Už ako školák mal nadváhu a tak ako všetky obézne deti čelil posmeškom rovesníkov. Ako tínedžer praktizoval aj také extrémne metódy, ako je hladovka, len aby schudol. Odhodlanie nič nejesť mu však zvyčajne vydržalo dva dni. Keď jeho rovesníci začali randiť, jeho miesto v srdci bolo prázdne. Dnes konštatuje, že lásku sa mu pravdepodobne nedarilo nájsť práve pre kilá. „Bol som tučný, tučnejší a ešte tučnejší.“

Pri výške 180 centimetrov mal najviac 130 kíl. Od detstva rád nosil túlavé topánky, najšťastnejší bol, keď sa s rodičmi vybrali na túru do Vysokých Tatier. Lákali ho diaľavy, dnes úprimným slovníkom hovorí, že svoje sny nemohol realizovať, pretože bol tučný a nazdával sa, že to jednoducho nezvládne. Keď mal 23 rokov, prišiel životný zlom. Na štartovej čiare smerom k chudnutiu však musela byť sebaláska a sebaúcta. Jozef tvrdí, že bez toho by to nešlo.

„Nenávidel som svoje telo, svoje ja, pretože som bol obézny. Jedného dňa som si však povedal, že sa začnem akceptovať, mať rád a prestanem sa denne moriť otázkami, ako by som schudol. A zrazu to išlo. Časom som pochopil, že ľudia, ktorí sú tuční, sú nešťastní a žijú v začarovanom kruhu. Nemajú sa radi, preto si nenájdu čas na to, aby sa kvalitne a zdravo najedli, priberajú... Ak si začnete vážiť sami seba, zabudnete na všetky krivdy napríklad z detstva, odpustíte sebe aj iným, jedlo bude jedným z nástrojov na to, aby ste schudli. Začnete sa stravovať zdravo a kvalitne, budete si vážiť svoje telo natoľko, že dôraz začnete klásť dokonca aj na kvalitnú vodu.“

Desať rezňov

Známy slovenský cestovateľ spomína, že jeho obľúbeným jedlom bolo mäso na akýkoľvek spôsob. „Keby mi niekto bol dal na tanier desať rezňov, s chuťou by som ich bol v tom čase zjedol. Bol som veľký jedák a kamaráti si zo ma uťahovali, že skôr schudnú oni všetci ako ja.“ Po tom, ako sa začal akceptovať aj s kilami navyše a mať sa rád, sa rozhodol splniť jeden zo svojich snov.

„Vybral som sa do Vysokých Tatier a skočil som bungee jumping. Pre moju váhu síce museli vymeniť lano za silnejšie, ale zvládol som to.“ Postupne študoval literatúru o ľudskom tele, o rôznych životných štýloch a jedného dňa sa rozhodol, že on, obrovský milovník mäsa, sa bude stravovať ako vegetarián. „Bol to však iba medzičlánok na ceste k životnej zmene. Fascinovala ma živá strava, vedel som, že raz dôjdem k tomuto životnému štýlu, vegetariánstvo som bral ako záležitosť na určitý čas.“ Zaujímavé je, že to išlo, Jozef však zajedal vegetariánsku stravu syrom a chlebom, aby zahnal hlad. Schudol úplne neplánovane prvé kilá, tá pravá zmena však prišla až so živou stravou.

Článok pokračuje na ďalšej strane.