Už odnepamäti sa traduje, že tohto božského nápoja tečie v regióne Weinviertel v Dolnom Rakúsku viac než vody. Domáci sú na to právom pyšní, veď vinára tu majú v každej rodine. Mesto Retz má navyše aj najdlhší labyrint vínnych pivníc. 

Jedinečným symbolom vinárskej destinácie s nepísaným hlavným mestom Retz nie sú vinice, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale veterný mlyn na kopci za mestom. Ide o posledný funkčný mlyn tohto druhu v celom Rakúsku. So svojimi trinástimi metrami je neprehliadnuteľný bez ohľadu na to, či prichádzate na štyroch kolesách autom alebo z cyklotrasy, keď si za dopravný prostriedok vyberiete bicykel.

Dolné Rakúsko
Je rakúska spolková krajina obklopujúca svojím územím hlavné mesto Viedeň. Na severe hraničí s Juhomoravským krajom, na severovýchode s Trnavským a Bratislavským krajom. Od roku 1986 je hlavným a najväčším mestom spolkovej krajiny St. Pölten. Dolné Rakúsko sa delí na štyri štvrte (Priemyselná, Muštová, Lesná, Vínna), administratívne potom na 21 politických okresov a štyri štatutárne mestá. V krajine s rozlohou 19 178 km² žije vyše 1,5 milióna obyvateľov.

Majú iba studenú kuchyňu

Rakúski majstri postavili mlyn na základe projektu Holanďanov pred vyše 170 rokmi. Vo svojich začiatkoch bol vyťažený na maximum a mleli v ňom múku pre celé okolie. Nepretržite fungoval do roku 1924. Dnes ho možno vidieť v akcii vo vybraných dňoch počas roka. Jeho majitelia sa snažia mládeži priblížiť, akým spôsobom sa žatva z poľa spracovávala na múku. Staršie ročníky zas berú túto atrakciu ako nostalgiu. Bez ohľadu na to, či je objekt zatvorený alebo nie, ide o jedno z mimoriadne fotogenických miest. Prechádzka z centra k nemu trvá len päť minút.

Čas strávený na mieste však bude trvať oveľa dlhšie. Aktuálni vlastníci sa rozhodli tento unikát zatraktívniť aj tým, že v jeho tesnej blízkosti vybudovali reštauráciu s nádherným výhľadom na údolie plné viníc. Nejde síce o klasické reštauračné zariadenie, ale o podnik po nemecky zvaný heuriger. Znamená to, že v jedálnom lístku sa nachádzajú len pokrmy pripravené nastudeno a nemohli prejsť ani minimálnou tepelnou úpravou. K vínu teda dostanete syrový, šunkový či zeleninový tanier, čerstvý chlebík a domáce nátierky. Ide o spôsob stravovania, ktorý má u našich susedov dlhoročnú tradíciu predovšetkým vo vinárskych oblastiach. Zaviedli ho preto, lebo vinári počas obrábania viniča nemali čas na dlhé vysedávanie pri stole a čakanie, kým bude jedlo hotové.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z RAKÚSKEHO VINÁRSKEHO RAJA NÁJDETE V GALÉRII

S leteckými súčiastkami nepochodili

Weinviertel (v preklade Vínna štvrť), je najväčší región v krajine, kde majú najvvšší podiel Veltlínskeho zeleného. Celková rozloha viníc je takmer 14-tisíc hektárov. Mesto Retz založili pred tisíc rokmi na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Aby milovníkom chutilo tekuté zlato v pohári ešte viac, obyvatelia odporúčajú každému spoznať najskôr mestské podzemie. Dôvodom je labyrint vínnych pivníc dlhých 25 kilometrov. Sú dokonca dlhšie než samotné mesto.

Keďže Retz leží na mohutnom morskom nánose, pred desaťročiami robotníci hĺbili základ v pieskovci. Vstup do chodieb hlbokých dvadsať metrov je na mieste bývalej lisovne. Budete sa čudovať, ale pôvodný zámer časti pivníc, ktorá pribudla k ostatným až podstatne neskôr, nemal s vínom absolútne nič spoločné. Chceli tam montovať a skladovať letecké súčiastky. Pre vysokú vlhkosť a nízku teplotu však od toho upustili. Celoročne je tam okolo desať až dvanásť stupňov. Kto sa dotkne pieskovcových stien, pocíti jemné zrnká piesku na prstoch. Niektoré úseky sú obložené tehlami. Znamená to, že tieto časti dali vytesať zámožní mešťania, ktorí aj takýmto spôsobom chceli ukázať svoje bohatstvo. Samozrejme, už len odloženie svojich fliaš do mestských pivníc bolo znakom prestíže. Messnerovci boli poslednou rodinou, ktorá ich využívala. Monopol na obchod s vínom mali až do 60. rokov 20. storočia.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia