Peter Ličák

Mladá vedkyňa z Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach je nositeľkou ocenenia Osobnosť vedy a&nbsp;techniky v&nbsp;kategórii do 35 rokov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a&nbsp;športu ocenilo rodáčku z&nbsp;Topoľovky na hornom Zemplíne za excelentné vedecké výsledky v&nbsp;oblasti svetelnej techniky a&nbsp;jej podiel na riešení významných národných i&nbsp;medzinárodných výskumných projektov.

Laureátka Ceny za vedu a&nbsp;techniku pôsobí na Katedre automobilových a&nbsp;výrobných technológií na svojej alma mater. „Keď pred štvrťstoročím otvorila Technická univerzita Košice svoju novú fakultu v&nbsp;Prešove, mnoho ľudí patriacich nielen k&nbsp;laickej, ale aj k odbornej verejnosti to prijalo s&nbsp;ironickými úškrnmi a&nbsp;veľkou nedôverou. Život ukázal, že tie úškľabky na tvárach aj nedôvera boli zbytočné. Hoci treba priznať, že v&nbsp;porovnaní s&nbsp;dneškom založenie fakulty aj prvé roky jej fungovania boli mimoriadne hektické. Išlo vlastne o&nbsp;presadenie nemeckého modelu neuniverzitného vysokoškolského štúdia Fachhochschule, ktoré spočívalo v&nbsp;modeli štvorročného štúdia s&nbsp;jedným semestrom praxe. Išlo vlastne o&nbsp;experiment, preto bol do prvého ročníka prijatý len obmedzený počet študentov. Vtedajší rektor Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach dal dokonca návrh na zrušenie prešovskej fakulty, akademický senát technickej univerzity to však neschválil, ale fakulta bola pretransformovaná na plnohodnotnú fakultu s&nbsp;inžinierskym štúdiom. Keby bol vtedy, v&nbsp;tých neistých, turbulentných časoch niekto predpovedal, že raz absolventi nechcenej a podceňovanej fakulty budú oceňovaní ako osobnosti vedy a&nbsp;techniky, asi by mnohí pochybovali o&nbsp;jeho zdravom úsudku,“ vrátil sa v&nbsp;spomienkach do histórie starej štvrť storočia dekan prešovskej Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach profesor Jozef Zajac.

Čerstvá tridsiatnička Darina Dup­láková nie je sama, kto výsledkami svojej práce šíri dobré meno svojej alma mater. Jej brat Ján získal ocenenie Študentská osobnosť Slovenska v&nbsp;kategórii hutníctvo, strojárstvo a&nbsp;energetika pred siedmimi rokmi, rovnaké ocenenie získal aj Martin Pollák, laureátom ceny Osobnosť vedy a&nbsp;techniky zo študentských čias je aj docentka Lucia Knapčíková. A&nbsp;ocenenie Vedec roka majú na svojom konte profesor Ján Piteľ i&nbsp;profesor Sergej Hloch. Vedci a&nbsp;pedagógovia z&nbsp;fakulty, ktorá bola pri svojom zrode taká zatracovaná.

„O&nbsp;to väčšiu váhu majú ich úspechy,“ pripomína dekan fakulty. „Za to, že som sa upísala vede a&nbsp;technike, môže súhra dobrých náhod. Obaja rodičia sú inžinieri, mama pracovala ako chemička v&nbsp;Humennom, otec sa venoval poľnohospodárstvu. Kým moje detské kamarátky sa hrali s&nbsp;bábikami&nbsp;Barbie a&nbsp;s&nbsp;kočíkmi sa špacírovali po Topoľovke, ja som sa v&nbsp;garáži obšmietala okolo otca, keď opravoval poľnohospodárske stroje. A&nbsp;na naozaj skvelom humenskom gymnáziu mi doslova zázračným spôsobom otvoril dvere do zložitého sveta matematiky pán profesor Tuleja. Lepšieho učiteľa matematiky si ani neviem predstaviť, vďaka nemu som s&nbsp;matematikou v&nbsp;priateľskom vzťahu, takého učiteľa by som dopriala každej škole, deti by matematiku milovali. Keď som prišla študovať techniku na fakultu v&nbsp;Prešove, nebola pre mňa matematika žiadnym strašiakom, s&nbsp;týmto predmetom sa skôr pasovali spolužiaci, ktorí prišli z&nbsp;priemysloviek,“ hovorí o&nbsp;svojich osudových cestách mladá vedkyňa z&nbsp;metropoly Šariša.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nič nové pod slnkom, technické odbory sú stále vo svete i&nbsp;na Slovensku dominanciou mužov, ale Darina Dupláková vraví, že v&nbsp;posledných rokoch sa to pomaly mení. Napokon, história pozná mnoho žien, ktoré sa preslávili práve vo svete vedy a&nbsp;techniky. O&nbsp;Marii Curie-Skłodowskej, americkej nositeľke Nobelobej ceny za fyziológiu a&nbsp;medicínu Gertrude Belle Elionovej či britskej fyzikálnej chemičke a&nbsp;biofyzičke Rosalind Elsie Franklinovej, ktorá má veľkú zásluhu na objavení molekulárnej štruktúry DNA, sa nenadarmo s&nbsp;úctou vraví ako o&nbsp;velikánkach svetovej vedy. Boli skrátka vo svojich odboroch nenahraditeľné.

Už sme si akosi zvykli a&nbsp;berieme to ako samozrejmosť, že mnohí nádejní i&nbsp;skúsenejší mladí vedci dávajú prednosť práci a&nbsp;životu v&nbsp;iných krajinách, kde ich vítajú s&nbsp;otvorenou náručou. Ale aj s&nbsp;inými platmi a&nbsp;pracovnými podmienkami, aké by mali na Slovensku. Darina Dupláková nikdy neuvažovala o&nbsp;trvalom odchode zo Slovenska.

„Viete, ja si myslím, že kým sa medzi nami, mladými vedcami, nenájde skupina ľudí ochotná vrátiť rodnej krajine to, čo do nás investovala, mám tým na mysli vedecké prínosy, len ťažko možno očakávať, že sa Slovensko posunie na popredné priečky svetového alebo aspoň európskeho vedeckého rebríčka. Som presvedčená, že vedecký potenciál na to máme, len nie je sústredený na Slovensku, ale roztrúsený po celom svete. Na prešovskej fakulte Technickej univerzity Košice sa venujem priemyselnému inžinierstvu, je to odbor, v&nbsp;ktorom sa prepája mnoho technických predmetov s&nbsp;tými manažérskymi. Tento odbor mi, ako sa vraví, sadol, mám zelenú, nikto ma vo vedeckej práci nebrzdí, na fakulte mám naozaj veľký priestor na svoje uplatnenie. Navyše som dosť veľký lokálpatriot, takže robiť vedu v&nbsp;zahraničí ma neláka. Pri rozhovoroch so svojimi študentmi nadobúdam presvedčenie, že aj oni vidia v&nbsp;slovenských firmách, najmä v&nbsp;automobilkách, veľkú šancu na uplatnenie. Takže v&nbsp;tomto smere som dosť veľká optimistka, dúfam, že aj realistka...“ vyznala sa zo svojho videnia sveta Darina Dupláková.

Od stredoškolákov, ktorí uvažujú, na akej vysokej škole budú po maturite študovať, najčastejšie dostáva otázku, aké predpoklady treba mať na štúdium technických odborov. Za hlavný predpoklad považuje chuť učiť sa, alfou a&nbsp;omegou každého študenta techniky je vrodená schopnosť logicky myslieť a&nbsp;veľká dávka predstavivosti. „Ale pýtajú sa ma aj na také veci, či som pri zápočtoch a&nbsp;skúškach na svojich študentov prísna, či som skrátka sekera. Nie, sekera nie som, ale chcem od študentov svoje, za polovičné vedomosti sa titul inžiniera nedá získať, lebo v&nbsp;praxi by rýchlo pohorel. A&nbsp;pošramotený kredit sa napráva veľmi ťažko...“

Mladá VEDKYŇA Darina: Ženy v technických vedných odboroch ešte stále nie sú samozrejmosťou

Výber pre vás

Mladá VEDKYŇA Darina: Ženy v technických vedných odboroch ešte stále nie sú samozrejmosťou

Súvisiace články

Skvelá správa pre malého bojovníka: Alexej dostane najdrahší liek na svete!

Ochrnul po štvrtom cykle chemoterapie ako trinásťročný: Svojimi videami urobil dieru do sveta

Najprv sa naučte milovať svoje tučné telo: Radí cestovateľ, ktorý schudol 50 kíl

Výber pre vás