávili spoločne

Výber pre vás