Marta Ostricová

Gustáv Valach neodmysliteľne patril do éry zlatej generácie hercov so silnými mravnými zásadami. Počas kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných divadelných a&nbsp;filmových postáv. Mnohí si ho pamätajú napríklad ako charizmatického horára Straku z&nbsp;českej televíznej trilógie Pod jezevčí skálou (1976), Na pytlácké stezce (1977) a&nbsp;Za trnkovým keřem (1978), kde hral dedka Tomáša Holého (†21). A&nbsp;neprehliadnuteľný bol aj jeho rečový prejav a&nbsp;výrazný barytón, ktorý sa často ozýval zo Slovenského rozhlasu. „Keby otec nebol pred devätnástimi rokmi zomrel následkom mozgovej príhody, neviem, či by zvládal to, čo zažívame dnes. Keď si predstavím jeho reakciu na to, ako sa dnes ľudia vyjadrujú a&nbsp;prznia materinskú reč v&nbsp;inštitúciách, ktoré sa vyhlasujú za nositeľov kultúry, určite by ho to ‚odrovnalo‘,“ priznáva umelcov syn, ktorý celý produktívny život zasvätil patológii. Dnes si užíva dôchodok, svoje štyri deti, sedem vnučiek a&nbsp;jedného pravnúčika.

Herca Gustáva Valacha poznali ľudia predovšetkým z&nbsp;divadla a&nbsp;filmov. Aký bol však jeho súkromný život? „Otec sa narodil v&nbsp;Hontianskych Nemciach, ale časť života prežil so sestrou Valikou a&nbsp;s&nbsp;rodičmi v&nbsp;Banskej Štiavnici. Tam vyštudoval Gymnázium Andreja Kmeťa a&nbsp;dnes na budove visí jeho pamätná tabuľa spolu s&nbsp;menom herca Júliusa Pántika (†80). Okrem učenia tam spolu hrávali volejbal za školské družstvo. Mimochodom, študovala tam aj moja mama Vierka (†92) a&nbsp;s&nbsp;otcom ich zoznámila jeho sestra, moja krstná mama. Do Štiavnice sme chodievali so starším bratom Petrom (†70) k&nbsp;starým rodičom na prázdniny. Boli to nezabudnuteľné chvíle plné zážitkov. Starý otec nás brával na futbal, do cukrárne, kupoval nám každému po pol kila cukríkov. Za mesiac tam nechal aj sedemdesiat korún, čo bol v&nbsp;päťdesiatich rokoch veľký peniaz. Rozmaznával nás, a&nbsp;aby sa to vyrovnalo, stará mama nám občas pohrozila štiavnickým dialektom. Detstvo tam bolo úžasné,“ spomína lekár.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keby nebol osud hercovej rodine naklonený, pravdepodobne by boli mali namiesto štyroch detí iba jedno. „To, že som sa narodil – i&nbsp;moje mladšie sestry Veronika (†53) a&nbsp;Janka (†42), bolo veľkou zásluhou primára chirurgie v&nbsp;Skalici Pavla Straussa. Keď sa mame v&nbsp;Holíči narodil prvorodený syn Peter, po pôrode nastali komplikácie. Obecný lekár jej totiž do tela zaniesol infekciu a&nbsp;mama skoro zomrela. Otec bol zúfalý, nevedel, čo robiť, no ktosi mu poradil, aby zašiel za doktorom Straussom do Skalice. Po dvoch ampulkách penicilínu mame infekcia ustúpila a&nbsp;Straussovci sa navždy stali našimi vzácnymi priateľmi.“

Osud do života Gustáva Valacha zasiahol aj dávno predtým. „Pôvodne chcel otec študovať architektúru a&nbsp;mal aj výtvarný talent, ale jeho rodičia nemali na štúdium dosť peňazí. Schodnejšou alternatívou bolo právo,“ hovorí syn. Gustáv Valach sa však nestal ani právnikom. Karty na fakulte zamiešal profesor Knapek.

