Viera Václavková

Keď sa u nás v roku 1989 otvorili hranice do sveta, hneď o rok sme sa vybrali k Jadranu. Len my traja v mojej starej škodovke. Užili sme si desať dní a domov sme sa vracali večer. Tešil som sa, že mame porozprávam o zážitkoch pri mori. Vo vtedajšej Juhoslávii bola kedysi dávno len raz a zamilovala sa tam. Aj s následkami. Narodil som sa ja a otec mi dal meno Niko. Nikdy som ho nevidel. Mama hovorila, že pracuje v zahraničí, je slušný, platí na mňa, aj darčeky posielala.

Boli sme niekoľko kilometrov za Splitom, keď sa zrazu z&nbsp;vedľajšej cesty vyrútila neosvetlená tmavá dodávka. Náraz, škripot, auto na šrot a&nbsp;my tiež. Všetko ma bolelo, v&nbsp;ústach som cítil krv, potom „okno“ a&nbsp;prebudenie v&nbsp;nemocnici. Sestrička ma zorientovala: som vážne zranený, po operácii a&nbsp;pán doktor mi povie viac. Ležal som, za hlavou mi pípali prístroje. A&nbsp;keď som opäť otvoril oči, bol pri mne starší lekár. Usmieval sa, zmeral mi pulz a&nbsp;pokýval hlavou. Vraj to bude dobré, všetci sme prežili, ale prevoz do republiky ešte nie je možný.

Odvtedy sa pri mne viackrát denne zastavil a&nbsp;už ma volal familiárne Niko. Od sestričky som sa dozvedel, že je to profesor a&nbsp;kapacita v&nbsp;chirurgii. Bol som teda v&nbsp;dobrých rukách. Konečne sa priblížil deň môjho prevozu. Podvečer prišiel za mnou profesor a&nbsp;pomohol mi do svojej pracovne. Ukázal mi snímky so zraneniami a&nbsp;vyslovil priaznivú prognózu. Potom nalial do pohárikov tradičný juhoslovanský koňak a&nbsp;pripili sme si na zdravie. Stisol mi ruku, ja som sa poďakoval za záchranu a&nbsp;spolu sme kráčali pracovňou.

Pred zrkadlom zrazu zastal. Pozerali sme sa na seba a&nbsp;profesorovi sa zaleskli oči. <em>„Si môj syn,“</em> povedal. Onemel som a&nbsp;preletelo mi hlavou detstvo bez otca. Bolo mi dobre, nepátral som po ňom. Nebyť tejto havárie, asi by sme sa ani nestretli.

Pozerali sme sa na seba. Podobnosť sa nedala zaprieť. Napriek tomu som nič netušil

Výber pre vás

Pozerali sme sa na seba. Podobnosť sa nedala zaprieť. Napriek tomu som nič netušil

Súvisiace články

Tri znamenia: Bol to zvláštny deň, ktorý predznamenal moju budúcnosť

Hodinár: Neuveriteľnú schopnosť nášho psíka nám nik nevie vysvetliť

Štekot v tichu: Že by sa s nami takto rozlúčil náš štvornohý kamarát?

Výber pre vás