Vladimír Kampf

Na zábavu je času dosť. Výstava potrvá až do 30.&nbsp;decembra. Nápad vytvoriť expozíciu na túto nevšednú tému vznikol podľa riaditeľky Júlie Ragačovej ešte vo februári 2020. Odvtedy preskúmali viac ako tri kilometre písomností.

„Začali sme tesne pred vypuknutím pandémie. Keď sa historici a&nbsp;archivári predháňali výskumom pandémií a&nbsp;rôznych epidémií, sme si povedali, že pôjdeme inou cestou. Našli sme si tému, ktorá v&nbsp;ľuďoch vyvolá príjemné pocity a&nbsp;smiech. Kdesi som čítala, že dospelí ľudia sa denne smejú iba 15-krát. Naše deti to dokážu až 400-krát za deň. Povedala som si, že by sme mali aj dospelým pripraviť niečo, na čom sa aj u&nbsp;nás môžu zasmiať,“ hovorí riaditeľka.

Bola to náročná téma. A&nbsp;pri tejto výstave museli rešpektovať aj zákon o&nbsp;ochrane osobných údajov. „V&nbsp;budove máme uložených šesť kilometrov archívnych dokumentov. K&nbsp;tejto téme sme ich prebádali približne polovicu. Museli sme vytypovať archívne fondy, v&nbsp;ktorých máme hľadať. To je naša odborná archivárska práca. Ale zvyčajne keď niečo uzavrieme a&nbsp;odprezentujeme verejnosti, nájdeme ešte ďalšie, niekedy zaujímavejšie písomnosti.“ Z&nbsp;tých, ktoré našli, chystajú katalóg. „Po výstave dokumenty vrátime tam, odkiaľ sme ich vzali –&nbsp;do archívnych súborov.“

V&nbsp;Trnave majú dokumenty od roku 1238. „Prvý humor sme však našli až v&nbsp;roku 1542. V&nbsp;tom čase dôležité dokumenty písali v&nbsp;latinčine. Trnava je trojjazyčné mesto. Okrem slovenčiny tu bola doma maďarčina a nemčina. Naši archivári ich spoznávajú už počas štúdií. Keď prekladáme zložitejšie súbory, často sa aj nasmejeme, keď sa ich snažíme prerozprávať do súčasného jazyka. Z nášho archívu sa ozýva aj smiech.“&nbsp;Vo fonde majú aj obľúbený humoristicko-satirický týždenník Roháč. Raz si vzali pod drobnohľad čistiareň v&nbsp;Trnave, kde expresne čistili ošatenie tri mesiace.

Sťažovateľ napísal: „Neviem, ako to súdruhovia v&nbsp;práčovni berú, či vážne alebo im je všetko jedno, no nazdávam sa, že čakať tri týždne je dlho. Som kuričom na železnici. Potrebujem čisté <a href="https://www.ardonsk.sk/c/327/monterkove-odevy" target="_blank" rel="noopener">montérky</a> aspoň raz za týždeň. Mám si kvôli takýmto službám kúpiť dvadsať súprav? Alebo čo keby súdruhovia, ktorí takto nezodpovedne konajú svoje povinnosti, mali niekam cestovať a&nbsp;museli by dvadsať týždňov čakať na vlak. Viem, že si povedia, že ani na železnici to niekedy navlas neklape, no dúfam že v&nbsp;práčovni nemajú poveternostných kalamít, ktoré sa niekedy nedajú len tak ľahko zvládnuť. Alebo žeby aj oni mali také? Pokiaľ viem z&nbsp;návštev u&nbsp;nich, mali tam vždy primerané teplo a&nbsp;nemali ani záveje a&nbsp;podobne. Verte, že v&nbsp;mastných montérkach sa človek na lokomotíve v&nbsp;zime ani nezahreje a&nbsp;ani necíti dobre.“ Sťažnosť zabrala. Kuričovi montérky vyprali 20. januára 1964, štyri dni po podaní žiadosti.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Trnavská výstava neobsahuje iba vtipy. Do popuku je toho aj v&nbsp;starých súdnych spisoch:

„Obžalovaný 24-ročný Michal P. je vinný, že dňa 6. júna 1927 v&nbsp;Rumanovej nakreslil na stenu domu Helene L., a&nbsp;síce na strane vedúcej na ulicu, päť ženských pohlavných údov, teda smilného obsahu obrázkový nákres na verejnom mieste vystavil, čím sa dopustil prečinu proti studu…“ Michala P. odsúdili na tri dni väzenia a&nbsp;40 korún pokuty, v&nbsp;prípade nezaplatenia si mal odsedieť ďalšie dva dni.

„Obžalovaná Sidónia T. je vinná priestupkom, ktorého sa dopustila tak, že dňa 24. mája 1936 povedala v&nbsp;Hlohovci žalobníčke Fanne&nbsp;P.: Moja riť je peknejšia ako tvoja tvár…“

Za politické vtipy bolo niekoľko mesiacov väzenia natvrdo. Niekedy stačilo naozaj málo. Svoje o&nbsp;tom vedel aj Ján H. z&nbsp;Modry. „Pätnásteho decembra 1949 v&nbsp;hostinci komunálneho podniku v&nbsp;Modre v&nbsp;prítomnosti asi desiatich osôb v&nbsp;opitom stave Jozefovi&nbsp;K., o&nbsp;ktorom vedel, že je komunista, povedal: Boha tvojho komunistického, ja budem na teba robiť? Ďalej vykrikoval: Takáto poj… republika. Ani cigarety podľa tohto komunistického systému nechcú ísť do vrecka. Výčapníčke potom povedal: Môžete ísť Stalinovi fúzy lízať. A&nbsp;keď bol upozornený, zakričal: Nech republiku šľak trafí! Gottwalda aj Stalina!“ Za poburovanie, ublíženie na cti prezidentovi republiky a&nbsp;hanobenie hlavy spojeneckého štátu vyfasoval päť mesiacov väzenia a&nbsp;tisíc korún pokuty.

Dnes si síce niektorí myslia, že si každý môže, a nielen anonymne na sociálnych sieťach, povedať čo chce a na koho chce. Ale potom sa nesmie čudovať, ak napríklad príde o svoje konto, alebo mu na dvere zaklope polícia pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Úsmevnou zaujímavosťou je vysvedčenie Gejzu Dusíka. „Profesori na Československom štátnom reálnom gymnáziu v&nbsp;Trnave riešili jeho odvahu vyškriabať si z&nbsp;vysvedčenia dve pätorky. Zistili to až pri revízii vysvedčení a&nbsp;hneď mu dali zníženú známku zo správania a&nbsp;musel zostať štyri hodiny po škole.“

Niekedy je zábavné nájsť priezviská vo vtipných kontextoch. „František Nemrava žiadal v&nbsp;roku 1921 o&nbsp;povolenie na výrobu likérov a&nbsp;rumu. Pavel Vojáčik si dal v&nbsp;roku 1922 postaviť dom na Legionárskej ulici. Medzi menami, ktoré vyvolávajú úsmev, sme našli Emerenciu Chlpatú. Adam Zajac z&nbsp;Maduníc v&nbsp;roku 1932 žiadal o&nbsp;likvidáciu premnožených králikov. Jozef Ovečka žiadal o&nbsp;povolenie prístavby komory vo svojom dome na Poľnej ulici. Politická komisia v&nbsp;roku 1965 bola zložená z&nbsp;členov Jozef Pagáč a&nbsp;Jozef Papala. Murársky stavebný majster sa volal Antonín Zaoral a&nbsp;staviteľ Anton Povala.“ To už bolo v&nbsp;roku 1980.

Kuriozitou bola krádež dámskeho poprsia. „Bolo to v&nbsp;Hlohovci 10.&nbsp;januára 1963. Muž sa vlámal do výkladnej skrine obchodu s&nbsp;textilom, z&nbsp;ktorého odcudzil dve atrapy dámskeho poprsia navlečených v&nbsp;kombiné. Lenže všimli si ho. Pri úteku prsia aj s&nbsp;dráždivým oblečením zahodil.“

Zaujímavosti sa možno dozvedieť aj z&nbsp;herbára Herbarum uzum z&nbsp;roku 1790, ktorého autorom je František Bukovinský. Ponúka rôzne liečiteľské praktiky. Z&nbsp;tejto knihy čerpal aj náš klasik Juraj Fándly recepty do svojho Zelinkára. „Jeden recept radí, ako zmierniť buj­nú žiadostivosť u&nbsp;mužov. Využíva sa na to drienkové semeno spolu s&nbsp;listom a&nbsp;kvetom. Túto zmes treba nielen piť ako odvar, ale aj klásť do postele. Vraj výborné listy varené telesnú žiadosť odháňajú…“