„Myslím, že vo štvrtom semestri otec robil zápočet z&nbsp;cirkevného práva. Bol presvedčený, že učivo vie na jednotku, ale pán profesor mu dal trojku, s&nbsp;čím otec nesúhlasil. Nedohodli sa, profesor vystavil vysvedčenie s&nbsp;trojkou a&nbsp;otec ho pred ním provokatívne roztrhal. Bolo to nezvyčajné a&nbsp;skúšku opakoval na dekanský termín. Hoci komisia navrhovala jednotku, prípadne dvojku, pán profesor Knapek trval na trojke. A&nbsp;tak otec zo školy odišiel a&nbsp;narukoval na vojnu.“

Gustáv Valach sa dostal do jazdeckého oddielu, ale utrpel úraz a&nbsp;nejaký čas pobudol v&nbsp;nemocnici. Potom ako vojak slúžil v&nbsp;rozhlase v&nbsp;Bratislave, kde hlásil správy. „Viem, že niektoré odmietal čítať, pretože nechcel klamať. Totiž pravda a&nbsp;náš otec bolo jedno a&nbsp;to isté. A&nbsp;to ho sprevádzalo po celý život. Neznášal klamstvo,“ tvrdí Augustín. „V&nbsp;roku 1945 ho prevelili do Horného Rakúska ako vojenského hlásateľa Slovenského rozhlasu. Mama nechala štúdium medicíny a&nbsp;odišla za otcom, tam sa aj zosobášili. Po vojne mali na výber: mohli zostať v&nbsp;Rakúsku alebo odísť do Nemecka či Ameriky. Ale otec bol podobne ako ja zaťažený na Tatry, a&nbsp;tak sa s&nbsp;mamou vrátili domov.“

Už počas štúdií hral Gustáv Valach v&nbsp;ochotníckych divadlách, kde sa prejavili jeho herecké vlohy, hoci jeho predkovia sa venovali mlynárskemu remeslu. „Po návrate na Slovensko sa otec obzeral po robote a&nbsp;už si nespomínam, či mu majster Andrej Bagar ponúkol miesto v&nbsp;Slovenskom národnom divadle alebo ho otec o&nbsp;miesto poprosil,“ vysvetľuje lekár. Do divadelnej činohry Valach nastúpil v&nbsp;roku 1946 a&nbsp;členom súboru zostal až do roku 1959, keď ho komunisti z&nbsp;divadla vypoklonkovali. Herec sa totiž nikdy netajil tým, že je katolík, a&nbsp;svojej viere bol oddaný telom i&nbsp;dušou. Nechcel budovať socializmus spôsobom, aký mu vnucovali mocipáni.

„Po prepustení z&nbsp;divadla otec začal pracovať v&nbsp;Polygrafických závodoch za 453 korún, z&nbsp;čoho sa nedalo vyžiť. A&nbsp;tak do práce na desať mesiacov nastúpila aj mama, hoci celý život bola v&nbsp;domácnosti a&nbsp;príkladne sa o&nbsp;nás všetkých starala. Našťastie otec predtým dokončil český film Ztracenci (1957), tak sme žili ešte aj z&nbsp;toho čo tam zarobil. Iná situácia nastala, keď po roku odišiel pracovať do pozemných stavieb. Urobil si kurz pre bagristov a&nbsp;začal študovať na večernej stavebnej priemyslovke. Práca ho napĺňala, ale aj fyzicky vyčerpávala, keďže pracoval aj dvanásť hodín denne. Na druhej strane zase dobre zarobil. Málokto vie, že náš otec vybagroval základy pod onkologický ústav na Heydukovej ulici v&nbsp;Bratislave, kam sme mu v&nbsp;obedári nosili obed. Nakoniec, bolo to len na skok, keďže sme bývali oproti budove dva levy v&nbsp;centre mesta.“

Druhú šancu dali komunisti hercovi v&nbsp;roku 1962, keď sa do Národného divadla mohol vrátiť. Už prvá rola, ktorú mu zámerne a&nbsp;zákerne ponúkli, bola kontroverzná úloha pápeža v&nbsp;Hochhuthovej hre Zástupca. „Otec ju odmietol pre zásadný rozpor medzi skutočnosťou a&nbsp;textom roly. Vzápätí nato mu ponúkli úlohu esesáka v&nbsp;tej istej hre. Opäť ju odmietol so slovami, že naraz sa nedá koketovať s&nbsp;Bohom aj s&nbsp;diablom. Nato ho predvolali ku komunistickému pohlavárovi Vasiľovi Biľakovi. Ten mu dohováral, prečo má problém vzdať sa svojej relígie. Keď mu otec povedal, nech sa on vzdá svojho pravoslávia, bolo po debate,“ vysvetľuje otcovo počínanie syn. Nečudo teda, že herca mala pod dozorom Štátna bezpečnosť. „Pravidelne pod naším balkónom stávalo auto a&nbsp;vždy sa dvaja tajní prechádzali popred dom. Jedného dňa ich otec pozval na víno. Išli a&nbsp;ani sa netajili tým, že ho majú sledovať.“

