Peter Ličák

Každému návštevníkovi New Yorku, ktorý pricestuje na Manhattan vlakom na hlavnú železničnú stanicu Grand Central Terminal, udrie do očí historický mrakodrap na Lexington Avenue, ktorý Newyorčania volajú Graybar. Meno zdedil po známej americkej spoločnosti z&nbsp;mesta Clayton v&nbsp;štáte Missouri, ktorá sa vo svojich 260 pobočkách v&nbsp;USA zaoberá veľkoobchodnou distribúciou elektrických, komunikačných a&nbsp;dátových sieťových produktov a&nbsp;s&nbsp;nimi súvisiacimi službami. V&nbsp;historickom mrakodrape v&nbsp;samom srdci New Yorku sídli tridsať rokov aj kancelária právnika Herberta E.&nbsp;Nassa, jedného z&nbsp;najznámejších amerických špecialistov na prípravu poslednej vôle. Nikto tak detailne nepozná obsah testamentov slávnych a&nbsp;najbohatších Američanov ako tento právnik, ktorý má okrem New Yorku kanceláriu aj na západnom pobreží USA v&nbsp;Los Angeles.

V&nbsp;Európe siaha tradícia testamentov až do čias Rímskej ríše a&nbsp;rímskeho práva. Rimanom síce žiadny zákon neprikazoval, že musia za života pamätať aj na závet a&nbsp;na to, komu po ich smrti pripadne ich majetok, ale zanechanie testamentu ako písomného prejavu poslednej vôle sa považovalo v&nbsp;starom Ríme za prejav dobrých mravov, za akúsi spoločenskú normu, a&nbsp;tak sa testamenty tešili u&nbsp;Rimanov veľkej úcte. V&nbsp;mnohých krajinách sa spísanie testamentu spájalo s&nbsp;formálnymi pravidlami a&nbsp;povinnosťami. Ak mal byť testament platný a&nbsp;nespochybniteľný, musel byť napísaný a&nbsp;zapečatený v&nbsp;prítomnosti siedmich svedkov. Svedkom tohto právneho aktu nemohol byť hocikto, iba občan Ríma. V&nbsp;mystickom testamente však nemusel byť dedič uvedený menom, bolo ho však treba označiť v&nbsp;závete tak, aby bolo jednoznačné, kto je dedičom.

Špecialista na testamenty Herbert E.&nbsp;Nass pripomína, že anglosaské právo rieši otázku poslednej vôle inak, než je to v&nbsp;európskych krajinách. V&nbsp;minulosti sa posledná vôľa týkala iba disponovania s&nbsp;pôdou, riešila aj dedenie hnuteľného majetku, peňazí, akcií, dobytka. Hoci väčšina Američanov je presvedčená, že z&nbsp;mnohých praktických dôvodov je lepšie mať platný a&nbsp;aktuálny závet, mnoho slávnych a&nbsp;bohatých ľudí testament nezanechalo. Najbližším príbuzným a&nbsp;predpokladaným dedičom tak svojím odchodom z&nbsp;tohto sveta spôsobili mnoho problémov, s&nbsp;ktorými si nevedeli rady ani renomovaní právnici.

Bez zanechania testamentu zomrel prezident Abraham Lincoln, hoci vo svojej dobe patril k&nbsp;najvýznamnejším americkým právnikom. No je možné aj to, že závet zanechal, ale na takom dobre utajenom mieste, že sa ho dodnes nepodarilo nájsť. „V&nbsp;prehliadke prezidentov, ktorí zomreli bez testamentu, nasleduje prezident Ulysses Grant, James Garfield a&nbsp;Andrew Johnson. Bez testamentu zomreli aj ďalší bohatí a&nbsp;slávni Američania – komik Lenny Bruce, herečka Jayne Mansfieldová, skladateľ George Gershwin, džezový velikán Duke Ellington, hollywoodska krásavica Rita Hayworthová i&nbsp;maliar Pablo Picasso,“ vyratúva americký právnik Herbert E.&nbsp;Nass. Ako zistil, Pablo Picasso mal v&nbsp;čase smrti majetok v&nbsp;hodnote 300 miliónov až jedna miliarda dolárov. Testament nenapísal, pretože veril v&nbsp;silu povery, ktorá tvrdí, že kto podpíše poslednú vôľu, privolá si smrť.

Kto dedil po Lennonovi, Houdinim, Kennedym či Marylin Monroe sa dozviete na ďalšej strane...

Testamenty, ktoré v&nbsp;amerických archívoch preštudoval právnik Herbert E.&nbsp;Nass, ponúkajú podľa jeho slov provokatívne, zaujímavé a&nbsp;rozhodne aj poučné čítanie. Tak si teraz v&nbsp;niekoľkých zalistujeme. Ponúkajú vlastne aj pohľad do dobre stráženého súkromného života slávnych ľudí, odkrývajú ich najintímnejšie myšlienky a&nbsp;pocity, odhaľujú ich návyky, zlozvyky, ale aj excentrické povahové črty. Filmová hviezda Marylin Monroe, rodáčka z&nbsp;Los Angeles, sa v&nbsp;päťdesiatych rokoch minulého storočia stala medzinárodným symbolom neodolateľnej ženskej krásy, pôvabu a&nbsp;sexuálnej príťažlivosti.

Nečudo, že jej šarmu podľahol aj prezident John F. Kennedy. Marylin zomrela uprostred leta 1962 v&nbsp;losangelskej nemocnici na Fifth Helena Drive vo veku 36 rokov na predávkovanie liekmi na spanie. Pre autora testamentu môže byť jeho obsah aj spôsobom, ako vyjadriť príbuzným či priateľom lásku alebo vďačnosť.

To je aj prípad Marylin Monroe. Závetom preukázala veľkú oddanosť svojmu učiteľovi herectva Leemu Strasbergovi – odkázala mu celý hnuteľný majetok a&nbsp;tri štvrtiny ostatného majetku. Rovných stotisíc dolárov venovala na založenie nadácie, ktorá mala po jej smrti podporovať jej matku Gladys Bakerovú a&nbsp;ďalších príbuzných. Štvrtinu ostatného majetku odkázala psychoterapeutke Marianne Krisovej s&nbsp;dôvetkom, aby peniaze použila na ďalší rozvoj psychoterapeutickej inštitúcie. Časť tohto dedičstva sa použila aj na liečbu detí s&nbsp;psychickými poruchami v&nbsp;Londýne.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Rok a&nbsp;pol pred smrťou dal u&nbsp;právnika na papier poslednú vôľu 76-ročný filmový herec Henry Fonda. Jeden z&nbsp;najobľúbenejších amerických hercov hral vo vyše sto filmoch, za posledný film Na Zlatom jazere získal Oscara. Bohatá nebola len jeho filmotéka, ale aj súkromný život, stihol sa až päťkrát oženiť. Jeho testament sa zmestil na tri strany, všetky osobné veci, šatstvo, autá, nábytok, vybavenie bytu v&nbsp;Los Angeles a&nbsp;umelecké predmety odkázal poslednej manželke Shirlee Mae Adamsovej.

V&nbsp;prípade, že by ho manželka neprežila, majetok by získalo divadlo Omaha Community Playhouse v&nbsp;Omahe v&nbsp;štáte Nebraska, kde sa Henry Fonda narodil. Celý život bol štedrým mecenášom tohto divadla. V&nbsp;testamente vyjadril aj želanie, ako by mal vyzerať jeho pohreb. „Je mojím želaním, aby sa nekonal žiadny verejný pohreb ani spomienková slávnosť po mojej smrti a&nbsp;aby moje ostatky boli okamžite spálené a&nbsp;pochované bez akýchkoľvek obradov.“ Herec s&nbsp;povesťou čestného a&nbsp;skromného muža veľkých hereckých kvalít zomrel vo veku 77 rokov na srdcovú slabosť.

Iba päť mesiacov po podpísaní testamentu zomrel vo veku 45 rokov neprekonateľný kráľ rokenrolu Elvis Presley. Ako príčinu smrti oficiálne určili srdcovú arytmiu, ktorá mohla byť dôsledkom jeho nadváhy a&nbsp;veľkej spotreby liekov. Tradovalo sa, že Presley mal rád ženy, veľké limuzíny značky Cadillac, drogy, dobré jedlo a&nbsp;alkohol.

Vo svojej poslednej vôli pamätal predovšetkým na deväťročnú dcéru Lisu Mariu, otca Vernona a&nbsp;starú mamu Minnie Presleyovú. Z&nbsp;majetku zriadili fond v&nbsp;ich prospech, ale aj v&nbsp;prospech ktoréhokoľvek príbuzného, ktorý to bude podľa uváženia správcu majetku nutne potrebovať. Elvis Presley mal na mysli dôvody ako pomoc v&nbsp;chorobe, pomoc pri výchove, pohodlnú existenciu a&nbsp;blahobyt.

V&nbsp;predvianočnom New Yorku na 72 West Street v&nbsp;roku 1980 duševne chorý útočník zavraždil člena skupiny Beatles Johna Lennona na prahu jeho domu. Hudobník testament napísal len trinásť mesiacov pred smrťou. „Jeho posledná vôľa je na osobnosť s&nbsp;takým ohromným bohatstvom a&nbsp;takými autorskými právami neobyčajne suchopárna,“ hodnotí testament Johna Lennona právnik Herbert E.&nbsp;Nass.

Celý majetok zavraždeného hudobníka zdedila na základe testamentu jeho manželka Yoko Ono. Bohatstvo, ktoré jej Lennon zanechal, pochádzalo z&nbsp;výnosov z&nbsp;predaja platní Beatles a&nbsp;z&nbsp;tantiém za skladby. Lennonov testament sa zmestil na štyri strany. Paradoxne, poslednú vôľu podpísal len pár metrov od miesta, kde ho útočník zavraždil, keď sa vracal domov z&nbsp;nahrávacieho štúdia. Yoko Ono si uctila manželovu pamiatku sympatickým spôsobom: New Yorku venovala financie na rekultiváciu a&nbsp;vysadenie stromov v&nbsp;Central Parku.

Hoci svetoznámy kúzelník Harry Houdini, rodák z&nbsp;newyorského Brooklynu, pri svojich úchvatných vystúpeniach zakaždým riskoval život, zomrel vo veku 52 rokov v&nbsp;detroitskej nemocnici na komplikácie po operácii slepého čreva. V&nbsp;poslednej vôli, napísanej v&nbsp;roku 1924, venoval majster únikov svoju rozsiahlu knižnicu Kongresovej knižnici vo Washingtone. Jej náplň tvorili výlučne knihy zaoberajúce sa mágiou a&nbsp;špiritizmom. Noviny New York Times odhadli hodnotu tejto knižnej zbierky na pol milióna dolárov.

Americkej spoločnosti pre psychický výskum odkázal v&nbsp;testamente knihy, listy a&nbsp;predmety vzťahujúce sa na špiritizmus. „Všetko vybavenie domácnosti, nábytok, trofeje, striebro, ozdobné predmety, šperky, diamanty a&nbsp;osobné potreby vrátane svojich olejomalieb odkazujem manželke Wilhelmine Rahnerovej Houdiniovej.“ Ako doyen amerických kúzelníkov v&nbsp;testamente nezabudol ani na kolegov z&nbsp;brandže. Spoločnosti amerických kúzelníkov odkázal tisíc dolárov, čo bola v&nbsp;roku 1926 celkom slušná suma.

Zavraždený americký prezident John Fitzgerald Kennedy vyjadril poslednú vôľu deväť rokov pred smrťou, v čase, keď bol senátorom za štát Massachusetts. V preambule testamentu napísal aj takmer prorocké slová „pri vedomí neistoty života“.

Testament zostavil v čase, keď manželia nemali deti, preto sumu 25-tisíc dolárov, veci osobnej potreby, nábytok a zariadenie bytu, striebro, nádoby, porcelán, sklo odkázal svojej žene Jacqueline. Je dosť veľkým prekvapením, že keď sa Kennedy stal prezidentom s ročným platom stotisíc dolárov a s 50-tisícovým reprezentačným fondom, svoj testament neprepracoval.

Podstatnú časť nehnuteľného majetku odkázal americký prezident Franklin D.&nbsp;Roosevelt, ktorý zomrel necelý mesiac pred porážkou Hitlera a&nbsp;jeho tisícročnej ríše, svojej manželke Eleanor a&nbsp;sekretárke Marguerite Le Handovej. Okrem nehnuteľností prezident Roosevelt odkázal manželke šperky, knihy, obrazy, sochy, umelecké predmety, koberce, gobelíny, autá aj člny.

Pri písaní testamentu v&nbsp;roku 1941 pamätal aj na zamestnancov Bieleho domu: „Odkazujem každému, kto bol mojím zamestnancom alebo sluhom v&nbsp;čase mojej smrti a&nbsp;mzdu som mu vyplácal osobne, sumu sto dolárov.“ Podľa právnika Herberta E.&nbsp;Nassa prezident úmyselne zdôraznil osobné vyplácanie mzdy, aby sa stodolárový odkaz nemohol vzťahovať na všetkých zamestnancov vlády USA. Sumu päťtisíc dolárov odkázal Roosevelt aj rektorovi, cirkevnej správe a&nbsp;rade starších Kostola svätého Jakuba v&nbsp;jeho rodnom meste Hyde Park.

Zakladateľ popartu so slovenskými koreňmi Andy Warhol vlastnil v roku 1987, v čase svojej smrti, ktorá ho zastihla v newyorskej nemocnici, majetok prevyšujúci sumu 75 miliónov dolárov. Jedno percento z hodnoty svojho majetku, 750-tisíc dolárov, odkázal bratom Paulovi a Johnovi a kamarátovi Frederickovi Hughesovi. Ten mu v roku 1968 umelým dýchaním z úst do úst zachránil život, keď Warhola nebezpečne postrelili. Umelec, ktorého matka pochádzala z dedinky Miková na severovýchodnom Slovensku, menoval svojho záchrancu vykonávateľom svojej poslednej vôle.

Po Warholovej smrti predal jeho obrazy za 25 miliónov dolárov, za čo zinkasoval slušnú províziu. Veľkú časť majetku odkázal Warhol nadácii výtvarného umenia, hoci v čase jeho smrti ešte ani nebola zaregistrovaná. Warhol sa na konci sedemdesiatych rokov stal dvorným portrétistom bohatých Američanov, za portrét mu platili minimálne 25-tisíc dolárov. Andy Warhol zomrel vo veku 59 rokov po operácii žlčníka na srdcový záchvat v jednej z najlepších newyorských nemocníc.

Pre vynikajúceho fyzika Alberta Einsteina, ktorý dal svetu najrevolučnejšie vedecké teórie a&nbsp;nový pohľad na svet, bola podľa jeho testamentu najdôležitejším človekom sekretárka Helena Dukasová. Odkázal jej nielen všetko svoje oblečenie a&nbsp;predmety osobnej potreby s&nbsp;výnimkou huslí, ale mala dostávať aj príjem zo špeciálneho fondu. „Ten spravoval všetky jeho rukopisy, autorské a&nbsp;publikačné práva, tantiémy, zmluvy o&nbsp;províziách a&nbsp;ostatné literárne dedičstvo,“ konkretizuje podstatu fondu právnik Herbert E.&nbsp;Nass.

Spomínané husle Einstein odkázal vnukovi Bernhardovi Einsteinovi, ale disponovať nimi mohol až po dosiahnutí plnoletosti. Dcére Margot odkázal nábytok a&nbsp;predmety v&nbsp;domácnosti v&nbsp;princentonskom dome v&nbsp;štáte New Jersey. Ale v&nbsp;testamente delil aj doláre v&nbsp;hotovosti: 20-tisíc dostala jeho nevlastná dcéra Margot, toľko isto&nbsp;sekretárka a&nbsp;gazdiná Helena Dukasová, 15-tisíc dolárov odkázal synovi Eduardovi, o&nbsp;päťtisíc menej sa ušlo synovi Albertovi, v&nbsp;prospech sestry Marie Vintelerovej založil fond vo výške 10-tisíc dolárov.

Testamenty boháčov: Komu odkázal Einstein svoje husle a ako rozdelili miliónový majetok Warhol

Výber pre vás

Testamenty boháčov: Komu odkázal Einstein svoje husle a ako rozdelili miliónový majetok Warhol

Súvisiace články

Polemike o love vlka chýba zdravý rozum: Štátna ochrana prírody nerešpektuje vlastný program

Hrozivý nárast pohrebov: Na čo sa podľa šéfa pohrebných služieb majú Slováci pripraviť?

Po sláve prišlo vyhorenie: Spievanka Mária Podhradská zabáva deti. Čo skrýva vnútri?

Výber pre vás