Jana Homolová

Narodil sa 12. januára 1967 a&nbsp;pochádza zo Šale. Má staršieho brata Róberta (58), ktorý tiež istý čas pôsobil v&nbsp;šoubiznise ako gitarista. Od útleho veku sa obaja mali veľmi radi a&nbsp;dodnes majú pekný vzťah. To, že má mladší syn Stankeovcov divadelné nadanie, si vraj ako prvá všimla učiteľka v&nbsp;škole. Často s&nbsp;deťmi pripravovala rôzne pásma a&nbsp;brávala ich do rozhlasu. „Keď bol prvák či druhák na základnej škole, poslali ho na prijímacie pohovory do detskej rozhlasovej družiny. Tam ho skúšala režisérka Páldiová a&nbsp;hovorila, že je zázračné dieťa. Odvtedy som ho do rozhlasu vodievala takmer každý deň,“ zaspomínala si pre náš týždenník ešte v&nbsp;roku 2012 Richardova mama Mária, ktorá je psychologička.

Z&nbsp;rozhlasu mladý herec postupne prešiel do televíznych inscenácií a&nbsp;filmov. Prvýkrát stál pred kamerou v&nbsp;snímke Červená lentilka z&nbsp;prostredia detského domova. Už v&nbsp;mladom veku účinkoval asi v&nbsp;desiatke rôznych filmov a&nbsp;zároveň bol aktívny v&nbsp;dabingu. Prvýkrát daboval v&nbsp;siedmich rokoch a&nbsp;spolu s&nbsp;Petrom Kočišom, Matejom Landlom a&nbsp;Katkou Zatovičovou patril v&nbsp;70.&nbsp;a&nbsp;80. rokoch k&nbsp;detským televíznym hviezdam. Doma sa to však nepovažovalo za nič výnimočné. „Viete, my sme sa na to dívali tak, že aspoň má koníčka,&nbsp;zmysluplne trávi voľný čas a&nbsp;netúla sa po uliciach,“ priznala pani Stankeová, ktorá je od roku 2005 vdova.

Ako dieťa bol Richard mimoriadne poslušný. „Spustil“ sa až ako násťročný, pretože mal pocit, že umelci musia viesť bohémsky život. Po skončení gymnázia viedli jeho kroky úplne prirodzene k&nbsp;herectvu na VŠMU. Stalo sa však to, čo ani v&nbsp;najhoršom sne nečakal – neprijali ho. „Bol to šok, nemohol to prežiť. Trápilo ho to a&nbsp;chcel ísť robiť kulisára do divadla. Vtedy som zakročila,&nbsp;povedala som, že pekne pôjde študovať na inú vysokú školu a&nbsp;o&nbsp;rok to skúsi znova. Tak aj bolo, rok chodil na žurnalistiku, a&nbsp;keď boli talentové skúšky, potajme na ne išiel znova. Ročník mal otvárať Miloš Pietor a&nbsp;ten ho vzal. Richard bol konečne šťastný a&nbsp;spokojný, že sa mu splnil sen,“ zaspomínala si jeho mama.

Od detstva pôsobil v&nbsp;Detskej rozhlasovej dramatickej družine. Zá­ujem o&nbsp;herectvo ho priviedol na VŠMU v&nbsp;Bratislave. Na doskách SND účinkuje od roku 1989. Rád hosťuje v&nbsp;iných divadlách, no široká verejnosť ho pozná najmä z&nbsp;filmov a&nbsp;televízie.
&nbsp;
Medzi najznámejšie inscenácie a&nbsp;filmy, v&nbsp;ktorých účinkoval, patrí Dievča z&nbsp;jazera (1978), Kúzelné mestečko (1982), Alžbetin dvor (1986), Obyčajný špás (1989), Na krásnom modrom Dunaji (1994), O&nbsp;dve slabiky pozadu (2004) či seriály Zborovňa (1999), Rodinné tajomstvá (2005), Ordinácia v&nbsp;ružovej záhrade (2007) alebo Pustina (2016). Na divadelných doskách ho diváci od septembra uvidia napríklad v&nbsp;tituloch Elity, Projekt 1918, Dnes večer nehráme, Krotká, Vojna a&nbsp;mier, Vedľajšie účinky či Divadelný román.
&nbsp;
V&nbsp;novembri 2016 sa Richard&nbsp;Stanke&nbsp;stal držiteľom Výročnej ceny Literárneho fondu za postavu biskupa Eduarda Vergérusa v&nbsp;inscenácii Fanny a&nbsp;Alexander s&nbsp;prihliadnutím na dabingovú postavu vo filme Dobrodružstvá Hucka Finna a&nbsp;réžiu Rozprávok bratov Grimmovcov. V&nbsp;januári 2019 mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Dielo

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Richard sa pre herectvo rozhodol, lebo túžil po úplnej nezávislosti. „Mal som predstavu, že je to povolanie, v&nbsp;ktorom rozhodne nehrozí stereotyp. Postupom času som však prišiel na to, že stereotyp poznajú aj herci a&nbsp;že aj v&nbsp;tejto práci existuje jednotvárnosť. Zistil som, že ani tá voľnosť nie je taká, ako som čakal, a&nbsp;že herec je viazaný povinnosťami. Stále však prevažujú plusy nad mínusmi. Na herectve je úžasné to, že človek je v&nbsp;kontakte s&nbsp;divákmi, má neustále príležitosť sám na sebe pracovať – so svojím vedomím, s&nbsp;fyzickými i&nbsp;psychickými silami. Veľmi to rozširuje obzory,“ priznal v jednom z dávnejších rozhovorov.

Na vysokú školu má tie najkrajšie spomienky a užil si ju plnými dúškami. Zaujímavosťou je, že k&nbsp;vzorným študentom rozhodne nepatril. „Nebol som vyslovene zlý študent, ktorý by školu flákal, ale rád som si užíval študentský život. Doteraz na VŠMU rád spomínam a&nbsp;musím povedať, že to bolo najkrajšie obdobie môjho života. Bol som bezstarostný, občas sa našli aj nejaké príležitosti zahrať si, takže boli aj peniažky... Čo viac mi bolo treba? Bol som sám sebe pánom a&nbsp;pociťoval som nesmiernu slobodu. Pravdupovediac, bolo mi dosť ťažko, keď sa to skončilo.“ Richard končil školu v&nbsp;období revolučných udalostí roka 1989.

Bol jedným z&nbsp;prvých študentských aktivistov, ktorí sa nebáli v&nbsp;pohnutých časoch vystúpiť na protestných zhromaždeniach a&nbsp;otvorene hovoriť o&nbsp;neprávostiach vtedajšieho komunistického režimu. Podstupoval tým obrovské riziko. Keby sa nepokojná situácia zvrtla, mohol si zničiť kariéru. „Mladý človek je jedinečný v&nbsp;tom, že si také riziko v&nbsp;danej situácii neuvedomuje a&nbsp;vôbec nekalkuluje. Boli sme konfrontovaní s&nbsp;tým šialeným komunistickým systémom a&nbsp;bol som nadšený, že zažívam revolučné chvíle.“ Keď sa situácia upokojila, pomocnú ruku mu opäť podal Miloš Pietor a&nbsp;prijal ho do súboru Činohry SND.

„Toto povolanie veľakrát závisí od šťastia, od príležitostí či od ľudí, s&nbsp;ktorými sa človek stretne a&nbsp;ktorí ho možno aj ovplyvnia. Platí teda to, že môžete byť akokoľvek dobrý, ale ak nemáte možnosť ukázať to, dostať tú príležitosť, máte smolu. Herecké povolanie je nevďačné v&nbsp;tom, že mať herecké šťastie v&nbsp;pravej chvíli je veľmi dôležité. Ja som to šťastie v&nbsp;živote mal a&nbsp;som za to vďačný. V&nbsp;prvom rade to bol Miloš Pietor, ktorý bol mojím pedagógom na VŠMU a&nbsp;ktorému vďačím za veľa. Bol to nielen skvelý režisér, ale aj úžasný, múdry človek a&nbsp;stačilo ho len počúvať, hoci aj v&nbsp;kaviarni, kde sme veľakrát sedeli, a&nbsp;bola to neuveriteľná škola života. Priznám sa, že skoro pri každej premiére naňho myslím,“ uviedol umelec, pre ktorého prvé divadelné roky neboli vôbec jednoduché.