Nebolo nič neobvyklé, že herec balansoval na hrane s&nbsp;vedomím, že ho eštebáci môžu kedykoľvek zobrať do vyšetrovačky. „Podľa toho, ako sa otec staval k&nbsp;cirkevným otázkam, prišli k&nbsp;názoru, že je tajne vysväteným biskupom, čo bol číry nezmysel. On jednoducho nebol ochotný zrieknuť sa svojho presvedčenia. Nevidel dôvod, prečo by to mal urobiť, navyše keď to postupne robili ľudia okolo neho z&nbsp;dôvodu osobného prospechu. Vedel veľmi rýchlo odhaliť toho, kto mu chcel ťahať medové motúzy popod nos, a&nbsp;hneď mu to patrične dal najavo. Takže v&nbsp;pozadí vždy bolo tiché memento...“

To, že Gustáv Valach bol vynikajúci herec, vieme. Ale aký bol otec? „Veľmi prísny, takže niekedy sme boli aj radi, že nie je doma. Ako hovorieval nebohý majster Rúfus: ‚Mama, to bol každodenný chlieb, otec, to bol sviatok.‘ Akosi podobne to fungovalo u nás, keďže otec bol stále na skúškach v divadle, rozhlase, neskôr v televízii a na filmovaní. Stávalo sa, že sme ho aj tri týždne nevideli. Keď prišiel domov, my sme už spali, a keď sme odchádzali do školy, on ešte spal alebo už bol preč. Ale mali sme pred ním veľký rešpekt.

Neraz som hovoril, že som mal tri razy denne chleba a štyri razy bitku. Mama polámala zopár variech, keď nás naháňala okolo stola, ale otec, to bolo niečo iné. V jeho časoch boli všetci vychovávaní tak, že u chlapa sa jemnosť nenosí. Raz – mal som asi trinásť-štrnásť rokov – sa otcovi stratil zlatý prsteň, ktorý dostal ešte od svojho starého otca ako maturitný dar. Myslel si, že som ho vzal a predal. Neveril, že som ho nezobral, a nasledovala bitka. Potom sa to opakovalo pravidelne a trvalo to asi tri týždne vždy, keď prišiel domov zo skúšky a ja som sa nepriznával. Podstatné však je, že vo mne nezostala zloba, hoci vtedy ma to veľmi hnevalo.

Ale veľkorysé od neho bolo, že keď sa prsteň našiel u jeho kolegyne Márie Prechovskej, kde si ho zabudol, podišiel ku mne, privinul si ma a povedal: ‚Syn môj, dostával si neprávom, prepáč mi to.‘ Podobne to bolo, keď priniesol domov z divadelného zájazdu z Poľska žuvačky, čo bolo pre slovenské deti v tom období vzácne. Moje milé sestričky žuvačky rozchytali a rozdali kamarátom vo dvore. Zas som dostal bitku ja, hoci som ani nevedel, že otec nejaké žuvačky doniesol. Keď mama pritlačila na sestry, pravda vyšla najavo. A zase bol otec grand a ospravedlnil sa mi, čo mnohí otcovia nerobia. V rámci pravdy mu záležalo aj na tomto. Napriek všetkému to bol láskavý človek,“ vyznáva sa z&nbsp;pocitov Augustín.

Hercove hrany sa časom obrúsili. Lekár na toto obdobie spomína s&nbsp;láskou. „S&nbsp;pribúdajúcim vekom sme sa s&nbsp;otcom všetci štyria zblížili a&nbsp;mama nad nami trónila a&nbsp;držala ochrannú ruku. Po maturite otec veľmi zmiernil, dokonca sa z&nbsp;neho stal nevídaný demokrat. Ale určité reguly zostali v&nbsp;rodine zachované. Boli to pekné roky. Dostali sme niečo, čo by malo dostať od rodičov každé dieťa, ktoré už dospeje, ale ešte nestojí na vlastných nohách: lásku, podporu a&nbsp;pocit, že za ním stojí niekto, komu nie je ľahostajné.“

Gustáv Valach mal štyri deti, ale ani jedno z&nbsp;nich nekráčalo v&nbsp;jeho hereckých šľapajach. „Ja som si síce pred maturitou vyplnil tlačivo na VŠMU, keďže som veľmi intenzívne hrával na klavíri a&nbsp;muzika ma fascinovala. A&nbsp;poškuľoval som aj po dramatickom umení. Ale keď to otec uvidel, zatrhol mi to so slovami: ‚Jeden komediant v&nbsp;rodine stačí. Ty pôjdeš na medicínu, tak ako to chcela mama.‘ A&nbsp;bolo vybavené. Najstarší Peter a&nbsp;stredná sestra Veronika vyštudovali architektúru, ja a&nbsp;najmladšia sestra Janka medicínu.“

U&nbsp;Valachovcov otec rodinu nezaťažoval svojimi pracovnými aktivitami, aj keď s&nbsp;manželkou o&nbsp;nich hovorieval. „My ako deti sme vedeli, že otec ide niečo nakrúcať alebo má večer predstavenie, prípadne je v&nbsp;obývačke a&nbsp;učí sa texty. Vždy sme sedeli v&nbsp;hľadisku na jeho divadelných premiérach a&nbsp;boli sme na neho právom hrdí. Po premiére sa išlo buď k&nbsp;nám, alebo do divadelného klubu a&nbsp;zvyčajne bývalo veselo. Nezabudnem, keď som bol už študent medicíny, ako raz prišiel otec za mnou a&nbsp;pýtal si radu. V&nbsp;divadle totiž skúšal Shakespearovu hru Kráľ Lear a&nbsp;istý čas mal na rukách držať svoju najmladšiu dcéru Cordeliu, ktorú hrala Soňa Valentová. Hoci bol otec fyzicky zdatný, predsa len mal obavy, či ju na rukách udrží. Nasadli sme teda do auta a&nbsp;išli sme na Biely kríž až k&nbsp;horárni. Tam boli pri ceste poukladané metrové bučiny. Naložil som pár kusov otcovi na ruky a&nbsp;musel s&nbsp;nimi chodiť. Takto sme trénovali a&nbsp;otec si to nakoniec aj pochvaľoval,“ usmieva sa syn.

„Keď hrali slovenskí herci v&nbsp;Prahe divadelné predstavenie Stará dobrá kapela, herečka Dana Medřická držala otca v&nbsp;divadelnom klube po celý čas za ruku. Veľmi si ho vážila a&nbsp;on ju. A&nbsp;pán Radovan Lukavský, vzácny otcov priateľ, mu zase povedal: ‚Gustáve, já tohle netušil, že se kapela dá hrát i&nbsp;takhle.‘ Tie predstavenia mali vtedy iný cveng než dnes, bola to iná herecká garnitúra a&nbsp;vedia to všetci. Bez urážky, nie je to len môj názor, niektorí herci sú dnes ako reklama na mydlo: voňaví, vyholení, vyčačkaní, ale bez hereckého charakteru, bohužiaľ...“

Herec Gustáv Valach našiel miesto posledného odpočinku na ružinovskom cintoríne v&nbsp;Bratislave. Tam sú pochované aj jeho tri deti Janka, Veronika a&nbsp;Peter, ktoré skosila rakovina. A&nbsp;nakoniec sa za nimi pobrala aj pani Viera Valachová. „Mama prežila otca o&nbsp;štrnásť rokov. Podobne ako on dostala mozgovú príhodu,“ uzatvára spomienky hercov syn Augustín Valach.

Tajomstvá Gustáva Valacha: Nezlomil ho trpký život ani komunisti

Výber pre vás

Tajomstvá Gustáva Valacha: Nezlomil ho trpký život ani komunisti

Súvisiace články

Za list mame skončil vo väzení: Kto najviac podržal OLDA HLAVÁČKA, keď vyšiel spoza mreží

Prvá dáma divadla EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ sa pretĺkla búrlivým manželstvom. V kom našla ideál muža?

Milovala ho až za hrob: Príbeh lásky manželov VILMY A JÁNA JAMNICKÝCH. Čo zničilo ich vzťah

Výber pre vás