Lucia Lukušová

Dobrodružná povaha v&nbsp;Košičanovi driemala zrejme poriadne dlho. Jeho prvé cesty za hranice Slovenska ničím extra nevynikali. Až keď sa dostal prvýkrát mimo Európy, do Dominikánskej republiky, pocítil, že by to zrejme stálo za viac, ako si len užívať luxus dovolenkového rezortu.
&nbsp;

<h3>Vojakom dal zabrať</h3>
V&nbsp;jeho súkromnom múzeu práve Dominikánskej republike patrí niekoľko exponátov. Najvýznamnejšie sú gigantické mušle. O&nbsp;takomto suveníre z&nbsp;exotiky môžu dnešní cestovatelia len snívať. Vlado Jalč z&nbsp;východného Slovenska si ich priniesol ešte v&nbsp;období, keď ich cez colnicu preniesol legálne. V&nbsp;tom čase takýto tovar colníci ešte nijako zvlášť nekontrolovali. „Ešte stále v&nbsp;nich počuť more,“ hovorí pri tom, ako si jeden zo suvenírov prikladá k&nbsp;uchu. Keď cestovateľ zistil, že vylihovanie na pláži ho už po rokoch omrzelo, a&nbsp;keď už navštívil všetky európske štáty, zatúžil po väčšom dobrodružstve. „Aspoň štyrikrát v&nbsp;roku behám po afrických krajinách, pritom niektoré z&nbsp;nich sú mimoriadne nebezpečné. Patrí tam aj Nigéria, v&nbsp;ktorej som strávil tri týždne. Hneď v&nbsp;prvý deň som si kúpil dvanásťkilovú ebenovú sošku a&nbsp;počas celej cesty som ju ťahal so sebou,“ spomína na najľudnatejšiu krajinu na africkom kontinente, v&nbsp;ktorej sa bez špeciálnej vojenskej ochrany nezaobišiel.

„Každých dvadsať kilometrov nás kontrolovali policajti, kto sme, čo sme. Bez vojakov by nás už pri prvej zastávke poslali naspäť na letisko. Dokonca sme počas putovania krajinou stretli aj miestny televízny štáb. Nakrúcali si nás ako jednu z&nbsp;prvých turistických skupín v&nbsp;štáte,“ pokračuje a&nbsp;usmieva sa pri spomienke, ako spolu s&nbsp;priateľmi preveril kondíciu miestnych príslušníkov armády: „Vojaci mali čo robiť, aby nás všetkých zo skupiny ustrážili počas náročnejších výstupov. Okrem toho nás na jednom z&nbsp;trekov zastihla silná búrka a&nbsp;museli sme niekoľko hodín čakať, kým ustane. Najzložitejšie to mali s&nbsp;nami na trhoch, kde vo veľkom úraduje džihádistická skupina Boko Haram. Takmer denne sme čítali o&nbsp;tom, koľko ľudí zabili. Vojaci sa preto rozdelili do skupín, aby nás mali všetkých pod kontrolou.“

<h3>Suveníry z&nbsp;ciest</h3>
Čokoľvek vo svojej osemstokusovej zbierke chytí do ruky, mu pripomenie nejeden zážitok. Pri pohľade na drevenú sošku sa ocitá opäť v&nbsp;Kamerune. „Pamätám si, ako som sa motal po jednej z&nbsp;miestnych dedín, prišiel som k&nbsp;chalúpke a&nbsp;obdivoval nádherné drevené veci, ktoré tam domáci mal. Veľmi sa mi zapáčila nádoba na olej. Tak som ho vylial a&nbsp;majiteľovi som vysvetlil, že mu to tam veľmi nepasuje a&nbsp;mne by sa zišla viac. Dal som mu zopár drobných, a&nbsp;tak sme sa potešili, že ani jeden z&nbsp;nás neobišiel naprázdno,“ vraví.
Vlado Jalč sa ani pri pití kávy v&nbsp;Eritrei neobišiel bez zážitku. „Miestna deva pražila kávové zrná na drevenom uhlí pred zákazníkmi, dala ich následne do mažiara, uvarila v&nbsp;malej nádobe a&nbsp;podávala. Mne sa ten celý drevený servis tak páčil, že som si ho zobral so sebou. Bola to síce drahšia káva, akú pili ostatní, ale i&nbsp;tak stála za to,“ teší sa a&nbsp;už aj siaha po drevenom i&nbsp;hlinenom tanieriku, ktorý si africké ženy z&nbsp;miestnych kmeňov strkajú do úst. „Ide o&nbsp;symbol krásy. Postupne si narežú spodnú peru, aby sa im do nej zmestil. Veľkosti sú rôzne. Či však platí, že čím väčší tanier má žena v&nbsp;ústach, tým má väčšiu hodnotu, to si nie som istý. Ale určite je pre miestnych mužov krajšia,“ vysvetľuje lokálne zvyky, ktoré sú atraktívne pre turistov.
Väčšina predmetov je z&nbsp;dreva, no nie z&nbsp;každej krajiny sa mu drevený suvenír podarí priniesť. Z&nbsp;Komorských ostrovov odtrhol kus unikátnej fazule, ktorá sa vyníma na polici. „Na jednom z&nbsp;tých ostrovov je prekrásny rezort špecializovaný na potápanie. Ide skutočne o&nbsp;raj. Šéfuje mu tridsaťročný chlapec z&nbsp;Tatranskej Lomnice,“ hovorí o&nbsp;náhodnom stretnutí so Slovákom v&nbsp;ďalekom svete.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Pod nôž v&nbsp;Guyane</h3>
Tesne pred vypuknutím koronavírusovej pandémie stihol ešte navštíviť Mauritániu i&nbsp;Džibutsko. Z&nbsp;prvej krajiny odchádzal domov s&nbsp;koženým vakom, ktorý miestni používajú na nosenie vody. V&nbsp;druhej mal zas na dosah žraloka veľrybieho. Tým, že sa táto ryba živí takmer výlučne planktónom, človeku nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zdravotné problémy ho na cestách, našťastie, obchádzajú, no v&nbsp;Latinskej Amerike skončil v&nbsp;nemocnici. „Keď sme vo Venezuele liezli na stolovú horu, na vrchole som si poranil palec na pravej nohe. Najskôr som tomu nepripisoval žiaden význam, až dovtedy, kým mi nezačal hnisať. So zranením som ešte prešiel džungľu v&nbsp;Brazílii a&nbsp;až na tretí deň, keď sme sa dostali do Guyany, som vletel do prvej súkromnej nemocnice a&nbsp;do hodiny som už ležal na operačnom stole,“ dnes sa už pri tomto zážitku usmieva. Podobne i&nbsp;pri ďalšom, keď mu išlo o&nbsp;život.
„Najviac drámy som zažil na druhom najväčšom ostrove sveta, ktorý sa nachádza nad Austráliou. V&nbsp;Papue-Novej Guinei sme leteli lietadlom a&nbsp;pilot nemohol pristáť, lebo na pravom krídle nefungovali klapky. Dlho sme krúžili nad pristávacou dráhou, z&nbsp;paluby sme už sledovali nastúpených hasičov s&nbsp;hadicami, ktorí boli pripravení zasiahnuť v&nbsp;prípade požiaru. Bolo to skutočne hrozné. Vtedy som veľmi intenzívne myslel na svoju rodinu. Našťastie sa nič nestalo.“

<h3>Do Somálska už nikdy</h3>
Košičan váha, kam by sa ešte rád vrátil, keďže krásnych miest ho zaujalo veľa. Pohotovo však odpovedá, ktorú krajinu už opakovane nechce navštíviť. „Somálsko. Tam je nevyhnutná ochranka, ktorá stojí veľa peňazí. Vyvážajú vás stále v&nbsp;nepriestrelnom aute a&nbsp;ubytovanie je možné zabezpečiť si len vo vzdialenosti deväť kilometrov od letiska.“ Keďže precestovaných krajín má takmer dvesto, teraz skôr počíta už len tie, ktoré mu do zbierky chýbajú. „Ide o&nbsp;desať afrických štátov, v&nbsp;Oceánii je to Kiribatská republika a&nbsp;ostrov Tuvalu a&nbsp;z&nbsp;Ázie ide o&nbsp;Saudskú Arábiu a&nbsp;Sýriu. Ak tieto ešte stihnem, môžem povedať, že som prešiel celý svet,“ uzatvára.

Precestoval takmer celý svet: Košičan Vlado Jalč videl na vlastné oči už 185 krajín

Výber pre vás

Precestoval takmer celý svet: Košičan Vlado Jalč videl na vlastné oči už 185 krajín

Súvisiace články

Najmenej navštevovaná krajina sveta je rajom, ktorý ponúka až neuveriteľné paradoxy

Víkend v antike: V Aténach možno rozjímať pod Akropolou alebo sa zabaviť na obľúbenej pláži

Víno z fontán: V Dolnom Rakúsku si plní svoj sen aj hokejový majster sveta z Göteborgu

Výber pre vás