Vladimír Kampf

Dnes je prirodzenou súčasťou Viedne a&nbsp;Rakúska. Mnoho ľudí o&nbsp;neho ani len nezakopne napriek tomu, že Gustav Klimt sa stal jedným z&nbsp;hlavných lákadiel pre turistov a&nbsp;výstav o&nbsp;ňom je zvyčajne v&nbsp;meste hneď niekoľko. Na prelome 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia to s&nbsp;ním také ľahké nebolo. Jedinečnosť Gustava Klimta sa dostala za hranice monarchie už za jeho života. Bol to psychicky chorý muž. Mal depresívne dni či celé týždne, keď nedokázal ani len vstať z&nbsp;postele. Ale keď pracoval, robil to naplno a&nbsp;intenzívne a&nbsp;bolo mu jedno, či dodržiava nejakú štýlovú líniu, ktorú dokázal meniť tak, ako sa mu práve chcelo.

Krásne ženy boli súčasťou Klimtovho života. Maľoval ich vo veľkom najmä na konci umeleckej dráhy oblečené aj vyzlečené. Vraj každú takto zvečnil na dva razy. Šírila sa o&nbsp;ňom fáma, že ženy dvakrát maľuje a&nbsp;raz miluje. Stávalo sa mu, že sa nevyhol pletkám s&nbsp;bohatými dámami, na ktorých portrétoch práve pracoval. Portrét od Klimta si nemohol dovoliť len tak hocikto. Stál o&nbsp;čosi menej ako desať ročných platov vtedajšieho rakúsko-uhorského úradníka vo Viedni.

Znalci odhadujú, že po Klimtovi zostalo približne štyritisíc aktov. Takmer na každom obraze je nejaká iná žena. Majster sa ani raz neoženil, ale mal celoživotnú mecenášku a najmä múzu Emilie Louise Flögeovú. Hovorí sa, že v majstrovom milostnom objatí skončili takmer všetky jeho modelky, ale Emilie nepomiloval ani raz. Vraj to bola jeho manažérka. Okrem toho boli príbuzní, pretože Klimtov brat si vzal za manželku jej sestru. Emilie a Gustav spolu trávili najmä letá v Alpách pri jazere Attersee. Emilie mala v centre Viedne módny salón, v ktorom v najlepších rokoch zamestnávala 70 krajčírok. Po Klimtovej smrti sa objavilo štrnásť dám, ktoré požadovali uznanie svojich detí za Klimtove. Sám majster maľovania a&nbsp;milovania uznal tri deti za svoje ešte počas života.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Jednou z&nbsp;Klimtových supermúz bola dokonalá ozdoba viedenskej spoločnosti Adele Blochová-Bauerová, židovka, ktorá sa vydala za cukrovarníka staršieho o&nbsp;sedemnásť rokov. Zomrela na následky meningitídy ako 44-ročná ešte skôr ako jej manžel. Na začiatku druhej svetovej vojny majetok Blochovcov-Bauerovcov skonfiškovali. Rodina sa oň v&nbsp;80.&nbsp;rokoch minulého storočia dlho súdila s&nbsp;Rakúskom. Stal sa z&nbsp;toho jeden z&nbsp;najznámejších súdov o&nbsp;reštitúciu židovského majetku. V&nbsp;zdĺhavom procese získala v&nbsp;roku 2006 už 90-ročná dedička Maria Altmannová obraz Zlatá Adele späť. Olejomaľbu kúpil v&nbsp;júni 2006 Ronald Lauder za 135&nbsp;miliónov dolárov pre galériu na Manhattane. Suma prekonala dovtedajší rekord za Picassovho Chlapca s&nbsp;fajkou, ktorý vydražili „iba“ za 104,1&nbsp;milióna dolárov o&nbsp;dva roky skôr.

Skrytým Klimtovým klenotom je palác Stoclet v&nbsp;Bruseli. Je v&nbsp;zozname ­UNESCO, ale pre verejnosť zostáva neprístupný. Rodina, pre ktorú ho postavili, si ho zatiaľ necháva pre seba. Aj Klimtove obrazy občas prekvapujú. Napríklad dvojmetrová ostravská Judita sa spočiatku len nápadne podobala na obrazy Judity, ktorých majster namaľoval niekoľko. Tej ostravskej chýba podpis a&nbsp;dlho bola odložená v&nbsp;depozitári. Do galérie sa pravdepodobne dostala ako nemecký konfiškát po druhej svetovej vojne. Spočiatku sa zdalo, že to je iba veľmi dobrá kópia.

Jedinečný umelec prišiel na svet 14.&nbsp;mája 1862 na kraji Viedne v&nbsp;rodine nižšej strednej vrstvy, ktorá pochádzala z&nbsp;moravského vidieka. Jeho otec bol zlatník a&nbsp;rytec. Gustav študoval u&nbsp;Ferdinanda Julia Laufbergera na viedenskej Škole umeleckých remesiel. Chodil do nej aj v&nbsp;čase, keď s&nbsp;bratom maliarom Ernestom a&nbsp;priateľom Franzom Matschom začal pracovať pre známu stavebnú kanceláriu. Partia v&nbsp;roku 1880 vytvárala stropné maľby v&nbsp;Karlových Varoch. Rok nato Gustav pracoval na cykle Alegórie a&nbsp;emblémy pre viedenského vydavateľa Martina Gerlacha.

Klimtov ateliér dostal zákazku vyzdobiť vilu Hermes pre cisárovnú Alžbetu. V&nbsp;roku 1890 si od cisára vyslúžil ocenenie a&nbsp;získal zákazku na práce pri výzdobe mohutného schodiska viedenského Umeleckohistorického múzea. Po tomto období Klimt zmenil štýl. Nástenné maľby v&nbsp;secesnom Dome umelcov sa už verejnosti a&nbsp;kritike až tak nepáčili. Spolu s&nbsp;Matschom vyzdobili slávnostnú sálu Viedenskej univerzity. Hneď potom sa ich spoločný ateliér rozpadol.

V&nbsp;Klimtovom živote bol kľúčový rok 1897, keď spolu s&nbsp;ďalšími umelcami založil hnutie Viedenská secesia. Bol jej prvým prezidentom a&nbsp;nositeľom posolstva moderného umeleckého hnutia v&nbsp;Rakúsku. O&nbsp;rok neskôr mal prvú secesnú výstavu. Na prelome storočí bol jeho život plný náh­lych zvratov. Keď vystavil dielo Filozofia, 87 viedenských profesorov protestovalo proti maľbe, ktorá v&nbsp;Paríži získala zlatú medailu. Obraz Lekárstvo spôsobil doslova búrku. Kritika a&nbsp;verejnosť sa rozdelili na dva tábory a&nbsp;ministerstvo kultúry Klimtovi odrieklo ďalšiu podporu.

V roku 1903 Klimt opäť zmenil štýl. Začalo sa jeho zlaté obdobie. Výraznou zmenou štýlu prešli aj jeho grafické práce. V roku 1905 Klimt a jeho priatelia dali zbohom secesii. Okrem iného začal maľovať krajinky pod vplyvom Vincenta van Gogha. Na umeleckej prehliadke vo Viedni získala Klimtov Bozk rakúska galéria. Po ďalšej návšteve Paríža opäť zmenil štýl. Tentoraz len nahradil zlato inými farbami. Nasledovalo mimoriadne plodné obdobie veľkého množstva portrétov. Veľa z&nbsp;nich zostalo nedokončených po tom, ako Klimt dostal mozgovú mŕtvicu a&nbsp;zomrel v&nbsp;roku 1918.

Majster maľovania milovania: GUSTAV KLIMT vyvolával pobúrenie, ale aj mimoriadny záujem

Výber pre vás

Majster maľovania milovania: GUSTAV KLIMT vyvolával pobúrenie, ale aj mimoriadny záujem

Súvisiace články

Slovenský národný archív spravuje takmer päťdesiat kilometrov rôznych dôležitých dokladov

Veselé nahliadnutie: Štátny archív v Trnave zorganizoval výstavu Za humorom do histórie

Rodisko velikánov: Je náhoda, že sa Štúr a Dubček narodili v jednom dome v Uhrovci?

Výber pre vás