Je naším najväčším a najvýznamnejším verejným archívom.
Jeho úlohou je preberať, ochraňovať, odborne a vedecky spracúvať a sprístupňovať archívne dokumenty. Tie pochádzajú z činnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky a ich právnych predchodcov. Zároveň zabezpečuje ich využívanie. Náš chrám archívnictva je zároveň hlavné vedecko-výskumné a školiace pracovisko archívnictva.
Zhromažďovať a vyhodnocovať
„Mernou jednotkou je pre nás bežný meter, čo je osem našich štandardných archivárskych škatúľ,“ vysvetľuje Jana Kafúnová, samostatná radkyňa nášho dominantného archívu. „Skladujeme to najdôležitejšie. Ďalšie štátne archívy majú najmä lokálny význam. Našou úlohou je zhromažďovať a vyhodnocovať dokumenty, ktoré majú trvalú archívnu hodnotu.“ Vraj je ťažko jednoducho vysvetliť, ktoré dokumenty sú tie najdôležitejšie. Závisí to od konkrétneho fondu. „Máme dve oddelenia spracúvania dokumentov. Prvé uchováva tie najstaršie písomnosti od 12. storočia až po rok 1918.“
V súčasnosti prvé oddelenie spravuje 385 archívnych fondov a zbierok, to sú necelé tri kilometre archívnych dokumentov. Sú to najmä zbierky šľachtických rodov a feudálnych panstiev. Národný archív sa zameriava najmä na rody celoslovenského, prípadne nadregionálneho významu. Celé komplexy fondov tvoria dokumenty magnátskych rodov Pálfi, Erdődi, Esterházi, Habsburg, Zai, Kubíni, Révai, ktorých členovia po stáročia zastávali významné posty v rôznych politických a ekonomických štruktúrach.
Dokumenty často treba najprv prebrať, postarať sa o ne a až po zaradení môžu byť k dispozícii bádateľom.
Zdroj: Vladimír Kampf
„Druhé oddelenie, ktorého súčasťou som aj ja, má na starosti dokumenty od roku 1918 až po súčasnosť. Oddelenie pre styk s verejnosťou sa stará najmä o podateľňu a bádateľňu. Spravujú spisovú agendu, knižnicu a filmotéku,“ vysvetľuje Jana Kafúnová. Filmotéka neznamená žiadne vážne kino, ale mikrofilmy, na ktorých sú odfotografované písomnosti. Ide o staršiu metódu ich prehľadného archivovania.
Filmotéka uchováva, ochraňuje a sprístupňuje kópie archívnych dokumentov, ktoré sú uložené v domácich a zahraničných archívoch a týkajú sa Slovenska. Ide najmä o dokumenty z obdobia, keď Slovensko nemalo vlastný štát. Obsahuje aj mikrofilmy archívnych dokumentov uložených v zahraničných archívoch, najmä v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Poľsku, Chorvátsku, Rumunsku a na Ukrajine. Dnes aj v archívnictve dominuje ľahšie dostupná digitalizácia. „Zatiaľ vyberáme tie najdôležitejšie fondy. Nedá sa všetko zvládnuť naraz. Je to práca na niekoľko rokov.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
