Jana Homolová

Zdena Studenková sa narodila 19.&nbsp;mája 1954 v&nbsp;Bratislave. Detstvo napriek starostlivým rodičom nebolo ideálne. Keď mala deväť rokov, jej otec skončil vo väzení. Vtedajší režim na neho vyhrabal kauzy z&nbsp;Povstania, preto si musel odsedieť osem rokov. Herečkina mama sa až po určitom čase dozvedela, kde sa jej muž nachádza. „So mnou to vôbec neriešila, ale riešilo sa to v&nbsp;škole. Mala som príšernú riaditeľku, ktorá deťom dávala inštrukcie, že by sa so mnou nemali rozprávať, lebo som dcéra fašistu, a&nbsp;podobné kraviny. Bola som čosi ako čierna ovca. Nebolo ľahké žiť za socializmu s&nbsp;biľagom ,nežiaduca‘,“ prezradila v&nbsp;minulosti v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov.

Táto skutočnosť značne zasiahla do jej života a&nbsp;neskôr sa podpísala aj na rodinných vzťahoch. Už odmalička však bola veľmi svedomitá a&nbsp;inklinovala k&nbsp;umeniu. „Mala som pri sebe svojich dvoch anjelov strážnych. Učiteľku na základnej škole, ktorá ma povzbudzovala a&nbsp;dodávala mi sebaistotu, a&nbsp;potom si s&nbsp;vďakou spomínam ešte na jednu paniu z&nbsp;našej Mierovej kolónie, ktorá ma učila hrať na klavíri.“ Sprvu túžila po štúdiu dejín umenia, potom ju zlákalo módne návrhárstvo, cez ktoré sa napokon dostala na štúdium fotografie. „Pritom som nikdy predtým nefotila!“ Fotka však nebola jej cestou. Zaujímavosťou je, že k&nbsp;herectvu ju doviedol starý otec Maroša Kramára – herec a&nbsp;režisér Ján Klimo (†80). „Ku Klimovcom sme chodievali do fotokomory a&nbsp;ujo Jano ma asi štyri roky počas strednej školy nahováral na herectvo,“ priznala umelkyňa.

Práve na prijímačkách na VŠMU stretla svojho celoživotného spolupútnika Jozefa Vajdu. Ten sa narodil 31.&nbsp;júla 1955 v&nbsp;Žiline. Jeho otec bol lekár a&nbsp;v&nbsp;kútiku duše túžil, aby sa tomuto povolaniu venoval aj Jozef. Nestalo sa to. Učarovalo mu herectvo. Práve na VŠMU prvýkrát uvidel krásnu Zdenu Studenkovú. „Presne viem, že na sebe mala zelené minišaty, vysoké čižmy, mala nádherné vlasy, bola mladá, úžasná. Ja som vtedy prišiel z&nbsp;dediny, bol som veľmi vystrašený. Mal som pocit, že medzi tých uvoľnených a&nbsp;sebavedomých Bratislavčanov sa nikdy nedostanem,“ povedal Vajda so smiechom v&nbsp;rozhovore s&nbsp;teatrologičkou Ľubicou Krénovou. Zmýlil sa, pretože komisia na čele s&nbsp;režisérom Jozefom Budským (†77) ho spolu so Zdenou brala všetkými desiatimi. Počas vysokoškolských čias si zároveň s&nbsp;týmto veľkým režisérom vytvorili obaja veľmi blízky vzťah. „Od prvého ročníka si nás Pepo Budský, náš milovaný pedagóg, veľmi obľúbil, teda Zdenu viac, a&nbsp;urobil z&nbsp;nás dvojicu. Dospelo to tak ďaleko, že sme už počas školy hrali stále pár, až to potom museli zakázať,“ doplnil J.&nbsp;Vajda.

Podobne si na milovaného pedagóga spomína Zdena. „Mali sme spolu veľmi zvláštny a&nbsp;otvorený vzťah. Pamätám si ho ešte z&nbsp;prijímačiek. Uprostred totiž sedel jeden fascinujúci, príťažlivý a&nbsp;krásny chlap v&nbsp;čiernom roláku a&nbsp;fajčil cigaretu. Bol skrátka ako z&nbsp;francúzskeho filmu a&nbsp;bol to profesor Budský. Asi som sa mu aj ja zdala, že by to so mnou celkom išlo... Spolužiaci si okamžite všimli, že má na mňa slabosť, a&nbsp;odvtedy som sa stala takzvanou hovorkyňou ročníka. Dodnes si pamätám, keď som niečo dobre zahrala, povedal mi: ,Zdena, milujem ťa!‘ A&nbsp;keď som niečo zahrala zle, povedal: ,Studenková, choď domov s&nbsp;potkanmi v&nbsp;kanáli‘,“ uviedla so smiechom. Ešte ako študentku VŠMU ju J.&nbsp;Budský obsadil do Šašovskej komédie, kde alternovala s&nbsp;vtedy už veľkou hviezdou prvej scény Milkou Vášáryovou (78).

Keď po dvoch rokoch štúdia musel J.&nbsp;Budský pre chorobu školu opustiť, dvojica získala ďalšieho výborného pedagóga a&nbsp;neskôr aj kamaráta režiséra Miloša Pietora (†58). Práve on Zdenu aj Jozefa ubezpečil o&nbsp;tom, že po skončení školy v&nbsp;roku 1977 ich oboch prijmú do Činohry SND. Akceptačné listy však nechodili, preto obaja prijali ponuku na Novú scénu. „Zdenka išla na Novú scénu a&nbsp;mňa prijali do Poetického súboru Novej scény. Deň po podpise zmlúv prišiel akceptačný list do SND, lenže už bolo neskoro,“ uviedol J.&nbsp;Vajda. Herečka po roku prestúpila na dosky Národného divadla. Jozef najskôr absolvoval vojenčinu a&nbsp;do SND nastúpil ako riadny člen v&nbsp;roku 1980.

Pokračovanie na ďalšej strane...

O&nbsp;päť rokov neskôr, teda v&nbsp;roku 1985, sa do činohry dostal aj Maroš Kramár, o&nbsp;ktorom je všeobecne známe, že pochádza z&nbsp;umeleckej rodiny. Narodil sa 26.&nbsp;apríla 1959 v&nbsp;Bratislave. Jeho otec bol herec Ján Kramár (†92). Toho po dlhšie pretrvávajúcich zdravotných problémoch populárny syn pochoval len pred pár dňami. Marošovým starým otcom bol už spomínaný herec a&nbsp;režisér Ján Klimo. „Vyrastal som na rozprávkach, ktoré otec hrával na Novej scéne. Začínal som v&nbsp;šiestich rokoch, hrával som detské úlohy. Mojou prvou boli Tri vlasy deda Vševeda. Neskôr prišli televízne inscenácie a&nbsp;filmy.“ Divadlo a&nbsp;televízia sa stali jeho životným údelom. Bolo prirodzené, že v&nbsp;roku 1978 úspešne ukončil štúdium herectva na štátnom Konzervatóriu v&nbsp;Brne. Rok pôsobil v&nbsp;tamojšom divadle. Potom strávil niekoľko sezón v&nbsp;Divadle Andreja Bagara v&nbsp;Nitre, až nastúpil do spomínanej Činohry SND, kde sa na divadelných doskách stretol s&nbsp;Jozefom Vajdom, ako aj so Zdenou Studenkovou. Táto trojica už od svojich začiatkov dráždila divácku pozornosť.

Zdena v&nbsp;minulosti viackrát povedala, že po príchode do divadla sa podporných slov zo strany starších kolegýň nedočkala. „Prešli sme ťažkým iniciačným obdobím. Bola to katastrofa. Boli za tým prísne súdy, pohľady, dokonca bola taká jedna netalentovaná herečka, ktorá mi povedala, že nemám čo hľadať v&nbsp;Slovenskom národnom divadle, a&nbsp;podobne.“ Umelkyňa dokonca zvažovala, že pod vplyvom nepríjemného nátlaku z&nbsp;divadla odíde, ale vydržala a&nbsp;vyplatilo sa. Hrala nespočetné množstvo úžasných postáv či už po boku Jozefa Vajdu, alebo Maroša Kramára.