Keďže si rád užíval život, chvíľu mu trvalo, kým si zvykol na systém a&nbsp;disciplínu. Napokon sa v&nbsp;divadelnom herectve našiel a&nbsp;úplne ho pohltilo. „Mám veľmi rád komplikované postavy, kde je čo hrať.“ Aktuálne má v&nbsp;repertoári SND jedenásť titulov. Popritom si však rád odskočí do iných divadiel či pred televíznu kameru. Z&nbsp;popularity si ťažkú hlavu rozhodne nerobí. Možno práve preto, že je ľuďom na očiach od útleho detstva.

„Čosi ako slávu som zažil už ako dieťa, tak mi nestúpla do hlavy. Nejako som si uvedomoval, že hovoriť o&nbsp;sláve v&nbsp;našich československých pomeroch je riadna hlúposť. Navyše od detstva som videl, ako sa môže z&nbsp;herca, ktorý bol pred pár mesiacmi na vrchole popularity, stať úplne neznámy človek... Táto veta asi bude znieť ako z&nbsp;čítanky, ale predsa ju poviem: sú aj dôležitejšie veci na svete.“

Richard patrí k&nbsp;malej skupine slovenských umelcov, ktorí sa netaja svojou homosexuálnou orientáciou. Rodina túto skutočnosť prijala ako fakt. „Ak niekto tvrdí, že je to choroba, ktorá sa dá liečiť, odkazujem mu, že to nie je pravda. Viem dobre, o&nbsp;čom hovorím, som psychologička. Nikdy sme to nevnímali ako tragédiu, nerozoberali sme to v&nbsp;nekonečných rozhovoroch. Vieme, že to tak je, a&nbsp;hotovo,“ uviedla Richardova mama a&nbsp;jej slová potvrdil samotný herec. „Je pravda, že sme to doma nejako zvlášť nepreberali. Keď som sa spoznal s&nbsp;Alešom Votavom, bolo to všetkým jasné. Aleš to vlastne riešil za mňa, otvoril túto tému.“

So scénografom a&nbsp;kostýmovým výtvarníkom herec prežil krásny dlhoročný vzťah. Aleš bol preňho zásadným človekom. Keď však v&nbsp;38 rokoch, presne 8. mája 2001, podľahol zákernej rakovine, bola to pre Richarda obrovská rana. „Bol to výnimočný človek, nielen ako umelec, ale aj ľudsky,“ spomína. Rada ho mala aj hercova mama. „Bol veľmi čestný a&nbsp;všestranne vzdelaný. Keď ochorel, ležal vo vojenskej nemocnici, kde som pracovala. Vyzeralo to, že po operácii to bude v&nbsp;poriadku, bohužiaľ, jeho zdravotný stav sa po čase veľmi zhoršil. Ja sama som to znášala ťažko.“

O&nbsp;pár rokov neskôr našiel Richard šťastie po boku úspešného českého anestéziológa Štěpána Rusína, s&nbsp;ktorým žije v&nbsp;Brne. Dvojica spolu vychováva syna Vojtíška (13), ktorého biologickým otcom je hercov partner. Chlapca im vynosila lesbická priateľka Katka. Pred tromi rokmi sa v&nbsp;médiách objavila informácia, že k&nbsp;Vojtíškovi by v&nbsp;budúcnosti mohlo pribudnúť ďalšie dieťatko. Jeho biologickým otcom by sa mal tentoraz stať Richard. „Nevylučujem možnosť, že by som sa stal biologickým otcom a&nbsp;Vojtíšek by mal súrodenca,“ povedal otvorene. Veď práve vďaka synovi sa jeho život radikálne zmenil. Údajne je veľmi úzkostlivý a&nbsp;starostlivý otec. „Odkedy sa narodil, je to pre mňa úplne nový rozmer života. Som veľmi rád, že som niečo také zažil a&nbsp;zažívam.“

Tak ako bol verejne aktívny v&nbsp;revolučnom roku 1989, patril k&nbsp;najaktívnejším hercom aj počas protestov Za slušné Slovensko, ktoré sa začali konať po vražde novinára Jána Kuciaka a&nbsp;jeho partnerky Martiny Kušnírovej. „Som bežný občan, mám na to teda nielenže právo, ale priam povinnosť.“ Richard sa kriticky vyjadroval k&nbsp;politike expremiéra Roberta Fica či exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Zrejme aj to prispelo k&nbsp;tomu, že v&nbsp;januári 2019 získal prestížne štátne ocenenie.

„S&nbsp;rovnakým odhodlaním sa angažuje v&nbsp;dianí vo verejnom priestore, v&nbsp;Asociácii súčasného divadla alebo pri udalostiach, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú a&nbsp;menia charakter krajiny, v&nbsp;ktorej žijeme,“ vysvetlil bývalý prezident Andrej Kiska dôvody, pre ktoré Richardovi Stankemu udelil štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o&nbsp;rozvoj demokracie a&nbsp;rozvoj v&nbsp;oblasti kultúry, divadelného a&nbsp;filmového umenia. Herca táto pocta úprimne prekvapila, ale prijal ju s&nbsp;pokorou.

Aj majster tesár sa raz utne, po veľkom úspechu prišla do Richardovho života aj veľmi nepríjemná skúsenosť. Verejne si zavaril presne pred rokom, keď šoféroval pod vplyvom alkoholu. Našťastie si to odnieslo „len“ jeho auto a&nbsp;vyvýšený obrubník kruhového objazdu. Na miesto prišla policajná hliadka, ktorá mu namerala 0,75 promile alkoholu v&nbsp;krvi a&nbsp;škodu odhadla na šesťtisíc eur. Muži zákona mu navyše odobrali vodičský pre­ukaz. Zákaz šoférovať mal na osem mesiacov. K&nbsp;vodičskému oprávneniu sa napokon na základe podanej žiadosti dostal o&nbsp;štyri mesiace skôr. Tesne po ošemetnej udalosti mu do reči príliš nebolo.

Široká verejnosť na základe toho na sociálnych sieťach robila na herca nátlak. Jeho prešľap spájala s&nbsp;verejnými aktivitami z&nbsp;protestov Za slušné Slovensko. Viacerí si na ňom s&nbsp;radosťou zgustli. Pre neutíchajúce hlasy ľudu sa herec rozhodol verejne ospravedlniť. „Asi som tým poškodil protesty, keďže vidím, že to médiá a&nbsp;vládni politici zneužívajú proti ich organizátorom. Nesmierne ma to mrzí a&nbsp;trest za túto nerozvážnosť budem s&nbsp;pokorou niesť,“ spomenul v&nbsp;rozhovore pre Denník N. Svoju chybu s&nbsp;plnou vážnosťou prijal. Ostáva dúfať, že ho ľudia nebudú posudzovať len na základe tejto konkrétnej skúsenosti, veď jedna lastovička leto nerobí...

So slávou sa stretol už v 70. rokoch: Richard Stanke si na divadelný chlebíček musel zvykať

Výber pre vás

So slávou sa stretol už v 70. rokoch: Richard Stanke si na divadelný chlebíček musel zvykať

Súvisiace články

Maestro Chudík prežil ťažký život a bolestivé manželstvo: Čo mu zachránilo život?

Diva Zdena Gruberová: Slovenská Marilyn Monroe mala nezabudnuteľný hlas

Slovenské herecké nebo: K Františkovi Zvaríkovi boli múzy mimoriadne štedré

Výber pre vás