Vladimír Kampf

V&nbsp;súčasnosti nad nami lietajú tri slovenské satelity GRBAlpha, GRBBeta, ktorá je dvojnásobne väčšia ako „alfa“, a&nbsp;Veronika. Stačí prijímač a&nbsp;dajú sa z&nbsp;nich sťahovať dáta či informácie, keď letia okolo. Úplne prvá slovenská družia SkCube už zhorela v&nbsp;atmosfére.

Unikátnu Veroniku si objednal podnikateľ Boris Procík. Družicu pomenoval podľa dcéry. Je to pravdepodobne prvý rodinný satelit na svete. Celkom isto je to úplne prvý ružový satelit. Má vraj farbu ako ibalgin. Môžu s&nbsp;ním komunikovať rádioamatéri, má kamerku na snímanie Zeme, z&nbsp;ktorej sa už podarilo stiahnuť niekoľko fotografií. Stačí mať anténu, počítač a&nbsp;správny softvér. Živá Veronika študuje na Deutsche Schule v&nbsp;Bratislave, kde je okrem iného zariadená komunikačná pozemná stanica. Dá sa odtiaľ komunikovať aj s&nbsp;inými družicami. Deutsche Schule minulý rok otvorila modernú hvezdársku kopulu vybudovanú zo zbierky rodičov a&nbsp;ďalších sponzorov. Je to jediná funkčná hvezdáreň v&nbsp;našom hlavnom meste.

Mimochodom, mesto Bratislava malo mať pri Dunaji planetárium, ale nič z&nbsp;toho nebude. Už vyčlenené prostriedky naň presunuli na projekt zatiaľ len do abstraktnej štúdie premostenia Zochovej ulice. V&nbsp;súčasnosti je vo hviezdach planetárium na pozemkoch zoologickej záhrady. Máme jediné hlavné mesto v&nbsp;Európskej únii, ktoré nemá vlastné planetárium.

Ako ste sa dostali k&nbsp;vesmíru?

Vždy som ho mal rád. Už ako dieťa som mal nejaké knižky o&nbsp;ňom a&nbsp;videl som nejaké dokumenty. Vždy to bolo podprahové, kým sa to pred pár rokmi stalo: začal som sa oň zaujímať hlbšie.

Aj na vás vtedy prišla dlhá chvíľa?

V&nbsp;tom čase sa na chvíľu objavila nová sociálna sieť Clubhouse. Dlho nevydržala. Fungovala primárne na hlasovej interakcii používateľov vo vytvorených miestnostiach. Jednoducho ste sa o&nbsp;niečom rozprávali a&nbsp;ľudia sa mohli pripojiť a&nbsp;počúvať alebo sa aj zapojiť do diskusie. Spolu sme na tejto platforme sledovali štart jednej z&nbsp;prvých testovacích rakiet Starship vesmírneho programu spoločnosti SpaceX, ktorý má za cieľ vyvinúť opätovne použiteľnú, univerzálnu raketu určenú na cestovanie do vesmíru. Starship je navrhnutý ako dopravný systém budúcnosti, ktorý umožní lety na Mesiac, Mars a&nbsp;do vzdialenejších častí slnečnej sústavy. Zároveň bude môcť byť využitý na rôzne účely na obežnej dráhe Zeme vrátane komerčných satelitných štartov, vesmírnej turistiky či misií na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS.

V&nbsp;roku 2020 iba testovali či sa vôbec vráti a&nbsp;či dokážu pristáť.

Dnes je to celé úplne inde. Malo to úspech. Začínali sme spoločne s&nbsp;dobrým kamarátom Mariánom Psárom. Vždy sme sa dokázali dlho rozprávať o&nbsp;vesmíre. Keď som sa niečo nové dozvedel či dočítal, hneď som s&nbsp;ním o&nbsp;tom diskutoval.

Nenechávali ste si to pre seba. Váš záujem časom rástol.

Mariána bavilo, ako o&nbsp;tom dokážem rozprávať. S&nbsp;podporou kamarátov a&nbsp;známych sme založili podcast o&nbsp;všetkom vesmírnom Slnečná zostava. Od nového roka sme na novej platforme Strednej priemyselnej školy, Hálova v&nbsp;bratislavskej Petržalke, kde majú veľa zanietených učiteľov a&nbsp;študentov. Vytvorili nám kvalitné zázemie. Obaja máme radi popularizáciu vedy. Tešíme sa na spoluprácu s&nbsp;mladými ľuďmi, ktorí nám pomôžu posunúť sa ďalej.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Čím ste boli pred tým, ako vás pandémia posunula k&nbsp;vesmíru?

Všetkým možným. Zaujíma ma veľmi veľa vecí. Na vysokej škole som študoval tlmočníctvo a&nbsp;prekladateľstvo do arabčiny a&nbsp;angličtiny. Strávil som semester v&nbsp;Káhire. Po arabsky viem, ale nepracujem v&nbsp;tejto oblasti. Rok po škole som fungoval v&nbsp;Gabčíkove, keď tam boli utečenci zo Sýrie, ktorí čakali na azyl v&nbsp;Rakúsku. Mojou hlavnou náplňou bolo pripravovať ich na život v&nbsp;Európe. Učil som ich angličtinu a&nbsp;nemčinu.

V&nbsp;arabských krajinách by vás za ťavy nevymenili?

Nie som žiadaný artikel. Prekladateľstvo ma bavilo, ale na sedem rokov som si našiel prácu v&nbsp;strojárskej firme. Robil som marketing, vyrábal videá na propagáciu rezacích zariadení. Potom sme začali s&nbsp;podcastom a&nbsp;dostal som sa k&nbsp;práci pre Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity a&nbsp;spoločnosť Spacemanic, ktorá z&nbsp;nej vyšla.

Načo sú nám na Slovensku takéto spoločnosti?

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity vznikla v&nbsp;roku 2009. Pri tom som nebol. Bola to aktivita mladých ľudí, ktorých zaujímal vesmír a&nbsp;chceli to na Slovensku posunúť ďalej. Vďaka tejto organizácii vznikla aj prvá slovenská družica SKCube, ktorá štartovala v&nbsp;roku 2017. Z&nbsp;tohto snaženia vznikla spoločnosť Spacemanic, ktorá pokračuje vo výrobe malých kockových družíc CubeSatov s&nbsp;dĺžkou každej strany desať centimetrov. Slovenská družica bola obrovským úspechom. Organizácia pre vesmírne záležitosti sa snaží o&nbsp;popularizáciu vesmíru, robíme prednášky a&nbsp;kozmozrazy. Voláme si hostí. Na poslednom jesennom kozmozraze sme sa rozprávali o&nbsp;najnovšej družici GRBBeta, ktorá je určená na detekciu gama zábleskov z&nbsp;hlbokého vesmíru, jedných z&nbsp;najenergetickejších explózií vo vesmíre. Tento projekt realizuje Letecká fakulta Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach spolu s&nbsp;medzinárodnými partnermi a&nbsp;s&nbsp;finančnou podporou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a&nbsp;mládeže SR.

GRBAlpha jedinečne zachytila gama záblesky.

Bol to veľký úspech s&nbsp;družicou za málo peňazí. Tieto malé kocky letia do vesmíru za zlomok ceny. GRBAlpha sa pritom dostala na obežnú dráhu zhodou náhod, pretože nevyšiel iný projekt. Nahradila japonskú družicu, ktorá mala mať takisto detektor gama zábleskov. Vtedy slovenský astrofyzik Norbert Werner, ktorý pochádza z&nbsp;Rožňavy, skúsil ísť tou­to cestou a&nbsp;natlačiť detektor do malej kocky. Spočiatku veľa ľudí pochybovalo, že sa na taký malý priestor dá vtesnať niečo, čo bude produkovať kvalitnú vedu. Nakoniec sa to podarilo. GRBAlpha zachytila záblesk v&nbsp;plnom rozsahu, čo sa nepodarilo iným družiciam na obežnej dráhe, ktoré stáli rádovo viac peňazí a&nbsp;úsilia.

Posúva nás to v&nbsp;skúmaní vesmíru a&nbsp;pochopení, ako veci fungujú. Sú to vysokoodborné témy, nateraz akoby vzdialené reálnemu životu, ale aj v&nbsp;minulosti vedci skúmali javy, ktoré sa z&nbsp;praktického pohľadu zdali v&nbsp;tom čase zbytočné. V&nbsp;súčasnosti vďaka tomu dokážeme využiť trebárs rádioaktivitu. Dnes nemôžeme presne vedieť, k&nbsp;čomu nás tieto objavy privedú. Nekonečná zvedavosť v&nbsp;nás má hlboké korene a&nbsp;budeme sa snažiť čoraz viac pochopiť priestor, v&nbsp;ktorom existujeme.

Čo môže mizerne financovaná až nefinancovaná slovenská veda urobiť pre vesmír či vo vesmíre?

Práve aj tieto maličké satelity sú cestou, ako môžu naši vedci skúmať veci tam hore. Nie je to nedosiahnuteľné.

Pred „alfa“ kockou slovenský kozmonaut Ivan Bella priviezol na Zem prepelice vyliahnuté vo vesmíre. Tri prežili extrémne podmienky a&nbsp;zimu pri pristávaní.

Niekoľko našich vedcov pracovalo na vesmírnych projektoch. V&nbsp;súčasnosti letí k&nbsp;Jupiteru sonda Juice. Vedci z&nbsp;Ústavu experimentálnej fyziky SAV v&nbsp;Košiciach vyrobili pre túto misiu antikoincidenčný detektor. Rozprával som sa s&nbsp;kanadským astronautom a&nbsp;popularizátorom Christopherom Hadfieldom. Hovorili sme aj o&nbsp;tom, čo môže urobiť taká malá krajina ako Slovensko vo vesmíre. Či vôbec máme šancu. Povedal, že isto áno. Treba si len nájsť vlastný priestor, v&nbsp;ktorom dokážeme niečo vytvoriť a&nbsp;ponúknuť svetu. Ani Kanada nikdy nemala ambíciu vyvíjať vlastné rakety, ale vyvinula napríklad robotické rameno Canadarm, ktoré bolo na jednom z&nbsp;raketoplánov a&nbsp;teraz je súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice. Vytvorili hodnotný produkt. Za takéto aktivity môžu dostať trebárs miesto v&nbsp;posádke na niektorej z&nbsp;misií. To by mohla byť slovenská cesta. Nájsť niečo, v&nbsp;čom sme dobrí, a&nbsp;ponúknuť to svetu za protihodnotu.

Budeme mať ďalšieho kozmonauta?

Verím, že áno. Možností je čoraz viac. Predpokladám, že to môže byť v&nbsp;horizonte jedného desaťročia. Krajiny okolo nás sa o&nbsp;to snažia. V&nbsp;Česku si už vybrali Aleša Svobodu. Poliak Slawosz Uznanski by mal letieť už tento rok. Aj maďarská vláda má vesmírne plány.

Ako to je v&nbsp;súčasnosti s&nbsp;výskumom vesmíru? Kto je na vrchole a&nbsp;kto zaspal?

Rusko robí výskum, ale časť svojej vesmírnej kapacity obetovalo na vypúšťanie nových satelitov na koordináciu vojenských aktivít. V&nbsp;auguste 2023 vypustili misiu k&nbsp;Mesiacu Luna&nbsp;25. Chceli na ňom opäť pristáť, ale odhodlanie nedotiahli do úspešného konca. Pre problémy s&nbsp;navigáciou družica narazila vo veľkej rýchlosti do povrchu Mesiaca. Bolo to veľmi tvrdé pristátie. Rusko chcelo všetkým ukázať, že je stále v&nbsp;hre, ale nevyšlo to. Kedysi boli fakt dobrí. Ruské sondy nám priniesli trebárs prvé zábery odvrátenej strany Mesiaca. Zdá sa, že Rusom chýba nová generácia vesmírnych vedcov. Veľa odišlo do zahraničia. Tradícia bola prerušená.

Aj americký Úrad pre letectvo a&nbsp;vesmír NASA vyzerá, že má útlm.

Vymýšľanie im stále ide, ale výskum nových technológií nechali najmä na SpaceX a&nbsp;Elona Muska. Ten posúva výskum raketovo vpred. Vedia rýchlo vyvíjať a&nbsp;testovať. V&nbsp;roku 2024 štartovalo 137&nbsp;misií. Rok predtým ich bolo takmer sto. Rakety Falcon&nbsp;9 dokážu v&nbsp;priebehu niekoľkých dní opäť pripraviť na štart a&nbsp;poslať ich na obežnú dráhu. To bolo pred desaťročím nepredstaviteľné. Po návrate raketoplánu z&nbsp;vesmíru ho dokázali opäť použiť až po dlhých mesiacoch a&nbsp;potrebovali na to armádu ľudí. Len tepelný štít z&nbsp;rôznych malých doštičiek im dal riadne zabrať. Ani to sa im často nedarilo dôsledne. SpaceX vyvíja raketu na opätovné rýchle použitie. Raketa Starship by mala byť skontrolovaná a&nbsp;opäť poslaná do vesmíru už po niekoľkých hodinách.

Vesmírny výskum tam napreduje veľmi rýchlo, no máme o&nbsp;ňom relatívne málo informácií. Je tam hneď niekoľko silných spoločností, ktoré robia kopu vecí. Veľa sa nevie o&nbsp;tom, že pripravujú vlastný raketoplán Šen-lung, ktorý v&nbsp;roku 2023 pristál po 276&nbsp;dňoch pobytu na obežnej dráhe. Čínske raketoplány už boli vo vesmíre viackrát, ale ich projekt je naozaj prísne utajovaný, takže sa o&nbsp;ňom vie len málo. Komunikácia smerom von je veľmi nejasná.

Vesmírny program má aj India.

Tento subkontinent je priekopníkom v&nbsp;dosahovaní veľkých vecí s&nbsp;malým rozpočtom. Predminulý rok sa im podarilo pristáť na Mesiaci. Bolo to za malé peniaze oproti NASA. Je to obrovský úspech. India má smelé plány. Do roku 2040 plánuje vlastnú vesmírnu stanicu a&nbsp;vybudovať vlastnú základňu na Mesiaci. Bude to ešte zaujímavé...

Načo je dobrá základňa na Mesiaci?

Mesiac je momentálne v&nbsp;kurze. V&nbsp;roku 1972 na ňom úspešne pristála posledná misia Apollo&nbsp;17. Potom záujem upadol.

Slovami klasika: veď tam nič nie je!

Práveže je tam toho veľa. Dôležité je pritom aj to, čo tam nie je. Keby bola na Mesiaci prestupná stanica, ako je trebárs na spomínanom východe Kysak, mohol by byť našou cestou do hlbšieho vesmíru. Jeho obrovskou výhodou je gravitácia, ktorá tam je oveľa slabšia ako na Zemi. Ak by sme na Mesiaci našli kovy, z&nbsp;ktorých by sa dali vyrábať vesmírne lode na ďalšie cesty, zdvihnúť ich a&nbsp;manipulovať s&nbsp;nimi by bolo niekoľkonásobne ľahšie než na Zemi.

Tam by sa mohli vyrábať vesmírne plavidlá? Až tak?

Vysoká pec je na našej planéte náročná stavba, ale na našom Mesiaci je to síce takisto náročná stavba, ale musí udržať iba šestinu váhy. Mesiac pre nás bude cvičiskom na vesmírne misie. Zem je blízko. Keby sa aj stalo niečo zlé, v&nbsp;priebehu niekoľkých dní by tam mohla byť pomoc. Keby sa niečo nepríjemné stalo na Marse, bude to v&nbsp;najlepšom prípade niekoľko mesiacov. Na Mesiaci sa ľudstvo môže veľa naučiť.

Záujem o&nbsp;Mesiac narastá. Nádeje vkladáme najmä do jeho južného pólu.

Je to oblasť obrovských kráterov. Nikdy do nich nesvieti slnko. Je pravdepodobné, že práve tam by mohli byť zásoby vody. Deň na Mesiaci trvá dvadsaťosem pozemských dní. Teploty počas dňa sú tam veľmi extrémne: zruba od plus sto do mínus sto stupňov Celzia. Keby sme našli na Mesiaci vodu, dal by sa z&nbsp;nej jednoduchou elektrolýzou vyrobiť kyslík na dýchanie či palivo pre rakety. Voda je dôležitá, ale aj ťažká. Voziť ju so sebou je náročné a&nbsp;dovážať jej dostatok násobne predražuje účty za vesmírne cesty.

Celkom veľkým hráčom vo ves­mírnom výskume je aj Japonsko.

Majú vlastný kozmodróm na pobreží ostrova Tanegašima. Okrem toho sú až úzkostlivo zameraní na spoluprácu. Tak fungujú takmer všetky svetové agentúry na výskum vesmíru. Vesmírny výskum má širokú podporu v&nbsp;Česku. Česko je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry, kým my sme iba asociovaný člen. Pred Vianocami štartovali dve družice vyrobené v&nbsp;Česku. Jednu z&nbsp;nich vymyslel tím stredoškolákov. Podarilo sa im zaujať nápadom.

Používať laser zo Zeme na reštartovanie alebo likvidáciu nefunkčných družíc. Časť družice zahrejete lúčom, čím prehrejete počítač a&nbsp;on sa reštartuje, alebo ju zohrejete tak, že klesne do atmosféry a&nbsp;zhorí.

Načo posielajú do vesmíru nejaké zariadenie, keď chcú odpaľovať zo Zeme?

Práve na ňom si to budú skúšať. Uvidíme, či sa vôbec trafia. Dôležité je uvedomiť si, že s&nbsp;týmto projektom prišla partia stredoškolákov. Neviem ako vy, ale ja som ako stredoškolák ani len nesníval o&nbsp;tom, že budem vypúšťať satelit.

Nekonečná zvedavosť: Matúš je pripravený odletieť do vesmíru, čaká na svoju príležitosť

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Nekonečná zvedavosť: Matúš je pripravený odletieť do vesmíru, čaká na svoju príležitosť

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Víno len z hrozna: Dostať do fľaše maximum, čo príroda môže dať

Tajomný svet rezbára Juraja Ďuriša: Neskutočné, čo dokáže vytvoriť! Pozrite na to

Hrad Devín je náš národný poklad: Viac predstáv ako historických faktov

Výber pre vás