Jana Homolová

Vilma Jamnická sa narodila 13.&nbsp;novembra 1906 ako Vilma Březinová v&nbsp;Českej republike, konkrétne v&nbsp;Barchove pri Pardubiciach. Detstvo a&nbsp;mladosť prežila v&nbsp;rakúskom Linzi. „Do Bratislavy som sa dostala zhodou okolností, keď sa môj otec ako lodný inžinier v&nbsp;Linzi po roku 1918 chcel vrátiť s&nbsp;rodinou domov, do novej republiky,“ uviedla v&nbsp;rozhovore z&nbsp;roku 2005. Na gymnáziu sa jej do rúk dostala naša poézia, obľúbila si aj tunajší folklór, skrátka lákalo ju umenie. Ako 19-ročná sa však v&nbsp;roku 1925 rozhodla študovať medicínu. Na lekárskej fakulte spoznala budúceho manžela Jána Jamnického a&nbsp;hneď sa do neho zamilovala. Jemu chvíľu trvalo, kým ju pozval na rande. To prvýkrát, len tak mimochodom, prebehlo na cintoríne!

Ján Jamnický sa narodil 20.&nbsp;mája 1908 v&nbsp;Jasenovej. Bol to štíhly vysoký Oravec s&nbsp;uhrančivým pohľadom. Vnuk evanjelického farára z&nbsp;Vyšnej Boce a&nbsp;syn univerzitného profesora evanjelickej bohosloveckej fakulty. Vilma svojho budúceho manžela zlákala na herectvo, no jeho vzdelanej rodine sa to nepáčilo, preto okrem štúdia na Hudobnej a&nbsp;dramatickej akadémii v&nbsp;Bratislave musel vyštudovať právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Herečka sa v&nbsp;roku 1929 stala členkou SND. Ján&nbsp;Jamnický zas obe štúdiá úspešne ukončil v&nbsp;roku 1932 a&nbsp;vtedy aj jeho prijali do činohry našej prvej scény.

Vilma pred rokmi priznala: „Ako členka Činohry SND som sa venovala slovu na javisku, v&nbsp;rozhlase, v&nbsp;televízii aj vo filme. Našla som si svoje miesto, našla som našťastie aj režisérov. Medzi nimi rada spomínam na spoluprácu s&nbsp;Jurajom Jakubiskom, Franekom Chmielom, Andrejom Lettrichom, Martinom Ťapákom a&nbsp;ďalšími. Ako herečka som dala zo seba všetko, čo bolo v&nbsp;mojich silách, aby som prispela k&nbsp;rozvoju slovenského dramatického umenia.“ Sprvu hrala len malé roly, neskôr sa začala objavovať vo veľkých úlohách. Jej údajne najobľúbenejšou bola Tonka z&nbsp;Molièrovho Zdravého nemocného z&nbsp;roku 1943. K&nbsp;vrcholom jej herectva sa zaradila postava Silvie v&nbsp;predstavení Hra lásky a&nbsp;náhody, Berty z&nbsp;Brünecku vo Wiliamovi Tellovi, grófky Anny v&nbsp;Tanci nad plačom a&nbsp;Katreny v&nbsp;inscenácii Ako sa vám páči. Vrcholom jej kariéry boli štyridsiate roky.

Vilmu v&nbsp;predstaveniach obsadzoval aj jej muž, režisér Ján Jamnický. „Ale neuprednostňoval ju, adeptiek na hlavné úlohy bolo dosť – Oľga Budská, Oľga Sýkorová, Beta Poničanová, Oľga Országhová-Borodáčová, Hana Meličková, všetko spolužiačky a&nbsp;odchovankyne Jána Borodáča,“ povedal v&nbsp;minulosti divadelný teoretik a&nbsp;historik Ján Jaborník. Postupom rokov hrávala na javisku pomenej. Objavovala sa skôr vo vedľajších charakterových úlohách. V&nbsp;divadle strávila 40 rokov, do roku 1969. Poslednú úlohu na doskách, ktoré znamenajú svet, jej v&nbsp;roku 1978 ponúkol režisér Miloš Pietor. Hrala Chvojkovú v&nbsp;Tajovského Novom živote. Jej filmovým debutom bola Drevená dedina (1954). Hrala aj v&nbsp;mnohých ďalších filmoch, napríklad V&nbsp;hodine dvanástej (1958), Jánošík (1962), Kto odchádza v&nbsp;daždi (1974), Červené víno (1976), Kamarátky (1979), Kára plná bolesti (1985) či Nejasná správa o&nbsp;konci sveta (1997) z&nbsp;dielne režiséra Juraja Jakubiska.

Ján Jamnický bol na začiatku umeleckej kariéry vyhľadávaným predstaviteľom hrdinských a&nbsp;intelektuálne náročných postáv, hral napríklad Trofimova z&nbsp;Višňového sadu, lorda Grahama z&nbsp;Vejára lady Windermerovej, Saint Justa z&nbsp;Dantonovej smrti. V&nbsp;SND zároveň pôsobil ako dramaturg, prekladal zahraničné divadelné hry a&nbsp;zároveň veľmi úspešne režíroval. Za sedem rokov stihol uviesť 23 veľkolepých inscenácií a&nbsp;odohrať 84 postáv. „Jeho úspech vyvolal toľko závisti, koľko sa dokáže zrodiť iba v&nbsp;divadle. V&nbsp;tých časoch stačilo pripomenúť, že je synom a&nbsp;vnukom farára... Ohovárali, osočovali ho mimo divadla. Na javisku ani necekli. Tam vládlo Jamnického fluidum,“ napísal v&nbsp;jednom zo svojich článkov spisovateľ a&nbsp;novinár Ján Čomaj.

Po skončení vojny ho obvinili z&nbsp;kolaborácie, čo v&nbsp;umelcovi vyvolalo obrovské depresie. Niektorí tvrdili, že ho z&nbsp;divadla vyštvali – predsa len vegetarián a&nbsp;abstinent svojským správaním nezapadal medzi bohémsku spoločnosť. Práve preto v&nbsp;roku 1949 ako 41-ročný SND opustil, hoci ho celým srdcom miloval. Nátlak však nezvládol. Vyhnali ho dokonca aj z&nbsp;Vysokej školy múzických umení, ktorú krátko predtým spoluzaložil.

Po vojne sa sústredil na prácu vo filme ako scenárista, herec aj režisér. Debutoval snímkou Varúj...! v&nbsp;roku 1947. V&nbsp;roku 1953 odišiel do invalidného dôchodku pre zdravotné problémy a&nbsp;najmä pre zlý kádrový posudok. V&nbsp;šesťdesiatych rokoch spolupracoval predovšetkým s&nbsp;rozhlasom. Spolu s&nbsp;Evou Kristínovou (†91) vytvoril v&nbsp;tom čase mimoriadne populárne poetické predstavenia. Nachvíľu sa v&nbsp;roku 1968 vrátil do SND, ktoré chcelo inscenovať Čechovov Višňový sad. Mladí herci ako Kvietik, Rajniak a&nbsp;Mistrík boli proti tomu. Bolo krátko po okupácii a&nbsp;v&nbsp;ich hlavách ešte stále tlela nenávisť k&nbsp;všetkému ruskému. Pomohol až Ján Jamnický, čím sa opäť dostal do širšieho povedomia. V&nbsp;roku 1970 navyše dostal titul národného umelca. Nedokázal sa však z&nbsp;neho tešiť. Prepadli ho pochybnosti, či tento dar nie je ocenením za „kolaboráciu“, pretože sa mu na doskách SND podarilo presadiť Rusa. Kontroverzný umelec sa s&nbsp;niečím takým nemohol zmieriť...

Pokračovanie na ďalšej strane...

Jamnickí vstúpili do manželského zväzku v&nbsp;roku 1934. Keď Ján ukončil štúdium, rodičia mu spolu so sestrou Elenou, vydatou za architekta Emila Belluša, kúpili záhradu na Hausbergu, kúsok od Bratislavského hradu. Toto miesto sa stalo domovom dvoch mladých a&nbsp;úspešných umelcov. Vilma svojho muža milovala nadovšetko. Viackrát počas života povedala, že si boli súdení ešte z&nbsp;minulých životov. Bola by mu splnila všetko, čo mu na očiach videla, a&nbsp;ochotne ho poslúchala na slovo. „Len čo vošiel do môjho života, naordinoval mi absolútnu samotu. Musela som z&nbsp;neho vylúčiť všetky kamarátky. Ale neprekážalo mi to. Tak veľmi som do neho bola zamilovaná. Neľahko som pri ňom znášala iba to, že som musela byť vegetariánka. Kládol mi to za povinnosť,“ povedala v&nbsp;minulosti pre týždenník Plus 7 dní. „Vo všetkom som sa mu stopercentne poddala. Nebola som ako manželka, ale ako žiačka. Bolo to všetko, len nie slasť,“ doplnila.

Ich manželstvo napriek Vilminej snahe nevydržalo. Umelkyňa mu nemohla dať dieťa, čo jej patrične dala pocítiť svokra a&nbsp;spôsobila medzi manželmi rozkol. Ján Jamnický sa zahľadel do mladšej ženy, manželky dobrého priateľa Vladimíra Sýkoru, ktorý rovnako ako on žil pre divadlo. Jánovi sa navyše podarilo dostať na dosky SND jeho hru Tanec nad plačom. Autor sa však premiéry nedožil. Ostala po ňom krásna vdova Oľga Sýkorová (†58). „Keď ma kvôli nej opúšťal, myslela som si, že umriem. Rozhodla som sa žiť v&nbsp;celibáte, pretože taký ako on nebol žiaden iný. Pre mňa bol božstvom. V&nbsp;jednom z&nbsp;našich minulých životov som sa preňho dala upáliť,“ šokovala herečka pred rokmi. Rozviedli ich v&nbsp;roku 1962, paradoxné je, že presne o&nbsp;desať rokov nato Ján Jamnický za záhadných okolností umrel.

V&nbsp;lete 1972 sa liečil v&nbsp;Tatrách zo silného zápalu pľúc. Okrem choroby ho trápili depresie. V&nbsp;jeden letný deň sa vybral na túru. V&nbsp;izbe našla upratovačka tento odkaz: „Išiel som na Kriváň. Ak nevyjdem, som na Sedielku.“ Keď ho nebolo tri dni, zalarmovaná horská služba ho našla a&nbsp;zniesla na Jamské pleso, kde si ho prevzala sanitka a&nbsp;odviezla do popradskej nemocnice. Jeden zo záchranárov uviedol, že vedľa umelca sa našiel džús, do ktorého si nadrobil hrsť muchotrávok zelených. Napriek snahe zdravotníckeho personálu zomrel 4.&nbsp;augusta 1972. Príčina smrti ostala záhadou. Lekári nedokázali určiť, či ňou bolo podchladenie alebo pokus o&nbsp;dobrovoľný odchod zo sveta.

Ani po jeho smrti ho bývalá manželka Vilma neprestala milovať. Ján Jamnický údajne až po svojej smrti pochopil, že práve ona bola pre neho tá vyvolená. Vo svojej poslednej knihe Muž môjho života totiž Vilma opísala zvláštny zážitok z&nbsp;jeho pohrebu: „Odrazu som zacítila zvláštny chlad pri svojich nohách. Jano, schúlený do klbka, mi objímal nohy. Ten smrteľný chlad ma prebral z&nbsp;modlitieb, pozerala som v&nbsp;úžase, ako tam schúlený čupí a&nbsp;kŕčovito zviera svojimi chladnými rukami moje lýtka. Vyzula som si topánky, aby mal moje nohy celé v&nbsp;rukách. Tuhšie si ich pritlačil na svoju hruď a&nbsp;len tam ležal. Strnulo som sedela, vnímajúc ten výjav veľmi intenzívne. Neviem, ako dlho sme boli v&nbsp;tomto neprirodzenom objatí živého a&nbsp;mŕtveho. No len čo sa začal smútočný akt a&nbsp;v&nbsp;sieni zaznelo jeho meno, Jano sa vrátil do truhly...“

Cez vlastné trápenie sa umelkyňa dostala bližšie k&nbsp;sebe, k&nbsp;skúmaniu vlastného vnútra aj vecí medzi nebom a&nbsp;zemou. „Ubíjaná Janovou kritikou ako fackovací panák, cvičiaca sa len vo vernosti a&nbsp;oddanosti až do najnemožnejšej krajnosti, naučila som sa mlčať a&nbsp;robiť duchovné cvičenia.“ Učarovala jej astrológia, joga, meditácia. K&nbsp;skúmaniu hviezd neskôr priviedla speváčku Marcelu Laiferovú. „Spolu s&nbsp;mamou sme chceli kúpiť polovicu jej domu, tak sme k&nbsp;nej išli na návštevu. Keď sme sa s&nbsp;Vilmou stretli, povedala: „Ide ku mne Lev.“ Prekvapene som sa jej opýtala, čo to znamená. Vysvetlila mi, že hoci som v&nbsp;znamení Raka, mám silno akcentované súhvezdie Leva. Zaujalo ma to, chcela som vedieť viac, preto mi požičala nejaké knihy, a&nbsp;tak sa to celé začalo. Potom som pod jej kontrolou robila horoskopy a&nbsp;porovnávala som si určité udalosti vo vlastnom živote, doma v&nbsp;našej rodine s&nbsp;tým, ako v&nbsp;tom čase stáli hviezdy na oblohe. Analyzovala som to a&nbsp;videla som, ako to všetko presne pasuje a&nbsp;že to nie je náhoda,“ povedala speváčka pre Život pred pár mesiacmi.

Vilma Jamnická ešte v&nbsp;sedemdesiatych rokoch predpovedala hercovi Milanovi Kňažkovi (75), že bude stáť na čele revolúcie, neskôr si u&nbsp;nej podávali kľučky významní politici, umelci, ale aj obyčajní ľudia, ktorí chceli hlbšie nazrieť do svojho osudu. Ona ten svoj rozhodne nevnímala nepriaznivo, práve naopak. Život si užívala. Pri sile sa jej podarilo osláviť úctyhodné 101.&nbsp;narodeniny. Zdravie ju zradilo 13.&nbsp;januára 2008. Po mozgovej porážke ostala pripútaná na posteľ. Jej dvaja synovci ju preto umiestnili do domova pre seniorov a&nbsp;pravidelne ju tam navštevovali. Herečka pevne verila, že sa vráti do svojho bytu pod Bratislavským hradom, tvrdila, že sa dožije 105 rokov aj vďaka zázračnému elixíru, ktorý si denne dopriava. Žiaľ, nestalo sa to. Po ôsmich mesiacoch na lôžku, presne 12.&nbsp;augusta 2008 zomrela.

<h3>Ján Jamnický</h3>
&nbsp;
sa narodil 20.&nbsp;mája 1908 v&nbsp;Jasenovej. Pochádzal z&nbsp;rodiny evanjelického farára a&nbsp;profesora teológie na vysokej škole. V&nbsp;prostredí, v&nbsp;ktorom vyrastal, boli samozrejmosťou vysoké kultúrne, ľudské, spoločenské návyky a&nbsp;hodnoty. Počas štúdia medicíny sa zoznámil so svojou prvou manželkou, herečkou Vilmou Březinovou, ktorá ho priviedla k&nbsp;divadlu. Medicínu teda vymenil za štúdium herectva na Hudobnej a&nbsp;dramatickej akadémii v&nbsp;Bratislave a&nbsp;popri ňom vyštudoval právo. Do SND nastúpil v&nbsp;roku 1932. Bol vyhľadávaným predstaviteľom hrdinských a&nbsp;intelektuálne náročných postáv. Kritika oslavovala jeho javiskovú reč i&nbsp;pohybovú kultúru. Oceňovala jeho dôslednú snahu hľadať hĺbkovú psychologickú motiváciu postáv.
&nbsp;
Divákov zaujala jeho vysoká štíhla postava a&nbsp;úsporný javiskový pohyb s&nbsp;dôrazom na výrazné gesto. V&nbsp;SND pôsobil aj ako dramaturg, prekladal zahraničné divadelné hry, bol i&nbsp;režisérom. Pre prvú scénu pripravil 25 inscenácií a&nbsp;postupom času sa herectvu venoval už len sporadicky. Po skončení druhej svetovej vojny sa k&nbsp;režisérskej práci nevrátil. Hrával v&nbsp;televíznych filmoch a&nbsp;inscenáciách, pôsobil ako recitátor. Uznanie kultúrnej verejnosti získal vďaka bravúrnej interpretácii modernej poézie. Jeho spôsob prednesu v&nbsp;mnohom ovplyvnil ďalších slovenských recitátorov. Zdôrazňoval hudobnú stránku a&nbsp;melodickosť slovenskej reči a&nbsp;vytvoril novú javiskovú reč. Mal nezvyčajný básnický talent a&nbsp;zásluhy na poli divadelnej moderny.
&nbsp;
Ján Jamnický sa od začiatku zaoberal divadlom i&nbsp;z&nbsp;teoretickej stránky. Pripravil koncepciu divadelného zákona a&nbsp;podieľal sa na príprave zákona o&nbsp;zoštátnení SND. Patril k&nbsp;členom prípravného výboru na založenie Vysokej školy múzických umení v&nbsp;Bratislave. V&nbsp;roku 1945 bol tri roky zamestnaný ako režisér a&nbsp;scenárista Československého filmu. Študentom sa venoval ako pedagóg na VŠMU v&nbsp;Bratislave a&nbsp;na pražskej bábkarskej katedre divadelnej akadémie múzických umení. Jeho nezvyčajný talent a&nbsp;zásluhy na divadelnom poli ocenili v&nbsp;roku 1970 titulom národný umelec a&nbsp;v&nbsp;roku 1991 in memoriam vyznamenaním Rad Tomáša G. Masaryka III. triedy. Ján Jamnický zomrel 4.&nbsp;augusta 1972.
&nbsp;
<h3>Vilma Jamnická</h3>
&nbsp;
sa narodila 13.&nbsp;novembra 1906 ako Vilma Březinová v&nbsp;Barchove pri Pardubiciach v&nbsp;Českej republike. Detstvo a&nbsp;mladosť prežila v&nbsp;rakúskom Linzi. V&nbsp;roku 1925 začala študovať medicínu, rýchlo ju však vymenila za herectvo. Štúdium ukončila v&nbsp;roku 1929 na Hudobnej a&nbsp;dramatickej akadémii v&nbsp;Bratislave. V&nbsp;tom istom roku ju angažovali v&nbsp;SND, ktorého členkou bola štyridsať rokov (1929 – 1969). Jej talent sa v&nbsp;škole, ale aj v&nbsp;začiatkoch umeleckej kariéry rozvíjal najmä pod umeleckým vedením Janka Borodáča. Na javisku SND stvárnila množstvo rôznorodých postáv. Najprv to boli menšie roly naiviek, veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v&nbsp;Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Neskôr upútala napríklad ako Silvia v&nbsp;Hre lásky a&nbsp;náhody, Berta z&nbsp;Brünecku v&nbsp;Schillerovej tragédii Viliam Tell, grófka Anna v&nbsp;Tanci nad plačom alebo Katrena v&nbsp;inscenácii Ako sa vám páči.
&nbsp;
Najintenzívnejšie roky činorodého života Vilmy Jamnickej sa spájajú s&nbsp;významnou režisérskou osobnosťou – s&nbsp;Jánom Jamnickým, veľkým divadelníkom a&nbsp;jej životným partnerom. O&nbsp;ich spolužití napísala v roku 1985 knihu Letá a&nbsp;zimy s&nbsp;Jánom Jamnickým. Téme svojho rozpadnutého manželstva dala priestor aj v&nbsp;spoločnom knižnom projekte so spisovateľkou Marikou Studeničovou Elixír môjho života (2005). Pri oslave svojich 101. narodenín pokrstila knižku Muž môjho života (2007). Po odchode do dôchodku ostala aj vo vysokom veku aktívna. Verejnosť ju poznala aj ako astrologičku, na túto tému vydala niekoľko kníh. Zomrela 12.&nbsp;augusta 2008 v&nbsp;Bratislave.

Milovala ho až za hrob: Príbeh lásky manželov VILMY A JÁNA JAMNICKÝCH. Čo zničilo ich vzťah

Výber pre vás

Milovala ho až za hrob: Príbeh lásky manželov VILMY A JÁNA JAMNICKÝCH. Čo zničilo ich vzťah

Súvisiace články

Pravý Jánošík: Príbeh charizmatického PAĽA BIELIKA. Kedy naozaj zažiaril?

Nerozlučná trojica: Aké puto spája Vajdu, Kramára a Studenkovú?

Kráľ javiska KAROL MACHATA: Prečo ho jeho milované divadlo podrazilo?

Výber pre vás