Vladimír Kampf

Na katedre sa venoval erózii pôdy. Spolupracoval s&nbsp;viedenskou poľnohospodárskou univerzitou, bol riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia. Je smutný z&nbsp;toho, ako sa ľudstvo správa k&nbsp;Zemi, napriek tomu, že o&nbsp;sebe hovorí ako o&nbsp;veselom človeku.

Bolo to na konci roka 2006. Z&nbsp;paluby ľadoborca Brezno som sa pozeral na plávajúce kryhy. Tie väčšie sme rozrážali špicatou provou a&nbsp;trieštili ich na menšie. Predstavoval som si, aké to bývalo kedysi, keď bol Dunaj zamrznutý celý a&nbsp;dalo sa cezeň prechádzať. Boli časy, keď armáda musela odpaľovať či bombardovať vzpriečený ľad, ktorý vytváral akoby priehradné múry. Pomyslel som si, že možno aj ja raz zažijem také mrazy.

Spomínam si aj na časy, keď som každú zimu chodieval za zberačmi trstiny k&nbsp;Gbelciam pri Štúrove na Parížske močiare. Na to, aby mohli začať zbierať materiál na strechy a&nbsp;ploty, muselo byť najprv desať dní pod mínus desať stupňov Celzia. Inak sa so strojmi na ľad nedostali. Už dávno je po ich robote. Tento zdroj obživy zožralo otepľovanie.

Od týchto mojich spomienok prešli takmer tri desaťročia. Tento rozhovor píšem na konci januára. Vonku je plus desať stupňov Celzia. O&nbsp;ľade sa mi už len sníva a&nbsp;o&nbsp;snehu tiež. Planéta Zem sa nám otepľuje pod zadkom. Vraj je to len o&nbsp;stupeň či dva... Mne sa to nezdá. Globálne otepľovanie je akési prirýchle.

Tomáš Orfánus je slovenský vedec v&nbsp;oblasti hydrológie pôdy. Zameriava na výskum lesnej hydrológie, modelovanie hydrologických procesov a&nbsp;vodných zdrojov. Počas svojej kariéry publikoval viacero vedeckých prác, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi hydrológie a&nbsp;pôdnej vedy. Jeho výskum prispieva k&nbsp;lepšiemu pochopeniu procesov súvisiacich s&nbsp;pohybom vody v&nbsp;pôde, do ktorej takisto výrazne zasahuje globálne otepľovanie.

Čo je to za január? Ani sneh, ani ľad.

Pred tridsiatimi rokmi sme zažívali iné zimy. Z&nbsp;nížinných oblastí nám sneh zmizol takmer úplne. V&nbsp;tomto období tam býval sneh, ktorý mal významný vplyv na jarné poľnohospodárstvo. Počas topenia zabezpečoval dostatok vlahy. V&nbsp;súčasnosti máme problém. Aj keď nám v&nbsp;zime naprší veľa vody, chýba vlaha zo snehu, ktorá by začiatkom jari vytvorila dostatočné vlhkostné podmienky v&nbsp;pôdnom profile.

Sneh chýba všade, nielen v&nbsp;nížinách. Zdá sa mi, že oteplenie neprišlo pomaličky a&nbsp;plazivo, ako vystríhali klimatológovia, ale náhle a&nbsp;naraz.

Myslím, že zmena klímy nie je náhla záležitosť. Má progresívny charakter a&nbsp;isto bude nejaký čas pokračovať bez ohľadu na to, či sa nám podarí limitovať produkciu skleníkových plynov. Je to komplexný a&nbsp;zložitý fenomén. Náhle to nie je. Extrémne udalosti sú sprievodnými znakmi, ktoré ľudia vnímajú citlivo. Tie sú náhle a&nbsp;často prekvapivé. Zlyhávajú pri nich systémy včasného varovania. Sú to najmä vysoké dažďové súhrny spojené so záplavami. Prednedávnom sme to videli v&nbsp;Španielsku. Samozrejme, že včasné varovanie tam fungovalo lepšie ako v&nbsp;rozvojových krajinách, kde si takéto udalosti vyberajú tisíce obetí. Tieto fenomény majú drastický a&nbsp;rýchly priebeh.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Veď náhle povodne bývali aj v&nbsp;minulosti.

Za vznikom povodní nie je len jedna príčina. Na to je viacero analýz a&nbsp;výskumov. Príčiny sú veľmi komplexné a&nbsp;rôznorodé. Napríklad topenie snehu či topenie snehu s&nbsp;dažďom zapríčiňovali extrémne povodne. Aj vami spomínané spriečené ľadovcové kryhy. V&nbsp;súčasnosti je u&nbsp;nás snehu ešte dosť v&nbsp;nadmorskej výške nad 1&nbsp;500 metrov. Tam sa podmienky zatiaľ až tak veľmi nezmenili. Problémom sú nižšie polohy. Tam žije väčšina ľudí. Rozdelenie zrážok a&nbsp;bilancia vody v&nbsp;pôde počas roka sú zmenené. Buď nie je, alebo je jej náhle veľa a&nbsp;veľmi rýchlo odtečie.

Čo s&nbsp;tým môžeme urobiť okrem odporúčania –&nbsp;zvykajme si?

Zvykajme si. Treba s&nbsp;tým rátať. Človek je tvor, ktorého akoby nezaujímali udalosti, ktoré sa ho priamo nedotýkajú. Ale každý, kto niečo kritické zažil a, chvalabohu, prežil, je tým zasiahnutý na celý život. Rýchle katastrofy majú prudký nástup. Zlo sa udeje veľmi rýchlo. Na dobro sa treba veľa snažiť, ale zlo je tu v&nbsp;okamihu. Stačí menšia povodeň na vlastnej koži a&nbsp;človek zmení pohľad na život a&nbsp;hodnoty.

Pre nás je dôležité s&nbsp;takýmito udalosťami rátať vopred. Je to naša budúcnosť. Musíme vytvoriť funkčné systémy včasného varovania, zvýšiť monitoring povrchových vôd a&nbsp;pôdnej vlhkosti po celom území Slovenska a&nbsp;na celej planéte. Všetky tieto opatrenia stoja peniaze. Dôležité je zmeniť niektoré prvky správania človeka. Stavať domy v&nbsp;oblastiach, ktoré môže zaplaviť voda alebo kadiaľ voda z&nbsp;krajiny odteká, znamená koledovať si o&nbsp;problém. Napríklad v&nbsp;Rači si ľudia stavajú vilky v&nbsp;bývalých vinohradoch a&nbsp;záhradkárskych oblastiach. Niektoré stoja v&nbsp;ceste koncentrácii odtoku vody, v&nbsp;akomsi neviditeľnom jarku. Je jasné, že ich bude vytápať. Iní si zasa stavajú domy v&nbsp;inundačných oblastiach riek a&nbsp;potokov. Inundačná oblasť znamená záplavová oblasť, v&nbsp;ktorej predsa rátame s&nbsp;vodou...

Treba viac investovať do geologických posudkov, ktoré dokážu označiť oblasti, v&nbsp;ktorých bude v&nbsp;extrémnej situácii voda?

Posudzovanie je kľúčové. Nie som proti zjednodušovaniu stavebných procesov, ale treba mať zodpovednosť a&nbsp;zdravý nadhľad.

Hovoríte o&nbsp;tom, ako sa môžeme pred dlhodobou zmenou klímy brániť a&nbsp;prispôsobiť sa jej, ale ako ju môžeme zvrátiť?

Predpokladám, že to už samo ľudstvo nedokáže v&nbsp;plnej miere.

Ibaže by ho to zničilo.

V&nbsp;prírode existuje obrovské množstvo fenoménov, ktoré sa objavujú periodicky, prichádzajú, zanikajú... Tie môžu celý tento proces radikálne zmeniť aj zastaviť otepľovanie. Môžu to zmeniť aj mimozemské javy, aktivita Slnka a&nbsp;podobne. Nič nemusí byť tak, ako to teraz vyzerá. Ešte celkom netušíme, aké združené dôsledky vyvolá topenie ľadovcov, sopečná činnosť, zmeny prúdenia atmosféry a&nbsp;oceánov. Prírodné procesy môžu zvrátiť úplne všetko.

Našich predchodcov dinosaurov pochovala zima a&nbsp;my sa uškvaríme? Môže byť klimatická zmena koncom vlády ľudstva na Zemi?

V&nbsp;histórii Zeme boli katastrofy oveľa väčšieho rozsahu, ktoré súviseli napríklad s&nbsp;dynamikou ľadových a&nbsp;medziľadových dôb. Diali sa v&nbsp;rôznych častiach planéty. Dramatické atmosferické úkazy, silné vetry, búrky a&nbsp;prívalové dažde musíme akceptovať ako súčasť života na našej planéte. Musíme sa pred nimi chrániť. V&nbsp;rámci ochrany pred povodňami je dôležitá starostlivosť o&nbsp;krajinu, aby sme v&nbsp;nej dokázali zadržať čo najviac vody, hlavne v&nbsp;pôdnom profile. Náhle návaly dažďov môžu redukovať vodné nádrže, ktoré dokážu vyrovnávať prietoky. Zachraňujú majetok a&nbsp;životy. Je to investícia, ktorá sa oplatí. V&nbsp;rámci starostlivosti o&nbsp;krajinu treba pracovať v&nbsp;mierkach povodí. Počas nedostatku vody ju treba uchovať pre poľnohospodárstvo. V&nbsp;súčasnosti si nedokážem predstaviť, kde na také rozsiahle projekty zoženieme peniaze a&nbsp;ľudské kapacity, ale tie budú nevyhnutné. Ľudstvo musí prehodnotiť priority a&nbsp;správne investovať do budúcnosti.

Priehrady áno alebo priehrady nie?

Samozrejme, že áno. Je škoda, aby nám miliardy kubíkov vody bez úžitku odtekali. Všetku aj tak nezachytíme ani teraz. Počas náhlych prívalov jej spadne viac, ako je súčasná kapacita nádrží. Niekedy až polovica ročných úhrnov zrážok odteká zbytočne veľmi rýchlo. Musíme sa adaptovať na zmenu klímy aj druhovou zmenou porastov. Vodné nádrže pritom nemusia byť veľkolepé projekty, akým je Vodné dielo Gabčíkovo. Môžu to byť elegantné stavby, ktoré rešpektujú ekologické princípy. Tie sú však drahšie. Našťastie máme ešte stále dobrú protipovodňovú ochranu, len nám chýbajú investície na jej udržiavanie a&nbsp;udržanie.

Ak sa nám rozpadnú, sme v&nbsp;háji.

Potrebujeme aj niečo moderné. Investori v&nbsp;tejto oblasti by mali byť nápadití. Ľudstvo je kreatívne, záleží na tom, či bude vôľa zmeniť tok peňazí do prírody, do vody a&nbsp;ochrany pôdy. Všetko ostatné je druhoradé. Až potom môžeme špekulovať, či nás to zabije alebo nie. Teraz ťažko povedať. Všetko je možné.

Ako sme na tom s&nbsp;pitnou vodou?

Pomerne dobre. Na západe skvele a&nbsp;na strednom a&nbsp;východnom Slovensku môžeme byť radi, že máme vodárenské nádrže na pitnú vodu. Je to takisto o&nbsp;udržiavaní vody prírode blízkymi opatreniami. Musíme konať tak, aby sa zdroje pitnej vody obnovovali –&nbsp;povrchové aj podpovrchové.

V&nbsp;súčasnosti je v&nbsp;móde revitalizácia vodných tokov, v&nbsp;ktorej Slovensko kríva za ostatnými krajinami Európskej únie.

Pri revitalizácii si treba dobre zrátať, či budeme mať dosť vody v&nbsp;takto upravenom, rozliatom toku. Výpočty sú dôležité. Ak bude vody chýbať, krajina bude aj tak potrebovať na nepriaznivé obdobia nejaký rezervoár.

Nekoledujme si o problémy: Planéta Zem sa otepľuje, musíme chrániť pôdu! Expert reaguje

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Nekoledujme si o problémy: Planéta Zem sa otepľuje, musíme chrániť pôdu! Expert reaguje

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Nekonečná zvedavosť: Matúš je pripravený odletieť do vesmíru, čaká na svoju príležitosť

Len málokto chce ísť do ringu: Ostrí chlapci sú na údery pripravení

Kostol škaredých anjeličkov: Nemusia byť pekní, stačí, že sú poslušní a dobrí

Výber pre vás