Vlčie svorky vyvolávajú množstvo emócií. Ochranári bojujú za ich najprísnejšiu ochranu. Chovatelia oviec by zas privítali, keby ich bolo menej, pretože im robia škody a ohrozujú stáda.

Oregulovaní počtu vlkov ochranári nechcú ani počuť. Chovatelia si zasa ťukajú na čelo, keď im ochranári radia, aby si zaobstarali a vychovali salašnícke psy. Podľa nich vycvičiť takého psa stojí tisíce a jeden aj tak nič nezmôže. V tejto schizofrénii sú zamotaní poľovníci. Oni by mali vĺčkov prakticky regulovať. Ochranári ich považujú za krvilačných zabijakov, ktorí sa tešia z každého výstrelu. Chcelo by to rozum namiesto emócií.

Robin Rigg (48)
je predseda spoločnosti Slovak Wildlife Society. Je výskumník a milovník prírody, ktorý sa venuje vlkom na Slovensku viac ako dvadsať rokov. Zaoberá sa veľkými šelmami, ich manažmentom a spolužitím s ľuďmi. Študoval na Cambridgeskej univerzite a magisterský titul zo zoológie získal na Aberdeenskej univerzite za záverečnú prácu s názvom Predačný dosah veľkých šeliem na hospodárske zvieratá na Slovensku a redukovanie konfliktov šelmy a človeka využitím pastierskych strážnych psov.

Ako ste sa dostali na Slovensko?

Pochádzam zo Spojeného kráľovstva. Prvý raz som prišiel v roku 1996 na dvojtýždňový letný tábor o vlkoch. Neskôr som sa vrátil na celý rok s tým, že som si ten rok predlžoval až doteraz. Práve som v období, keď som už polovicu života strávil na Slovensku, v roku 2020 som sa stal aj občanom tejto krajiny. Na to som hrdý.

Doma v Británii vlky nemáte?

Posledného vlka zabili v Škótsku približne pred tristo rokmi. Bolo to v čase, keď prakticky v celej Európe bola snaha vyhubiť vlky. Nám sa to, žiaľ, podarilo, a tak máme vlky len v zajatí. Preto som prišiel na Slovensko študovať ich.

Čo tí naši vĺčkovia navyše? Hodili by sa vám?

Niektorí ľudia by si želali ich návrat, iní sú proti. V súčasnosti prebieha prirodzené rozšírenie vlka do niektorých častí Európy, kde ho v minulosti vyhubili. Aj keď vlk vie dobre plávať, je málo pravdepodobné, že sa sám vráti na Britské ostrovy. Vyžaduje to medzinárodný projekt na chytanie vlkov, ich prepravu a vypustenie. To je veľmi náročné, doteraz sa to v Európe neurobilo. Myslím, že v najbližších rokoch sa nič také v Británii nestane, ale do budúcna je to možné. Aj v Yellowstone počas jeho vyhlásenia za prvý národný park na svete spočiatku vlky vnímali nepriateľsky. Prenasledovali ich, až prišiel čas v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď tam vypúšťali do prírody kanadské vlky.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

V západných krajinách Európy o vlkoch nechcú ani počuť, ale nám radi rozprávajú do ich ochrany.

Toto tvrdenie dnes už neplatí. V poslednom desaťročí sa vlky vrátili do väčšiny krajín západnej Európy. Bezpečnostné kamery ich zachytávajú aj medzi cyklistami v Holandsku. V Nemecku ich počet rastie tak rýchlo, že ich je asi viac než na Slovensku.

Lenže v Nemecku majú názory farmárov väčšiu váhu.

Veľa Nemcov sa teší, že majú vlky naspäť. Samozrejme, tí, ktorým zabíjajú ovce, z toho šťastní nie sú. Ale v Nemecku, ako aj v ďalších krajinách Európy, existujú nielen programy na ochranu vlkov, ale aj preventívne opatrenia na podporu farmárov. Využívajú predovšetkým finančné mechanizmy z EÚ.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia