Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Aktuálne žijeme hlavne celoplošným testovaním. Iba nákup testov stál viac ako 52 miliónov eur bez dane z&nbsp;pridanej hodnoty. Potom sú to náklady samospráv, odmeny pre dobrovoľníkov a&nbsp;podobne. Do akej miery to zatrasie našou ekonomikou?

To, či sme mali naozaj testy kupovať a&nbsp;či sú účinné alebo nie, nechám na posúdenie iných odborníkov. Hoci sa bežnému človeku niekoľko desiatok miliónov zdá veľmi veľa, z&nbsp;pohľadu verejných financií je to, obrazne povedané, omrvinka. Náš štátny rozpočet má v&nbsp;tomto roku plánované príjmy vo výške 14,366 miliárd eur. Keď do okruhu verejných financií zarátame ešte sociálnu poisťovňu a&nbsp;zdravotné poisťovne, obce, mestá a&nbsp;kraje, ide o&nbsp;40 miliárd eur. Omnoho vážnejšie problémy, ktoré máme pre pandémiu, sú, že evidujeme výpadky z&nbsp;príjmu z&nbsp;daní a&nbsp;z&nbsp;odvodov. Právnické aj fyzické osoby využili možnosť odložiť ich platbu. Pre ilustráciu, za tento rok sme mali v&nbsp;rámci štátneho rozpočtu získať 14 miliárd 366 miliónov eur. Do polovice novembra to bola iba suma vo výške necelých dvanásť miliárd eur. A&nbsp;to ešte nehovoríme o&nbsp;výpadkoch v&nbsp;sociálnej a&nbsp;zdravotnej poisťovni. Môže to mať vplyv na poskytovanie sociálnych a&nbsp;zdravotných služieb pre ľudí, chod nemocníc.

Premiér tvrdil, že epidemiológovia mu odporúčali tvrdý lockdown. Náš štát si podľa neho vybral radšej cestu testovania.

Úplne tvrdý lockdown znamená, že by sme vôbec nechodili do práce. Odstavila by sa výroba v&nbsp;automobilových závodoch, zhasli by vysoké pece, museli by sme zavrieť všetky závody. Ani si to neviem predstaviť, nemalo by to pridanú hodnotu. Držím sa v&nbsp;tomto prípade veľkej štúdie Medzinárodného menového fondu, ktorá vyšla iba nedávno. Skúmali efektivitu opatrení v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandémiou. Každý štát asi začal tým, že sa rušili zahraničné zájazdy, potom prišli na rad hromadné akcie a&nbsp;podujatia typu svadby či sväté omše. Na úplnom konci bol tvrdý lockdown. Zistili, že najväčší prínos je v&nbsp;tých prvých opatreniach. Najefektívnejšie je teda necestovať po svete a&nbsp;nezúčastňovať sa hromadných podujatí. Zatvorením tovární sa už nič podstatné nevyrieši. Naopak, iba by sme týmto krokom pochovali našu ekonomiku. Model, že úplne všetci budeme sedieť doma a&nbsp;pracovať budú len v&nbsp;elektrárňach, plynárňach či vodárňach, si nikto v&nbsp;Európe netrúfol realizovať. Čiastočne to urobili na jar v&nbsp;Číne, lenže v&nbsp;tejto krajine vládne úplne iná kultúra ako u&nbsp;nás.

Máme tu druhú vlnu pandémie. Poučila sa naša vláda z&nbsp;tej prvej?

Nie, naša vláda sa nepoučila. Ale ani vlády v&nbsp;ostatných krajinách sa nepoučili. Celá Európa robí presne tie isté chyby ako na jar. V&nbsp;jednotlivých štátoch ľudia vyvíjali veľké tlaky typu – pandémia pominula, chceme normálne žiť, uvoľnite opatrenia. Ale pandémia nebola naozaj preč. Z&nbsp;pohľadu ekonomiky by nám, pravdupovediac, nejaká zvláštna príprava ani nepomohla. Takmer celý náš hrubý domáci produkt totiž vyvážame. Teda takmer všetko, čo tu vyrobíme, ide na export. Pre nás a&nbsp;našu ekonomiku je dôležité, či sa budú od nás kupovať autá, plynové kotly, LCD panely, televízory. Na toto sa naozaj nedá pripraviť. Pýtali ste sa na tvrdý lockdown. Je úplne jedno, či máme lockdown, alebo nie. Pre nás je dôležitejšie, či tvrdý lockdown zavedú okolité štáty.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.</strong>

Čiže sme malá krajina v&nbsp;srdci Európy, ktorá by bola akoby bezzubá a&nbsp;bezruká.

Nie sme bezrukí, máme potenciál v&nbsp;ľuďoch, v&nbsp;ich odbornosti, vzdelaní. Vždy budeme vyrábať pre zahraničie, je to osud každej malej krajiny. A&nbsp;netreba zúfať, nie sme na tom až tak zle ako napríklad Chorvátsko či Grécko, ktoré žijú z&nbsp;cestovného ruchu.

Chorvátsko malo pred vstupom do Európskej únie vážne ekonomické problémy. Je teda pandémia pre nich bolestivejšia ako pre nás?

Áno, nás pandémia bolí ekonomicky oveľa menej ako ich. Cestovný ruch nie je perspektívny ani z&nbsp;pohľadu budovania kariéry. Veľa tamojších ľudí pracuje iba niekoľko mesiacov v&nbsp;roku, zvyšok roka sú evidovaní na úradoch práce. Ak však pracujete v&nbsp;stabilnej firme, najmä ak ide o&nbsp;zahraničný kapitál, vždy máte veľkú nádej na kariérny postup, aj platy sú násobne vyššie ako v&nbsp;cestovnom ruchu. Na druhej strane netvrdím, že sme na tom tak dobre ako Švajčiari, ktorí profitujú z&nbsp;finančných služieb a&nbsp;výroby liečiv.

Švajčiarsko je tiež malá krajina, na rozdiel od nás investujú do vedy výskumu. My sme v&nbsp;tomto prípade s&nbsp;investíciami v&nbsp;rámci Európskej únie niekde na chvoste.

Áno je to tak, a&nbsp;zo strany akademikov je to oprávnená kritika, hoci sa to trocha zlepšuje. Lenže je to dané aj históriou, sme mladý štát. Napríklad Karlovu univerzitu v&nbsp;Česku založili pred sedemsto rokmi, bratislavskú pred sto rokmi. Nemôžeme sa spoliehať na to, že ak do oblasti vedy investujeme naraz veľa peňazí, všetko sa razom vyrieši. Rozvoj vedy a&nbsp;techniky napriek investíciám potrvá u&nbsp;nás ešte dlho, je to beh na dlhé trate.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;prvou vlnou ostali otvorené materské školy a&nbsp;prvý stupeň základných škôl. Chcela tak vláda ušetriť na pandemických OČR?

Ak by všetky deti ostali doma, s&nbsp;tými najmenšími by museli byť ich rodičia. Znamenalo by to obrovský výpadok pracovnej sily v&nbsp;závodoch, zdravotníctve... Veľmi by na to doplatila naša ekonomika. Pandemické OČR by štát na kolená nedostali, hoci určitý výpadok by to, samozrejme, znamenalo.

Pomôže nám v&nbsp;tejto náročnej ekonomickej situácii práve ohlasovaná veľká investícia Volkswagenu?

Je to veľmi dobrá správa, ktorú by som však nespájal s&nbsp;pandémiou, pretože ide o&nbsp;dlhodobé investičné rozhodnutie. Vieme, že tento investor veľmi vážne uvažoval o&nbsp;Turecku, mali na to silné argumenty. Nie je to však investícia, ktorá sa bude realizovať už zajtra. Pravdepodobne v&nbsp;priebehu niekoľkých rokov postavia nové výrobné haly, kde budú moderné technológie. Ekonomický efekt pocítime najskôr niekedy po roku 2024. No bude sa prejavovať veľmi dlhodobo.

Turecko malo veľa silných stránok, je to 80-miliónová krajina, kde žije veľa mladých ľudí. Je to veľká prednosť, ktorú my nemáme. Ale sú tam občianske nepokoje, Turecko bojuje so Sýriou a&nbsp;do úvahy treba brať aj vysokú infláciu na úrovni 11 percent ročne. U&nbsp;nás je situácia politicky stabilná a&nbsp;okrem toho Volkswagen tu podniká už tridsať rokov. Poznajú prostredie, vedia, čo môžu očakávať. Veľkým tromfom našej krajiny je, že platíme eurom. Spýtajte sa nemeckej obchodnej komory, čo na nás vlastne vidia. Odpoveď bude jednoduchá – máme euro. A&nbsp;potom je to naša poloha. Západné trhy sú oveľa bližšie v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Tureckom.

Lenže to znamená, že naďalej ostávame iba montážnou dielňou Európy.

Montáž si nepredstavujme ako prácu v&nbsp;zamastených montérkach. Používajú sa špičkové technológie, už to nie je práca pre ľudí so základným vzdelaním, ale naopak, pre kvalifikovaných odborníkov. Takže, obrazne povedané, blížime sa k&nbsp;fajnovejším profesiám.  Ďalším veľkým benefitom je, že táto investícia znamená aj veľký počet následných menších investícií. S&nbsp;veľkým investorom prichádzajú subdodávatelia. Ale je pravda, že nemáme taký výskum a&nbsp;vývoj, aby sme vymysleli nový motor či novú karosériu. Toto si nechávajú automobilky pre svoje centrum, materskú krajinu.

Aktuálne sa veľmi nahlas ozýva gastrosektor. Zatvorili prevádzky, tržby im klesli o&nbsp;75 percent. Môže preto nastať v&nbsp;ekonomike reťazová reakcia?

Šikovní prevádzkovatelia reštaurácií začali rozvážať jedlo, vypracovali si na to marketing, majú napríklad vlastné firemné obaly. Hotely sú však na tom naozaj veľmi zle. To, čo sa teraz deje v&nbsp;cestovnom ruchu a&nbsp;gastronómii, sú, obrazne povedané, tragické ekonomické osudy jednotlivcov. Naša ekonomika totiž nestojí na hoteloch a&nbsp;reštauráciách. Celkovo v&nbsp;tejto oblasti pracuje 170-tisíc ľudí, stále je to menej ako desať percent celkovej zamestnanosti. Na porovnanie, na Slovensku máme 2,4 milióna pracujúcich v&nbsp;národnom hospodárstve. Takže nie je to kľúčový segment, reštaurácie a&nbsp;hotely nebudú našu ekonomiku ťahať ku dnu. Dúfam a&nbsp;verím, že väčšina týchto podnikateľov ekonomicky prežije a&nbsp;po pandémii sa pozviecha. Dôležité je, aby sa teraz dohodli na nájmoch, pretože ide o&nbsp;veľkú položku.

Viedenský magistrát rozdal miestnym 50-eurové poukážky do reštaurácií. Bola by taká pomoc u&nbsp;nás efektívna?

Myslím si, že vo Viedni išlo skôr o&nbsp;gesto, morálnu podporu. Slovenská vláda pre pandémiu dotuje pracovné miesta, je to veľmi dobré rozhodnutie, vďaka tomu máme nezamestnanosť iba na úrovni sedem percent. Ak by nedotovala zamestnávateľov, ľudia by vo veľkom prichádzali o&nbsp;prácu, nastala by reťazová reakcia. Nezamestnaný človek obmedzuje spotrebu, logicky tým ohrozuje ďalšie pracovné miesta. Je to ako snehová guľa, ktorá sa nabaľuje.

Lenže táto podpora sa deje vďaka tomu, že sme sa zadlžili. Slovensko si na medzinárodných trhoch požičalo rekordne veľa peňazí.

Od začiatku roka boli prostredníctvom aukcií a&nbsp;syndikátneho predaja predané štátne dlhopisy v&nbsp;menovitej hodnote 9 miliárd a 626,7 milióna eur. Ako uvádza Agentúra pre riadenie dlhu a&nbsp;likvidity Ministerstva financií SR, Slovensko si od januára do konca októbra požičalo 9,6 miliardy eur. Je pravda, že takáto pomoc sa nedá realizovať donekonečna. Úver bol však nevyhnutný. Vďaka tomu sme sa vyhli masovej nezamestnanosti, zabránili sme kolapsu zdravotníckych a&nbsp;sociálnych služieb. Lenže, ako som hovoril v&nbsp;úvode, príjmy z&nbsp;daní klesajú, a&nbsp;keď štát nebude mať peniaze na splátky, môže potom v&nbsp;budúcnosti zvýšiť naše daňové zaťaženie.

Ako hodnotíte rozhodnutie vlády, že sa otvoria kostoly, ale reštaurácie sú naďalej zatvorené?

Pravidlá by mali platiť všade rovnako. Ak sa niekde zhromažďuje veľa ľudí, je to riziko.

V&nbsp;našej vláde sú tvrdé názorové rozpory. Napríklad taká SaS sa zastáva podnikateľov. Premiér však tohto koaličného partnera akoby nepočúval.

Netuším, či náš premiér vôbec niekoho počúva. Mal by však počúvať predovšetkým odborníkov. Vláda by si mala určite dať poradiť. V&nbsp;lete sme všetko otvorili a&nbsp;nevyplatilo sa to. Budeme všetko otvárať a&nbsp;potom každú chvíľu znova zatvárať? Nikto nechce jesť na ulici, ale ani ochorieť v&nbsp;preplnenej reštaurácii nechce nikto. Som ekonóm, ale vo veľa prípadoch náš názor je po tom lekárskom až na druhom mieste.

Blížia sa Vianoce, veľa z&nbsp;nás ich očakáva s&nbsp;obavami.

Myslím si, že ľudia budú míňať o&nbsp;niečo menej, máta ich neistota, ale na druhej strane určite nebudú len o&nbsp;suchom chlebe sedieť pri sviečkach. Situácia nie je až taká vážna, ako sme sa obávali na jar. Prijali sa totiž opatrenia aj na úkor veľkého zadlženia. Tržby vo vnútornom obchode boli v&nbsp;januári a&nbsp;vo februári na úrovni vlaňajška, to sme však ešte viedli normálny život. V&nbsp;apríli sme míňali menej v&nbsp;porovnaní s&nbsp;minulým rokom o&nbsp;pätnásť percent. V&nbsp;septembri akoby sme naháňali zameškané, nakupovali sme, spotreba stúpla o&nbsp;päť percent v&nbsp;porovnaní s&nbsp;týmto mesiacom vlani.

Údaje za október ešte nie sú známe, ale myslím si, že ľudia nakupovali o&nbsp;čosi menej. Stále sa však vďaka prístupu bánk vo veľkom nakupujú nehnuteľnosti, dokonca sú to aj investičné kúpy. Veľký výpadok tržieb zaznamenali malé obchody, tie sú všade na svete v&nbsp;čase krízy najzraniteľnejšie. V&nbsp;čase pandémie doplatili na to, že na určitej ploche mohol byť iba obmedzený počet ľudí. Naopak, veľmi sa darilo veľkým nákupným reťazcom, tržby im stúpli o&nbsp;osem percent. Všeobecne ľudia nakupujú, nie sú ustráchaní, neodkladajú si peniaze bokom. To je pre ekonomiku dobré.

Kedy sa podľa vás skončí toto nepríjemné obdobie spojené s&nbsp;koronavírusom?

Iba s&nbsp;príchodom vakcíny. Skúšalo sa kolektívne zamorenie, bez úspechu. Spoliehali sme sa na leto, vysoké teploty, ani tie však nový vírus nezničili. Všetko závisí od postoja väčšiny ľudstva, či sa dajú očkovať a&nbsp;zabránia tak ďalšiemu šíreniu vírusu. V&nbsp;ostatnom čase mám pocit, že nás zasiahla epidémia hlúposti. Niektorí totiž šíria nezmysly typu, že nám pri testovaní vkladajú do tela čipy, prepichujú nám mozog. Toto sa nedá ani komentovať. Poučme sa z&nbsp;histórie, tiež sme epidémie premohli iba pomocou vakcín. Celkovo však celú situáciu vnímam pozitívne. Prežili sme svetové vojny i&nbsp;príchod vojsk Varšavskej zmluvy, keď nám po uliciach prúdili tanky cudzích armád. Všetko toto bolo horšie ako pandémia korony. O&nbsp;pár rokov nám budú pandémiu pripomínať len fotografie s&nbsp;rúškami.

Netuším, či premiér niekoho počúva, hovorí VLADIMÍR BALÁŽ z Prognostického ústavu SAV

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Netuším, či premiér niekoho počúva, hovorí VLADIMÍR BALÁŽ z Prognostického ústavu SAV

Erika Szalayová

Súvisiace články

Evu takmer zabil neznámy vírus. Ako je na tom dnes?

Hrozba koronavírusu trápi aj rodiny celebrít: Kto sa cíti ako vo väzení a u koho bola svadba?

Pomoc pre seniorov: Jojkárka Názlerová opustila šoubiznis a má nové poslanie

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás