Vladimír Kampf

Zdobia výraznú vežu aj interiér kláštorného kostola v&nbsp;rakúskom Dürnsteine, ktorý je od roku 1745 aj farským kostolom a&nbsp;je zasvätený nanebovzatiu Panny Márie. Veža kostola z&nbsp;prvej polovice 18.&nbsp;storočia je najkrajšou stavbou celého kláštorného komplexu. Vďaka výraznej bielo-modrej farbe sa stala symbolom regiónu Wachau. Jej súčasťou sú anjeli, ktorí na svoju krehkosť vyzerajú bizarne.

Kým som sa nezadíval na bacuľaté stvorenia v&nbsp;kostole na brehu Dunaja asi hodinu cesty autom od Viedne, myslel som si, že menej dokonalé sochy nájdem v&nbsp;skromnejších vidieckych kostolíkoch. Je to logické, dediny si nemohli dovoliť zaplatiť zručnejších a&nbsp;slávnejších umelcov. Preto sa často spoliehali na tých lacnejších alebo výzdobu nechali na domácich neštudovaných, ale aspoň trochu nadaných umelcov z&nbsp;ľudu. Alebo aj nenadaných, ale o&nbsp;to odhodlanejších. Rád sa dívam na takéto nepodarky. Je to milé. Videl som ľudovo naivné, až smiešne obrazy, nástenné maľby aj sochy s&nbsp;ne­uveriteľnými anatomickými anomáliami.

Anjeli sú v&nbsp;príbehoch Starého a&nbsp;Nového zákona poslovia Boží. Ich označenie pochádza z&nbsp;gréčtiny. Angelos označuje posla či vyslanca. Počas obdobia baroka ich veriaci začali vnímať ako strážnych duchov sprevádzajúcich človeka počas života.

V&nbsp;roku 1372 v&nbsp;Dürnsteine postavili Kaplnku Panny Márie. Založila ju Elsbeth von Kuenring. O&nbsp;tri desaťročia kaplnku rozšírili a&nbsp;pristavali k&nbsp;nej kryptu. Kláštor založili v&nbsp;roku 1410 tak, že sa tam presťahovali mnísi z&nbsp;kláštora augustiniánov kanonikov vo Wittingau. Tí v&nbsp;15.&nbsp;storočí postavili kostol a&nbsp;kláštor.

Po zrušení kláštorov v&nbsp;roku 1788 cisárom Jozefom&nbsp;II. prešli stavby a&nbsp;pozemky s&nbsp;farnosťami pod správu augustiniánskeho kanonického kláštora Herzogenburg, ktorému patria dodnes. Spravuje ich rodina princov Starhembergovcov. Stále je to všetko ich okrem viníc, ktoré v&nbsp;roku 1938 predali vinárskej družstevnej organizácii Dürnstein.

Kľúčové pre škaredých anjeličkov bolo zvolenie opáta Hieronyma Übelbachera. Stal sa hlavným iniciátorom umeleckého diania počas barokovej prestavby. Bolo to v&nbsp;roku 1710 –&nbsp;tristo rokov po založení kláštora. Budovy boli v&nbsp;zlom stave. Hieronymus Übelbacher spojil obnovu s&nbsp;veľkou obsahovou koncepciou. Bol koordinátorom umeleckého programu. Dnešný vzhľad interiéru a&nbsp;exteriéru pochádza od architektov a&nbsp;staviteľov Josepha Munggenasta, Jakoba Prandtauera a&nbsp;Matthiasa Steinla.

V&nbsp;čase, keď Dürnstein dostával barokový vzhľad, boli náboženstvo, veda a&nbsp;kultúra úzko prepojené. Vtedy po prvý raz zažiarila aj bielo-modrá veža kolegiálneho kostola. Na veži sú vzácne reliéfy umučenia Krista. Kríž na korune veže symbolizuje Krista, ktorý zvíťazil nad utrpením a&nbsp;smrťou. Pod ním stoja evanjelisti. Štyri obelisky nesú obrazy apoštolov. Sú svedkami života, utrpenia a&nbsp;zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Samozrejme, na veži nechýbajú ani akoby menej významní, zato o&nbsp;to škaredší anjelici. Snažil som sa, ale zatiaľ som neobjavil žiadnu štúdiu o&nbsp;nich. Sú akoby len nepodarenou dekoráciou.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Škaredí anjelici zatiaľ žiadny vážny záujem nevyvolali. Zato farba veže kostola už mnohým zdvihla krvný tlak. Žiarivomodré sfarbenie jej vrátili po obnove až v&nbsp;roku 1987. Vtedy to vyvolalo veľký rozruch. Kopa nespokojných ľudí burcovala verejnosť. Tí najnešťastnejší mali ťažkú hlavu z&nbsp;toho, že do Wachau pre ten šialený nápad s&nbsp;modrou farbou už nikto nikdy nepríde. Niektorí vežu prirovnávali ku gýčovému českému hrnčeku, iní boli presvedčení že vyzerá ako baroková budova v&nbsp;Rusku. Prekážalo najmä to, že veža bije do očí. Že nikto nepríde len preto, že jej vrátili modrú farbu, bol však veľký omyl. Naopak. Práve rozruch a&nbsp;svietivomodrá prispeli k&nbsp;tomu, že počet turistov sa z&nbsp;roka na rok zvyšoval. Veža nebola v&nbsp;histórii dlho modrá. Dnes je spor o&nbsp;modrú zažehnaný a&nbsp;veža je nielen dominantou mestečka, ale celého kaňonu Wachau so skvelými vinárstvami.

Toto údolie v&nbsp;Dolnom Rakúsku je unikátne. V&nbsp;roku 2000 ho celé zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Súčasťou krajinného komplexu je trinásť obcí, dva­dsať hradov, ruín a&nbsp;zámkov a&nbsp;tri kláštory. Nad skalnatými terasami a&nbsp;vinicami sa týči vrch Jauer­ling, ktorý je najvyšší vrch nad Dunajom vôbec. Dosahuje nadmorskú výšku 960&nbsp;metrov.

V&nbsp;80.&nbsp;rokoch minulého storočia kláštor v&nbsp;Dürnsteine chátral. Rozpadalo sa murivo aj strecha. Renovácia bola nevyhnutná. Odhadovaná suma v&nbsp;tom čase bola 50&nbsp;miliónov šilingov, čo bolo v&nbsp;neskoršom prepočte približne 370-tisíc eur. Zbierku spustila krajská redakcia rakúskej štátnej televízie ORF Niederösterreich a&nbsp;denník Kronen Zeitung. Podporili ju politici a&nbsp;ľudia z&nbsp;kultúry vrátane slávnej rakúskej herečky „Mariandl“ Waltraut Haasovej, bývalého starostu Viedne Helmuta Zilka alebo švajčiarskeho herca a&nbsp;šlágrového speváka Vica Torrianiho. Dolné Rakúsko súhlasilo so zdvojnásobením každého darovaného šilingu. Za pamiatkovú ochranu a&nbsp;financie bol v&nbsp;tom čase zodpovedný Erwin Pröll, bývalý krajský šéf (župan, pozn. red.) Dolného Rakúska. Ten sa vyjadril, že dürnsteinský kláštor nie je len taká hocijaká budova alebo umelecká pamiatka, ale je to ochranná známka celého Rakúska, ktorá reprezentuje krajinu po celom svete.

Vtedajší prepošt kláštora augustiniánov Maximilián Fürnsinn chcel, aby dürnsteinská veža stála ako barokový maják v&nbsp;krajine, ako fontána vystupujúca z&nbsp;Dunaja. Preto ju opäť vymaľovali na bielo-modro. Taká bola po barokovej rekonštrukcii. Farba smalt blue zvonice v&nbsp;Dürnsteine bola v&nbsp;17.&nbsp;storočí jednou z&nbsp;najdrahších farieb.

Kto sú vlastne anjeli a&nbsp;prečo by mali byť sympatickí? V&nbsp;kresťanstve, judaizme a&nbsp;islame sú to nebeské bytosti, ktoré sa môžu materializovať. Sú prostredníkmi medzi Bohom a&nbsp;ľuďmi. V&nbsp;démonológii prvotných a&nbsp;polyteistických náboženstiev to môžu byť jednoducho dobrí alebo zlí duchovia.

Prvé nákresy anjelov pochádzajú zo starého Egypta. Už vtedy boli spojkami medzi bohmi a&nbsp;ľuďmi. Zvyčajne mali podobu okrídlených zvierat s&nbsp;ľudskou tvárou. O&nbsp;anjeloch sa zmieňuje Biblia, ale veľa sa v&nbsp;nej o&nbsp;nich dozvedieť nedá. Sväté písmo zjavuje troch archanjelov (hlavných anjelov, pozn. red.): Michala, Gabriela a&nbsp;Rafaela.

Ešte pred stvorením viditeľného sveta existoval Helel ben Šachar –&nbsp;spočiatku dobrá anjelská bytosť, ktorá sa stala zlou. Zo samoľúbeho Helela ben Šachara sa riadením osudu stal vodca zlých anjelov a&nbsp;satan. Vraj počas vzbury získal na svoju stranu až tretinu anjelského zboru. Takže aj satan je nepodarený anjeliček... Na rozdiel od tých v&nbsp;Dürnsteine bol údajne jedným z&nbsp;najkrajších, ale jeho pýcha a&nbsp;túžba byť ako Boh spôsobili jeho pád. Satan je anjel vyhnaný z&nbsp;neba, had, ktorý pokúšal Evu. V&nbsp;Novom zákone je označovaný ako vládca démonov.

Rád anjelov preto dnes tvoria anjeli Boha a&nbsp;anjeli satana. Úlohou Božích anjelov je chvála a&nbsp;uctievanie Boha, vykonávanie jeho prikázaní, odosielanie Božích odkazov, služba veriacim a&nbsp;najmä zastupovanie a&nbsp;ochrana detí. Anjeli sa zúčastňujú na uskutočňovaní plánov a&nbsp;sľubov Boha, trebárs pri hlásaní spasenia, v&nbsp;boji proti nepriateľským silám a&nbsp;pri vykonávaní Božieho súdu. Biblia zakazuje uctievanie anjelov. Je pravda, že nikto nepovedal, že musia byť pekní, stačí, že sú poslušní a&nbsp;dobrí.

Kostol škaredých anjeličkov: Nemusia byť pekní, stačí, že sú poslušní a dobrí

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Kostol škaredých anjeličkov: Nemusia byť pekní, stačí, že sú poslušní a dobrí

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Hrad Devín je náš národný poklad: Viac predstáv ako historických faktov

Znovuzrodenie Červeného kláštora: Za jeho názvom nie je skrytá farba fasád

Traja starostovia: Chvojnica je dedina, v ktorej sú vždy pripravení pomôcť

Výber pre vás