Tých, ktorí koronavírus podceňujú, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb LADISLAV STRÍŽ (62) „pozýva“, aby prišli do jeho firmy pomôcť s obliekaním nebohých a kopaním hrobov.

Keď som k vám prichádzala, prekvapilo ma, že pred vašimi pohrebnými službami stoja ľudia vonku v rade.

V porovnaní s takzvanými normálnymi časmi nám aktuálne stúpol počet pohrebov asi o štyridsať percent. Rady vznikajú aj preto, že dovnútra nemôže vojsť viac ľudí, maximálne dvaja. Za normálnych okolností príde aj celá rodina – štyria-piati ľudia... Naše zamestnankyne, ktoré majú na starosti logistiku celého pohrebu – objednávajú vence a podobne, sa pokojne bez náznakov stresu rozprávali s pozostalými, poradili, pomohli. A keďže ide o smrť človeka, ktorého niekto miloval, vážil si ho, prístup našich zamestnankýň je citlivý a empatický. Teraz však musíme dodržiavať prísne protipandemické opatrenia. Niektorí pozostalí sú nervózni, že časť rodiny nemôže vojsť dovnútra. Nemôžeme však riskovať nákazu.

V kancelárii máte zapnutý televízor. Čiže sledujete aktuálne správy v súvislosti s koronavírusom?

Dá sa povedať, že nepretržite, pretože práve od aktuálnej situácie sa odvíja aj naša práca. Podobne ako moji kolegovia v ostatných častiach Slovenska, sledujem, koľko pacientov je napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. Bohužiaľ, podľa našich doterajších skúseností, približne polovica z nich boj s chorobou nezvládne. Veľmi sme spozorneli, keď v Nitre museli pristaviť prvý chladiaci príves pre zosnulých, pretože kapacity nestačili. Je to dominový efekt. Začalo sa to v Nitre a postupne aj ďalšie mestá budú kupovať takéto prívesy. Pred samotným pohrebom totiž treba niekde dôstojne uložiť telá.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Keďže v Nitre sú kapacitné problémy, v neďalekej Galante miestnu nemocnicu premenili na takzvanú kovidovú. Lenže ide o malé, 15-tisícové okresné mesto. Zvládne to miestna infraštruktúra, pohrebné služby?

Je viac než pravdepodobné, že aj v tomto meste budú musieť zaobstarať chladiaci príves. Pohrebné služby na celom Slovensku zatiaľ situáciu zvládajú, v kritickej chvíli si vzájomne budú pomáhať, aby mohli zorganizovať dôstojné pohreby. Pokiaľ viem, aj starostovia, primátori okolitých samospráv spolu komunikujú, určite budú riešiť všetko operatívne. Všetci si teraz musíme vzájomne pomáhať. Pozostalí však musia byť v tomto období, ktoré nemá ďaleko od vojnového stavu, trpezliví. Podľa zákona môže byť zosnulý „na povrchu“ maximálne dva týždne, po tejto lehote jeho telo musí byť chladené do mínus desať stupňov Celzia. Kým v normálnych časoch sa pohreb konal do dvoch-troch dní od smrti, teraz budú pohrebné služby využívať maximálnu lehotu dovolenú zákonom, možno pristúpia aj k trom týždňom. Hoci zamestnanci pracujú naplno, tento proces sa nedá urýchliť. Je zima, hroby sa pripravujú ťažšie, nedá sa využiť žiadna technika, kope sa iba krompáčom. Denne preto môžeme zorganizovať dva až tri pohreby.

A čo kremácia? Neurýchli tento proces?

Je to navlas podobné. Na Slovensku máme sedem krematórií. Jedno spopolnenie trvá 50 až 90 minút. Čiže denne je to maximálne 22 spopolnení za predpokladu, že personál bude pracovať na plné obrátky. A potom treba mať na zreteli kapacitné možnosti, rakvy s telami treba niekde dôstojne uložiť, kým príde rad na ich spopolnenie. Kremačné pece riadi počítač. Po tisícom spopolnení sa celý systém odstaví, príde revízny technik, ktorý celú technológiu skontroluje, pec sa vyčistí. A keďže technológia je poväčšine zahraničná, aj technik musí v prvom rade pricestovať. Jeden z vašich kolegov novinárov sa ma pýtal, čo sa bude diať, keď hlavný hygienik nariadi spopolňovanie nebohých, ktorí zomrú na kovid. Myslím si, že by sa to v praxi nedalo zvládnuť.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.

Diskusia