Príbehy

Pozerali sme sa na seba. Podobnosť sa nedala zaprieť. Napriek tomu som nič netušil

14.3. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Pozerali sme sa na seba. Podobnosť sa nedala zaprieť. Napriek tomu som nič netušil

14.3. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Sme taká malá partia ešte z vysokej školy...

Keď sa u nás v roku 1989 otvorili hranice do sveta, hneď o rok sme sa vybrali k Jadranu. Len my traja v mojej starej škodovke. Užili sme si desať dní a domov sme sa vracali večer. Tešil som sa, že mame porozprávam o zážitkoch pri mori. Vo vtedajšej Juhoslávii bola kedysi dávno len raz a zamilovala sa tam. Aj s následkami. Narodil som sa ja a otec mi dal meno Niko. Nikdy som ho nevidel. Mama hovorila, že pracuje v zahraničí, je slušný, platí na mňa, aj darčeky posielala.

Boli sme niekoľko kilometrov za Splitom, keď sa zrazu z vedľajšej cesty vyrútila neosvetlená tmavá dodávka. Náraz, škripot, auto na šrot a my tiež. Všetko ma bolelo, v ústach som cítil krv, potom „okno“ a prebudenie v nemocnici. Sestrička ma zorientovala: som vážne zranený, po operácii a pán doktor mi povie viac. Ležal som, za hlavou mi pípali prístroje. A keď som opäť otvoril oči, bol pri mne starší lekár. Usmieval sa, zmeral mi pulz a pokýval hlavou. Vraj to bude dobré, všetci sme prežili, ale prevoz do republiky ešte nie je možný.

Odvtedy sa pri mne viackrát denne zastavil a už ma volal familiárne Niko. Od sestričky som sa dozvedel, že je to profesor a kapacita v chirurgii. Bol som teda v dobrých rukách. Konečne sa priblížil deň môjho prevozu. Podvečer prišiel za mnou profesor a pomohol mi do svojej pracovne. Ukázal mi snímky so zraneniami a vyslovil priaznivú prognózu. Potom nalial do pohárikov tradičný juhoslovanský koňak a pripili sme si na zdravie. Stisol mi ruku, ja som sa poďakoval za záchranu a spolu sme kráčali pracovňou.

Pred zrkadlom zrazu zastal. Pozerali sme sa na seba a profesorovi sa zaleskli oči. „Si môj syn,“ povedal. Onemel som a preletelo mi hlavou detstvo bez otca. Bolo mi dobre, nepátral som po ňom. Nebyť tejto havárie, asi by sme sa ani nestretli.

Diskusia