Práve týchto dvoch príťažlivých mužov začali začiatkom 90.&nbsp;rokov so závanom západných kultúr na našom území médiá označovať prívlastkom najsexi. Ako obaja potvrdili, kamarátstvo sa medzi nimi pre ich bonvivánsku povahu rodilo pomalšie. „Naša spolupráca bola spočiatku taká, ako keď sa stretnú dvaja kohúti na jednom smetisku. Bola to rivalita, ktorá postupne prešla do veľmi kamarátskeho vzťahu,“ uviedol otvorene Jozef Vajda.

Aj samotný M.&nbsp;Kramár po rokoch priznal: „Ja mám teraz Joža radšej než v&nbsp;mladosti, lebo bol veľký búrlivák. Stále dával nejaké výpovede. Dokonca raz dal výpoveď na servítke,“ prezradil na svojho kamaráta. Podľa názoru ich dlhoročnej kolegyne a&nbsp;kamarátky Zdeny si ešte aj v&nbsp;strednom veku obaja zachovali chlapčenský šarm a&nbsp;zmysel pre humor, čo je výnimočné. „Maroš je jedinečný v&nbsp;tom, že má schopnosť poblázniť publikum. Je to večný hľadač a&nbsp;myslím, že to vychádza z&nbsp;jeho nepokojnej povahy a&nbsp;z&nbsp;toho, že chce stále zažívať nečakané dobrodružstvá. S&nbsp;Jožom medzi nami funguje chémia a&nbsp;sme schopní spolupracovať bez toho, aby sme jeden druhému museli niečo hovoriť,“ uviedla v&nbsp;relácii Portrét na TA3.

Od vysokoškolských čias tvorí s&nbsp;J.&nbsp;Vajdom najčastejšiu mileneckú a&nbsp;manželskú dvojicu. Ponorka medzi nimi nehrozí. „Ostali sme takí dobrí kolegovia a&nbsp;klape nám to stále práve preto, že to nikdy neprerástlo do niečoho viac,“ povedal J.&nbsp;Vajda pred piatimi rokmi. „Tým by sa všetko len pokazilo a&nbsp;my to ťaháme spolu už vyše 40 rokov, čo je dlhší čas než s&nbsp;našimi partnermi,“ doplnila Zdena. Spoločne si zahrali v&nbsp;inscenáciách ako Pamäť vody, Slečna Júlia, Výnosné miesto, Ideálny manžel. Prelomovou bola pre ňu hra Nedeľa pre bolesť ako stvorená od Tennesseeho Williamsa, Jozef zas žal úspechy s&nbsp;Bratmi Karamazovovcami nielen u&nbsp;nás, ale aj v&nbsp;Rusku, Juhoslávii, Poľsku. V&nbsp;roku 1981 to bolo výkladné predstavenie SND a&nbsp;jemu zabezpečilo ďalšie veľké roly.

Herečka v&nbsp;90.&nbsp;rokoch kvôli muzikálu a&nbsp;Jožovi Bednárikovi odišla na desať rokov na Novú scénu. V&nbsp;tom čase zas Maroš Kramár vycestoval na rok a&nbsp;pol do Ameriky. Išlo o&nbsp;hluché obdobie, keď väčšina Slovenska poznala hercov len ako moderátorov alebo účastníkov zábavných relácií, pätnásť rokov sa tu nič nenakrúcalo. Keď za svoju hereckú tvorbu v&nbsp;roku 2005 preberal Maroš cenu OTO, ironicky pred kamerami poznamenal, že je to v&nbsp;podstate cena „in memoriam“. „Samozrejme, vážil som si to, rovnako ako všetky ceny, ktoré herec dostane od divákov, tie sú predsa najcennejšie, ale bolo zvláštne prebrať si v&nbsp;rámci televízie cenu za ničnerobenie. V&nbsp;tom čase sa tu skutočne nič nenakrúcalo,“ uviedol.

Keď preto v&nbsp;roku 2007 prišla z&nbsp;Prahy ponuka na 118-dielny český seriál Letiště, oželel aj 23-ročnú prácu v&nbsp;SND a&nbsp;podpísal nútenú výpoveď, aby mohol opäť stáť pred kamerou. Odvtedy je umelcom na voľnej nohe a&nbsp;nemôže sa sťažovať. Pracovné ponuky dostáva v&nbsp;Česku aj na Slovensku. Rovnako obľúbená je u&nbsp;našich západných susedov aj Z.&nbsp;Studenková. Mimoriadne sa všetkým trom hercom darí v&nbsp;rámci rôznych televíznych seriálov, kde sa pravidelne stretávajú. Svorne pritom tvrdia, že najväčšou láskou je pre nich divadlo a&nbsp;kontakt s&nbsp;publikom. „Milujem divadlo práve preto, lebo si ho môžem doslova odžiť a&nbsp;niekedy si dokonca vyriešiť aj osobné problémy,“ vyznala sa Z.&nbsp;Studenková v&nbsp;minulosti. Podobne to cíti aj Jozef Vajda a&nbsp;Maroš Kramár. Ten si dokonca v&nbsp;roku 2014 otvoril projekt svojho bytového Divadla vo veži, aby mohol mať s&nbsp;divákmi čo najbližší kontakt.

Keďže je trojica úspešných umelcov už roky vzorom mnohých mužov aj žien, ich život je často v&nbsp;hľadáčiku mnohých médií. Tie v&nbsp;priebehu rokov dlho nevedeli Zdene odpustiť, že sa rozviedla s&nbsp;režisérom Stanislavom Párnickým (75) a&nbsp;život si usporiadala s&nbsp;výrazne mladším dirigentom Braňom Kostkom (49). Dvojica spolu žije 27 rokov, ešte stále však býva považovaná za exemplárny príklad vzťahu s&nbsp;vekovým nesúladom. Navzdory všetkému sa im podarilo prekonať neprajnosť ľudí a&nbsp;žiť usporiadane, s&nbsp;láskou a&nbsp;bez akýchkoľvek škandálov.

Jozef Vajda uzavrel prvé manželstvo ešte ako 22-ročný. Opäť sa oženil v&nbsp;roku 2014. Za manželku si vzal partnerku Júliu (65), s&nbsp;ktorou predtým tvoril pár dvanásť rokov. „Na deň, keď som stretol July, nikdy nezabudnem. Z&nbsp;debaty, ktorá sa začala najprv trochu kostrbato, sa napokon vykľul príjemný rozhovor o&nbsp;ezoterike. Ukázalo sa, že nás spája rovnaký záujem o&nbsp;duchovnú podstatu života. Bol som uveličený, dovtedy som nestretol veľa ľudí, s&nbsp;ktorými by som sa mohol takto porozprávať,“ vyznal sa vo svojej vlastnej knihe Moja cesta.

Herec Maroš Kramár žil dvadsať rokov v&nbsp;manželstve s&nbsp;právničkou Natašou Nikitinovou (52), s&nbsp;ktorou má deti Tamaru (19), Timura (18) a&nbsp;Marka (11). Pred vyše rokom ich súd v&nbsp;priebehu dvadsiatich minút rozviedol. „Život ide ďalej, niečo sa podarí, niečo nie, sme šťastní, že máme tri úžasné, inteligentné, zdravé deti. S&nbsp;manželkou sme sa po dlhých dohováračkách dohodli a&nbsp;na&nbsp;šesťdesiatku som dostal slobodu,“ priznal s&nbsp;tým, že rodinou ostávajú naďalej a&nbsp;budú sa vzájomne podporovať. Maroš nadviazal vzťah s&nbsp;manažérkou svojho Divadla vo veži Inou.

Napriek tomu, že v&nbsp;súkromných vzťahoch prešli aj ťažším obdobím a&nbsp;nezotrvali pri jednom partnerovi celý život, svojmu priateľstvu sú verní dlhé roky. Hovoria o&nbsp;sebe v&nbsp;samých superlatívoch. Výnimkou sú len občasné poznámky Maroša Kamára na Zdenkinu adresu v&nbsp;jojkárskej relácii Inkognito. To, čo však mnohých poburuje, prijíma herečka s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;so širokým úsmevom. Všetci už toho spoločne preskákali dosť.

<h3>Zdena Studenková</h3>
&nbsp;
sa narodila 19.&nbsp;mája 1954 v&nbsp;Bratislave. Do vienka dostala okrem krásy aj herecký talent. Vzdelanie získala na strednej umeleckopriemyselnej škole (SUPŠ) v&nbsp;odbore umelecká fotografia. Štúdium herectva absolvovala na VŠMU. Od roku 1977 pôsobila striedavo na dvoch scénach v&nbsp;Bratislave, krátko v&nbsp;Činohre Novej scény, v&nbsp;súčasnosti je členkou Činohry SND, kde ju diváci videli v&nbsp;predstaveniach August: Stratení v&nbsp;Oklahome, Buddenbrookovci, Chrobák v&nbsp;hlave. Na prestížne divadelné ocenenie Dosky v&nbsp;kategórii najlepší ženský herecký výkon herečku v&nbsp;roku 2012 nominovali za stvárnenie Arkadinovej v&nbsp;Čechovovej Čajke. O&nbsp;talente Zdeny Studenkovej sa publikum presvedčilo aj v&nbsp;divadelnej hre Leni, ktorá je netypickým príbehom dvornej režisérky Adolfa Hitlera Leni Riefenstahlovej. Herečka je niekoľkonásobná držiteľka ceny Osobnosť televíznej obrazovky (OTO), doma má osem sošiek.
&nbsp;
&nbsp;
<h3>Jozef Vajda</h3>
&nbsp;
sa narodil 31.&nbsp;júla 1955 v&nbsp;Žiline. V&nbsp;roku 1977 absolvoval štúdium herectva na VŠMU. Od roku 1977 pôsobil v&nbsp;Poetickom súbore Novej scény, od 1.&nbsp;augusta 1980 účinkuje v&nbsp;Činohre SND. V&nbsp;divadle hral desiatky postáv. Najlepšie sa podľa vlastných slov cítil v&nbsp;úlohe Randla Patricka McMurphyho vo Wassermanovom Prelete nad hniezdom kukučky. Za túto postavu ho v&nbsp;roku 1998 nominovali na ocenenie Dosky. Jeho divadelný kumšt mnohokrát ocenili Cenou Literárneho fondu (1986, 1990, 1992, 1993, 1994, dvakrát 1995, 1996, 2001, 2003). V&nbsp;roku 2004 bol nominovaný na Krištáľové krídlo a&nbsp;cenu Igric. V&nbsp;roku 2013 získal cenu Identifikačný kód Slovenska a&nbsp;vo februári 2015 ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2014.
&nbsp;
&nbsp;
<h3>Maroš Kramár</h3>
&nbsp;
sa narodil 26.&nbsp;apríla 1959 v&nbsp;Bratislave ako syn herca Jána Kramára a&nbsp;vnuk herca a&nbsp;režiséra Jána Klima. Do rodiny patrí aj ďalší známy herec Alojz Kramár, strýko Jána Kramára. Herecké rodinné prostredie a&nbsp;talent predurčili Marošovi Kramárovi hereckú kariéru. V&nbsp;roku 1978 úspešne ukončil štúdium herectva na štátnom konzervatóriu. V&nbsp;rokoch 1978 – 1979 pôsobil v&nbsp;divadle v&nbsp;Brne, neskôr účinkoval v&nbsp;Divadle Andreja Bagara v&nbsp;Nitre (1979 – 1985). V&nbsp;roku 1985 sa stal členom Činohry SND. V&nbsp;SND sa uviedol postavou posla v&nbsp;antickej hre Médea (1985). Stvárnil napríklad ženícha v&nbsp;hre Krvavá svadba (1989), ktorú napísal španielsky básnik Federico García Lorca a&nbsp;naštudoval ju Jozef Bednárik. Účinkoval aj v&nbsp;situačnej komédii Chrobák v&nbsp;hlave. Podľa divadelnej kritiky bolo známe dielo, ktoré vytvoril Georges Feydeau, jedným z&nbsp;najveselších predstavení v&nbsp;repertoári SND. Má doma tri sošky OTO. V&nbsp;roku 2005 sa stal absolútnym víťazom tejto diváckej ankety.

Nerozlučná trojica: Aké puto spája Vajdu, Kramára a Studenkovú?

Jana Homolová

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Nerozlučná trojica: Aké puto spája Vajdu, Kramára a Studenkovú?

Jana Homolová

Súvisiace články

Za list mame skončil vo väzení: Kto najviac podržal OLDA HLAVÁČKA, keď vyšiel spoza mreží

Pravý Jánošík: Príbeh charizmatického PAĽA BIELIKA. Kedy naozaj zažiaril?

Kráľ javiska KAROL MACHATA: Prečo ho jeho milované divadlo podrazilo?

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás