Vladimír Kampf

Už som to videl. Úvodná fotografia k&nbsp;tejto komunálnej reportáži nášho jedinečného seriálu pred západom slnka. V&nbsp;popredí nežne zvlnenej jesennej kopaničiarskej krajiny na Slovensku unikátny baptistický kostolík a&nbsp;za ním dedina zložená z&nbsp;usadlostí rozťahaných takmer na dvanástich kilometroch.

Obci dáva ráz kopaničiarske osídlenie s&nbsp;rozptýlenými obydliami v&nbsp;krajine.
&nbsp;
Poloha: Na slovensko–moravskom pomedzí na úpätí Bielych Karpát. Od západu je ohraničená Žalostinskou vrchovinou, od severu Javorinskou pahorkatinou, od východu Myjavskou pahorkatinou a&nbsp;od juhu je chránená Bračskými bradlami.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1957. Obec oficiálne vznikla zlúčením viacerých častí kopaníc patriacich k&nbsp;Vrbovciam, Sobotišťu a&nbsp;Častkovu. Najstaršia v&nbsp;písomnostiach spomínaná obec Vrbovce je zapísaná v&nbsp;listine, ktorou kráľ Žigmund daroval hrad Branč a&nbsp;priľahlé obce svojmu prívržencovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Pochádza z&nbsp;roku 1394.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 325 (k&nbsp;31. 12. 2023)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti v&nbsp;okrese Myjava v&nbsp;septembri 2024: 2,62 %
&nbsp;

Chvojnica v okrese Myjava

Cesta na kopec bola trocha rozmočená a&nbsp;kolesá občas prešmykovali. Na jednom mieste tesne pred rovinkou, na ktorej som chcel zastať, to zrazu šmýkalo. Pri bývalej opustenej strašidelnej škole ma to už vyššie nepustilo. Pomyslel som si, že len trocha cúvnem, znova sa rozbehnem a&nbsp;hore sa predsa len nejako vyštverám. Moja sprievodkyňa fotografka Lujza Marečková, znalkyňa kopaníc, len utrúsila: „Pusti ma za volant, na toto sa nedá pozerať.“ No mňa bude poúčať! Jasné, že sa mi to podarí, veď kde už ja som všade bol, kde už ja som všade šoféroval a&nbsp;v&nbsp;akom teréne!

Keby sa mi to stalo na služobnom aute, ale na vlastnom –&nbsp;pomyslel som si v&nbsp;duchu smutne, keď som pri cúvaní dostal ranu do pravého predného kolesa. Nebolo to len ťuknutie, prišiel som o&nbsp;gumu, ale to som ešte netušil… Zaparkoval som vo vysokej tráve, z&nbsp;lúky urobil úvodnú fotografiu a&nbsp;spustili sme sa z&nbsp;kopca. Až na asfalte mi čosi nesedelo. Auto ťahalo doprava. Gumu, v&nbsp;ktorej som mal dieru na malíček, som tak dorazil a&nbsp;zničil „na totálku“.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ZO ZABUDNUTEJ DEDINKY NA KOPANICIACH NÁJDETE V GALÉRII

Ako Pat a&nbsp;Mat v&nbsp;jednom som sa motal okolo auta a&nbsp;snažil som sa dostať k&nbsp;rezerve, hľadal som, kde je schovaný kľúč, potom zdvihák. Asi som nevyzeral ktovieako odborne. Lujza sa opäť chytala za hlavu. Kým ja som raz vpredu, raz vzadu tápal, ona už auto dvíhala...

Na dolnom konci Chvojnice, obce zastrčenej na bočnej ceste na hraniciach s&nbsp;Českou republikou, žiadna veľká premávka nie je. Napriek tomu sa pri nás zastavil každý, kto šiel okolo, a&nbsp;ponúkal pomoc. Hrdo som odmietal. Poradíme si. Ale keď som s&nbsp;hrôzou zistil, že výrobca moje auto vybavil nielen pochybným kľúčom, ktorý sa pri povoľovaní skrutiek zohol, ale aj akýmsi pochybným zdvihákom, ktorý auto nezdvihne tak vysoko, aby sme mohli namontovať rezervu, začal som byť mrzutý a&nbsp;k&nbsp;ochotným ľudkom som sa začal správať vďačne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najprv nám bezmenný pomocník zdvihol auto vyššie, nasadili sme dojazdovú pneumatiku a&nbsp;spustili auto... Guma však bola sakramentsky mäkká. Na nej som nemohol pokračovať v&nbsp;jazde do servisu. Nemali sme nič, čím by sme ju dofúkali, a&nbsp;autá okolo nás náhle prestali jazdiť. Úplne. Zasa ma karma doháňala. Rozmýšľal som, za čo zasa... Na neďalekom hospodárstve nám ochotný gazda ponúkol kompresor, ale neprenosný. Museli by sme auto nejako dostať k&nbsp;nemu do dvora, ale ako?

U&nbsp;majstra Pavla Pánika s&nbsp;veľkou dielňou opačným smerom do kopca sme spočiatku nepochodili, pretože nás k&nbsp;nemu nepustil veľký pes. V&nbsp;zúfalstve som volal starostovi, s&nbsp;ktorým som mal dohodnuté stretnutie na druhý deň ráno. Prišiel hneď s&nbsp;nejakým zázračným sprejom, ktorým pneumatiku nafúkal. Sám bol zvedavý, či to vôbec bude fungovať. Fungovalo! Mohli sme sa presunúť do tej dielne dobre stráženej štvornohým ochrankárom Rockym.

Súčasný starosta Marian Kollár ma ubezpečil, že keď sa niečo začne kaziť, tak hneď od rána, a&nbsp;že som mal možno šťastie, že som defekt dostal podvečer. Na úrade už ťahá štvrté volebné obdobie. Vraj ho to už niekoľkokrát prestalo baviť. „Uvidíme, čo bude o&nbsp;dva roky. Potom sa rozhodnem,“ zamyslel sa bývalý kriminalista. „Bol som aj hraničný policajt, dopravák, aj nehodovák.“ Z&nbsp;Chvojnice cestoval za prácou do Trenčína. Chvojnica je Pánu Bohu za chrbtom na vrbovských kopaniciach. Cestovať z&nbsp;nej kamkoľvek nie je žiadna jazda autostrádou. „Keď rušili naše pracovisko v&nbsp;Trenčíne, mal som dochádzať do Bratislavy. To bolo nemožné, keď som chcel byť s&nbsp;rodinou. Z&nbsp;každej strany sme ďaleko, či už zo Senice, alebo od Myjavy, sme vždy na samom konci.“

Dedinka zabudnutá je z&nbsp;pohľadu starostu a&nbsp;obyvateľov naozaj zabudnutá. „Politici sem prídu len občas. Máme vyše tristo obyvateľov zabývaných takmer na dvanástich kilometroch ciest. Tu nikto kanalizáciu a&nbsp;plyn ťahať nebude. A&nbsp;keby aj, tak do odľahlejších osád isto nie. Ťažko dodržíme podmienku, že sa musí napojiť aspoň 80&nbsp;percent domácností. Pritom by sme plyn mali radi. Veď každé polienko do sporáka nás zohrieva päťkrát, najmä pri práci a&nbsp;jeho zaobstarávaní. Otočiť kolieskom je ľahšie. Na obecnom úrade kúrime elektrinou a&nbsp;v&nbsp;kultúrnom dome máme tepelné čerpadlá.“ V&nbsp;zime je vo Chvojnici zaručene o&nbsp;tri stupne menej ako v&nbsp;Senici.

Za štyri volebné obdobia sa starostovi podarilo dokončiť kultúrny dom, zrekonštruovať obecný úrad, cestu. „Stále niečo robíme. Našťastie tu máme kopu skvelých ľudí, ktorí chcú pomôcť. Veď ste to sami zažili. Samozrejme, máme aj šomrákov, ale v&nbsp;prevahe sú ľudia, ktorí neváhajú niečo robiť a&nbsp;určite pomôžu.“ Chvojnica má podľa starostu iba jednu nezamestnanú paniu. „Chlapa na aktivačné práce nevieme zohnať a&nbsp;chýba nám. Smeti si zbierame a&nbsp;triedime sami. Cez eurofondy sme dostali techniku, ale pracovať s&nbsp;ňou musia dôchodcovia. Máme drviče, mulčovače... Naše kapacity ponúkame okolitým obciam. Aj chalupári oceňujú možnosť využiť obecné zariadenia. Čo nevytriedime, vozíme na skládku do Pezinka.“

V&nbsp;obci rekonštruujú dom smútku a&nbsp;vybudujú urnový hájik. „Zrekonštruujeme aj starý obchod, ktorý prevádzkovateľ zavrel. Už je v&nbsp;našom vlastníctve. Bude v&nbsp;ňom hasičská zbrojnica a&nbsp;bývanie pre sociálne slabších alebo pre dôchodcov či chorých. Alebo ten priestor využijeme na ubytovanie počas kultúrnych akcií.“

Obec využíva všetky možnosti získať prostriedky z&nbsp;fondov, ale nie je to jednoduché. „Pre takúto malú obec je niekoľkopercentná spoluúčasť konečná. Máme príjem iba z&nbsp;podielových daní. Okrem toho je všade okolo nás chránená oblasť. Všetko je tu o&nbsp;kope zákazov a&nbsp;povolení. Život nám komplikuje aj potok, ktorý nie je v&nbsp;mapách zakreslený tak, ako tečie. Kedysi to úradníci dokázali ľahko vyriešiť. V&nbsp;súčasnosti je s&nbsp;tým problém. Katastrálne mapy preto nesedia trebárs aj o&nbsp;20&nbsp;metrov. To nás v&nbsp;mnohom blokuje.“ Pri pálenke sa už oficiálne záležitosti vyriešiť nedajú. To by mali kopaničiari ľahké. Chvojnici robila slávu ich „režná“. „Kedysi boli v&nbsp;každom dome kravya&nbsp;svine, dnes takmer nič. Starší sa pominuli a&nbsp;mladší to už robiť nebudú.“

Do dediny vedú „slabé“ káble. Ani tie sa nikomu meniť nechce, takže chalupári majú obrovské problémy s&nbsp;pripojením. Ani príjazdové cesty z&nbsp;Trnavského kraja za veľa nestoja. Od Trenčína je to našťastie lepšie. Turistický ruch tu prekvitá najmä v&nbsp;lete. Turistika aj cykloturistika ponúkajú kopu možností, kam sa vybrať. Do skalických hôr je to desať kilometrov. Nie sú tu ani žiadne ťažko dostupné kopce. V&nbsp;dedine v&nbsp;rámci kultúry robia klasickú zabíjačku. Potom nasleduje koštovka slivovice. Vo Chvojnici zjavne vedia, čo je dobré. Veď majú aj gulášové párty s&nbsp;pivom. „Všetko sa snažíme robiť po starom bez nafukovacích hradov. Zdá sa nám ako lepší nápad viesť deti k&nbsp;prírode.“

Chvojnica je široko-ďaleko jediná obec s&nbsp;komunitou Bratskej jednoty baptistov v&nbsp;Slovenskej republike. Najbližší zbor je v&nbsp;Bratislave. „Robievali sme spoločné akcie, vystúpenia rôznych speváckych skupín, ale to sa už, ani neviem prečo, skončilo. Zaujímavé je, že u&nbsp;nás je už baptistov málo, najmä starší ľudia.“ Baptisti patria medzi kresťanov protestantov, ktorí sú presvedčení, že cirkev tvorí komunita veriacich a&nbsp;oproti iným kresťanským smerom zastávajú stanovisko, že kresťanský krst by mal byť prístupný výhradne tomu, kto osobne a&nbsp;vedome vyzná svoju vieru.

Bývalý starosta Ján Pleša hovorí, že treba poukazovať na problémy. Vo Chvojnici žije od narodenia. „Najväčším trápením sú u&nbsp;nás cesty. Viem, že za to nemôže obec, pretože som bol sám šestnásť rokov starostom. Problém je zrejme v&nbsp;legislatíve. Keby chcela samospráva cesty opraviť, väčšina z&nbsp;nich nie je vysporiadaná. Sú v&nbsp;správe Slovenského pozemkového fondu. Obec na to peniaze nemá, treba využiť fondy, ale než sa doprosíme o&nbsp;súhlas vo fonde, dávno je výzva preč. To sa skôr podaria cyklotrasy. To je pekné a&nbsp;mám z&nbsp;toho radosť, ale keď sa mám niekam presúvať po rozbitej ceste, tak už radosť nemám a&nbsp;po novej cyklotrase autom nemôžem.“

Cestu k&nbsp;jeho kopanici vybudovali pred štyridsiatimi rokmi. „S&nbsp;nástupom chalupárov, ktorí si tu začali opravovať domy, prišla potreba dovozu materiálu. Ťažké autá rozbili cesty,“ krčí plecami. Bývalého starostu mrzí dvojaký prístup štátu. „Keď chce štát opraviť štátnu cestu, ktorá vedie aj cez moje pozemky, nikoho sa nepýta. Ak chce cestu opraviť samospráva, zrazu to je problém.“

Ďalším problémom je drancovanie lesov. „Z&nbsp;cesty to tu vyzerá, že máme nádhernú prírodu, ale skúste zájsť do lesa, ako hospodári štát v&nbsp;súkromných lesoch. Vlastníci z&nbsp;toho nič nemajú. Po revolúcii sa museli družstvá vysporiadať s&nbsp;vlastníkmi, ale štát si povedal, že nemusí. Sám mám kus lesa, ktorý mi vydrancovali, a&nbsp;ja som nedostal ani cent. Príroda plače. Potom stačí jeden dážď a&nbsp;je plný potok ako teraz nedávno. A&nbsp;potom: samospráva, poraď si.“ Mrzuté sú aj vysoké stavy zveri. Daniele zožerú každý mladý stromček a&nbsp;štátne lesy nechávajú porasty na samoobnovu. „Vyvážajú od nás drevo po cestách, ktoré pri tom porozbíjajú, a&nbsp;nechávajú zver zožrať to, čo sa snaží vyrásť... No ďakujem pekne.“

Ján Pleša hovorí, že napriek všetkým týmto problémom sa neodsťahoval. „Máme pekný kultúrny dom, v&nbsp;ktorom sa schádzame v&nbsp;klube dôchodcov. Chuť odísť som nikdy nemal a&nbsp;ani svedomie. Mal som tu rodičov, starých rodičov, ktorých som potreboval doopatrovať, a&nbsp;potom už bolo neskoro,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „Stále ma tu teší časť nezničenej prírody, pokoj, moje vnúčatá a&nbsp;jedna pravnučka. V&nbsp;sobotu ju idem zapiť.“

Ešte pred Jánom Plešom bola prvou dámou obce Emília Horňáková, starostku robila deväť rokov. „Osud sa so mnou zahral. Študovala som medicínu. Po treťom ročníku sa mi narodila dcéra, pri tom mi ťažko zomieral otec... Bolo toho veľa. Musela som si vybrať, v&nbsp;skutočnosti mi zostala iba jedna možnosť: dieťa a&nbsp;rodina. Chcela som prejsť na psychológiu, ale v&nbsp;tom čase dva roky ne­otvorili štúdium popri zamestnaní. Ako predsedníčka národného výboru, potom starostka, som dostala príležitosť ísť na prijímacie pohovory ako náhradník na právnickú fakultu v&nbsp;Bratislave a&nbsp;začala som študovať popri zamestnaní.“

V&nbsp;obci v&nbsp;tom čase svojpomocne vybudovali požiarnu zbrojnicu, dom smútku, šatne na ihrisku a&nbsp;veľa ďalšieho. Všetko to boli aktivity na víkendy a&nbsp;po pracovnom čase. „Bolo to náročné, učila som sa všade, kde sa to len dalo, ale zvládla som štúdium, prácu i&nbsp;rodinu. Myslím, že nado mnou stáli sudičky, ktoré ma poslali správnym smerom. Som priveľmi empatická a&nbsp;pri medicíne som postupne prichádzala na to, čo všetko mi ukazuje, že to nie je pre mňa správna cesta.“

Neskôr sa stala sudkyňou. Povolanie sa jej stalo záľubou, našla prácu, ktorú od začiatku robila veľmi rada. „Medicína ma však sprevádza sústavne a&nbsp;pomáha pri riešení rôznych prípadov náhrady škody na zdraví vzniknutých pri dopravných nehodách či iných úrazoch, pri rozhodovaní o&nbsp;obmedzovaní spôsobilosti osôb na právne úkony a&nbsp;ďalších sporoch. Rada siaham po odbornej literatúre i&nbsp;z&nbsp;oblasti medicíny. Na konci januára podľa zákona končím so súdnictvom po 31&nbsp;rokoch a&nbsp;do poslednej chvíle budem túto prácu robiť rada,“ vyznáva sa.

Rodáčka z&nbsp;Chvojnice nikdy nemala chuť odísť z&nbsp;tejto dediny uloženej v&nbsp;lone prírody na hraniciach Slovenskej a&nbsp;Českej republiky. „Je to môj domov a&nbsp;srdcová záležitosť. Sme tu celá rodina, ten vzťah k&nbsp;nášmu rodisku je dedičný. Človek si za kultúrou, nákupom a&nbsp;inými potrebami zájde, kde mu to vyhovuje, ale nekonečnú voľnosť, pokoj, krásnu prírodu, zdravý vzduch, dobrých kamarátov, spolupatričnosť celej dediny mu nič nenahradí.“ To si váži najviac. „Súčasné vedenie obce sústavne utužuje vzťahy medzi občanmi. Stovky hektárov hôr, lesov, lúk... Sila zo stromov a&nbsp;z&nbsp;prírody je ne­uveriteľná. Sme blízko seba nielen v&nbsp;rodine, ale celá dedina mi pripadá ako jedna veľká rodina.“

Dedina potrebuje starostu, ale na úradoch zvyčajne nesmú chýbať úradníčky, dievčatá pre všetko. Vo Chvojnici je to už 28&nbsp;rokov Daniela Šišková. „Robím všetko, pretože som tu vždy bola sama. Našťastie už nám život uľahčuje elektronická komunikácia.“ Daniela je mestské dieťa zo Senice z&nbsp;paneláka. Do Chvojnice sa prisťahovala. „Už by som späť do mesta nešla. Je tu pokoj a&nbsp;teším sa, že si trebárs zasadím, čo chcem. Žiaľ, chodí nám sem čím ďalej, tým menej autobusov. O&nbsp;chvíľu ani tie zastávky nebudeme potrebovať. Obchod tu už nemáme, ale krčma ešte funguje.“

Traja starostovia: Chvojnica je dedina, v ktorej sú vždy pripravení pomôcť

Vladimír Kampf

Plus TV

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Veronika Nízlová na šokujúcom videu so známym umelcom.

Výber pre vás

Traja starostovia: Chvojnica je dedina, v ktorej sú vždy pripravení pomôcť

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Sedem hororových rokov: Domáci z Pavloviec nechcú vyzerať ako filiálka mesta

Na začiatku sveta: Starostom malej obce Kuklov je literárny vedec

V mrazovej kotline: Obec Sihla so sklárskou minulosťou je zaujímavá nielen pre športovcov

Plus TV

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Veronika Nízlová na šokujúcom videu so známym umelcom.

Výber pre vás