Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Spomínate si ešte na časy, keď na Slovensko prišiel prvý investor v&nbsp;oblasti automobilového priemyslu?

Boom automobilového priemyslu sa u&nbsp;nás začal v&nbsp;90. rokoch minulého storočia. Prvý bol Volkswagen. Tento výrobca k&nbsp;nám však neprišiel pre tradíciu či históriu. Na Slovensku sme mali, nazvime to, iba nejaké pozostatky automobilového priemyslu, nič, čo by mohlo byť ťahúňom. Tak ako iné postkomunistické krajiny sme však mali konkurenčnú výhodu – nízke náklady na prácu, čiže investor tu našiel lacnú pracovnú silu. Volkswagen sa u&nbsp;nás ujal, jeho príbeh bol veľmi úspešný, nasledoval príchod ďalších troch automobiliek, ako je známe, majú závody v&nbsp;Trnave, Nitre a&nbsp;Žiline.

Slovensko je svetovým lídrom vo výrobe automobilov, na ilustráciu, na 1 000 obyvateľov sa vyrába 182 osobných motorových vozidiel. Lenže iné odvetvia akoby zaspali.

Je to večne diskutovaná téma, či je to dobré, že sme sa orientovali tak jednostranne. Je to riskantné, pretože nám chýbajú ekonomické piliere. My sme však v&nbsp;tom čase neboli v&nbsp;situácii, že sme si mohli vyberať. Nestál tu rad investorov a&nbsp;my sme nemohli ukazovať prstom, koho chceme. Boli sme radi, že sem niekto prišiel a&nbsp;dal ľuďom masovo prácu, zvýšil export a&nbsp;zapojil našu krajinu do svetových trhov. Automobilky nie sú až taká zlá voľba. Pri výrobe každého dopravného prostriedku sa totiž zamestnajú všetky odvetvia priemyslu. Do auta treba textilné, hliníkové aj oceľové komponenty, elektroniku. Má to silný multiplikačný vplyv na ekonomiku. Štyri automobilky dávajú možnosť práce a&nbsp;perspektívu ďalším stovkám firiem. Zahraniční investori k&nbsp;nám doniesli aj istú firemnú kultúru vrátane sociálneho programu pre zamestnancov.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Lenže dostali sme pejoratívne pomenovanie montážna dielňa Európy.

V&nbsp;podstate je toto pomenovanie správne. Ale je to vždy lepšie, než rezať drevnú guľatinu, pretože ide o&nbsp;komplexnejší a&nbsp;zložitejší výrobok. Je však pravda, že Slovensko sa uchytilo v&nbsp;určitej fáze tohto výrobného procesu, v&nbsp;montážnej časti. A&nbsp;výroba automobilov predsa obsahuje aj iné činnosti ako grafický návrh či starostlivosť o&nbsp;zákazníka. Bohužiaľ, práve tieto sofistikované časti sa realizujú v&nbsp;materskej krajine. Masová montážna časť sa robí u&nbsp;nás. Je to nevýhoda, pretože sú to činnosti s&nbsp;nižšou mierou pridanej hodnoty.

A&nbsp;potom, je to skôr kritika od národne cítiacich Slovákov: Volks­wagen je najväčším súkromným zamestnávateľom na Slovensku.

Ak zamestnávateľ dodržiava pravidlá ekonomiky krajiny, v&nbsp;ktorej pôsobí, nezáleží na tom, odkiaľ prišiel. Kapitál nemá národnosť.

Prichádzate s&nbsp;výpočtami a&nbsp;podporili vás aj analytici Národnej banky Slovenska, že už nie sme pre zahraničných investorov z&nbsp;ekonomického hľadiska takí atraktívni.

Prísť k&nbsp;nám sa im oplatí čoraz menej. Naša výhoda vyprcháva. Ešte krátko po páde socializmu dostala takáto výhoda pomenovanie mzdový vankúš. Naši ľudia mali vysokú produktivitu práce, jeden človek vytvoril vysokú hodnotu, ale jeho mzda bola nízka. Práve tento rozdiel medzi hodnotou a mzdou sa nazýva mzdový vankúš. Z&nbsp;hľadiska konkurencieschopnosti to bola pre nás výhoda. Takáto situácia vládla všade v&nbsp;postkomunistických krajinách s&nbsp;výnimkou Slovinska. V&nbsp;posledných šiestich rokoch však táto výhoda silne vyprcháva. Naše platy rastú, máme nedostatok pracovnej sily, ba povedal by som, že je vzácna. Prestala nám rásť aj produktivita práce. V&nbsp;žiadnom prípade to však nemôžeme vnímať tak, že ľudia menej pracujú. Uviazli sme vo výrobe vecí, ktoré prinášajú malé príjmy. Ide o&nbsp;manuálne jednoduché činnosti, ktoré prinášajú nižšiu mieru pridanej hodnoty. Mzdový vankúš sa nám zmenšuje.

Z&nbsp;Martina odchádza dcérska spoločnosť americkej firmy Adient, ktorá vyrába poťahy do áut. Samsung pred časom presťahoval časť výroby z&nbsp;Galanty do Maďarska. Čakajú nás ďalšie takéto odchody?

Nemyslím si, že by nastala situácia v&nbsp;duchu – investori odídu zo dňa na deň. Príchod nových je však veľmi málo pravdepodobný. A&nbsp;tí, ktorí u&nbsp;nás už podnikajú, sa môžu perspektívne v&nbsp;budúcnosti presťahovať do výhodnejších krajín. Pre zahraničných investorov, zvlášť pre automobilky, je veľmi dôležité, aby sa aj ostatné odvetvia u&nbsp;nás modernizovali. Často vnímame, že automobilky a&nbsp;ostatný priemysel sú v&nbsp;konkurenčnom postavení. Nie je to však pravda. Výrobca áut potrebuje rôzne komponenty, pomáha mu, keď máme kvalitný priemysel a&nbsp;on u&nbsp;nás nájde kvalitných výrobných partnerov. Tu by mal byť na ťahu štát. Teraz máme v&nbsp;krajine akoby dve galaxie. Špičkové nadnárodné firmy, ktoré majú úžasné parametre, astronomickú výkonnosť a&nbsp;produktivitu… A&nbsp;potom je tu masa ostatných výrobcov, ktorí sa na nich nedoťahujú. Doslova živoria. Ak chceme, aby dobrí neodchádzali, mali by sme podporiť doteraz živoriace priemyselné podniky v&nbsp;ostatných odvetviach. Pomohlo by to aj gigantom.

Prečo sme sa na túto situáciu nepripravili? Náš ekonomický rast sa už spomalil.

To, že mzdový vankúš spľasne a&nbsp;my už nebudeme nízkonákladová krajina, sme vedeli dlho. Našiel som dokumenty z&nbsp;roku 2008, kde je to definované. Mali sme byť pripravení, aby nám nezačalo tiecť do topánok, mali sme sa zamerať na iné ekonomické piliere. Nemali sme stavať len na nízkych mzdách. Investorom máme ponúkať vynikajúce podnikateľské prostredie, kvalitnú pracovnú silu. Nestalo sa to. Zrazu sme ostali šokovaní, že za päť rokov nám vyfučala veľká časť mzdového vankúša. Spomaľuje sa náš ekonomický rast. Od roku 2001 do roku 2008 sme sa slušne doťahovali na špičku Európy. Boli sme rýchlo cválajúci ekonomický kôň. Spomalili sme. Zaspali nám investície. Z&nbsp;hrubého domáceho produktu sme 30 percent dávali práve na investície. Teraz ledva naškrabeme 20, je to málo. Nepripravujeme kvalifikovanú silu. Absentujú aj investície do vedy a&nbsp;výskumu. Na európskej úrovni sme sa dohodli, že tri percentá z&nbsp;HDP poskytneme práve na vedu a&nbsp;výskum, aby sme boli konkurencieschopní. Sme radi, keď naškrabeme jedno percento. Vypomstilo sa nám to: produktivita práce nerastie. A&nbsp;predtým nám rástla astronomicky. Prichádzali zahraniční investori, napodobňovali sme ich technológie. Ak chceme ísť dopredu, nestačí len okukávať, musíme niečo vlastné vymyslieť, inak vždy budeme iba béčko. Na porovnanie, Írsko, Rakúsko, Dánsko sa zamerali na určité technologické postupy a&nbsp;sú v&nbsp;tom unikátni, sú ďaleko pred nami.

Naozaj sme za tie roky nerozvíjali nič iné, len montovanie automobilov?

Som optimista a&nbsp;hovorím, že to nie je až také tragické. Nie je pravda, že sa u&nbsp;nás rozvíjal len automobilový priemysel. Darilo sa u&nbsp;nás náročnejším službám, prácam architektov, účtovníkov, manažérskemu poradenstvu. Slovensko je relatívne dobré v&nbsp;službách, ktoré sa ponúkajú centrálam firiem. Vidíte to možno v&nbsp;Bratislave. Firmy pôsobiace v&nbsp;regióne strednej Európy si tu urobia akoby hlavný stan. Možno prvotne to bolo iba pre našu polohu. Ale potom zistili, že tu máme silný rast odvetví a&nbsp;služieb, ktoré im dávajú podporu, zabezpečia ich vlastný posun vpred. Čiže máme tu časť služieb, ktoré veľmi pekne rástli, len nie sú tak v&nbsp;povedomí. Vyvinuli sa odborné schopnosti, skúsenosti, ktoré len tak z&nbsp;našej krajiny spolu so zahraničným investorom neodídu. Obrazne povedané, škatuľa s&nbsp;nejakou továrňou sa dá presťahovať rýchlo. Vedomosti tu však ostanú.

Niektorí odborníci tvrdia, že taká malá krajina, ako je Slovensko, vždy bude závislá od európskych susedov.

Do určitej miery, v&nbsp;istom zmysle. Ale dnes, pri modernej ekonomike hrá rozloha menšiu úlohu než kedysi. Vo svete máme veľa príkladov úspešných malých ekonomík. Okrem Švajčiarska je to Dánsko, Hongkong, Luxembursko... Keď sa povie Švajčiarsko, napadnú mi pojmy ako špičková farmácia, veda a&nbsp;výskum, vynikajúci študijný systém, historicky skvelé úspechy vo všetkom, čo zaváňa jemnou mechanikou, napríklad v lekárskej technike. Tieto malé ekonomiky sú úspešné, pretože stavili na atraktívne podnikateľské prostredie a&nbsp;ťah na rozvoj človeka. Na toto sa nechytáme, preto sme stále montážnou dielňou. Na to, aby sme sa posunuli, potrebujeme vynikajúci študijný systém, špičkové vzdelávanie, výskum a&nbsp;vývoj a&nbsp;inovovanie ekonomiky vlastnými silami.

Keď sme si telefonicky dohodovali stretnutie, spomenuli ste aj pomerne neznámu krajinu – Estónsko.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;nami je to o&nbsp;polovicu menšia pobaltská krajina, ktorú si veľmi nevšímame. Je však jedným z&nbsp;európskych lídrov v&nbsp;digitalizácii. Keď sa povie digitalizácia verejnej správy, zdravotníctva, v&nbsp;týchto procesoch je ďaleko pred nami. A&nbsp;je to takisto bývalá socialistická krajina, mala podobnú východiskovú situáciu ako my. Nie je zatiaľ na výrazne vyššej ekonomickej úrovni než my, ale smeruje k&nbsp;tomu dobrými krokmi. My sme medzi krajinami, ktoré sú s&nbsp;inováciami dnes pozadu. Uviazli sme v&nbsp;tom zmysle, že v&nbsp;prípade inovácií vždy čakáme na eurofondové zdroje a&nbsp;impulzy. Sme v&nbsp;tom málo iniciatívni, vždy všetko preberáme od iných. Preberali sme od zahraničných investorov ich technológie. Bolo to fajn. Pomohlo nám to rásť, ale iba istý čas. Dnes sme na tom tak, že sme zaspali.

Keď rozprávame o&nbsp;ekonomických pilieroch, mnohí ľudia kritizujú, že sme stratili potravinovú sebestačnosť. Ešte aj jablká vozíme z&nbsp;Poľska.

Je to pravda, ľudí irituje hlavne naše agropotravinárstvo. Znie to síce ako paradox, my však máme poľnohospodárstvo neuveriteľne produktívne. Produktivita práce je dokonca vyššia než v&nbsp;Nemecku. Spočíva to v&nbsp;tom, že sme sa zamerali na veľmi málo druhov rastlinnej výroby. Máme nekonečné lány repky olejnej, ktoré sa dajú obrábať mechanizmami. Vnímam to ako problém, nie ako výhodu. Keď sa sústredíme na málo druhov plodín a&nbsp;tie obrábame v&nbsp;obrovských množstvách na rovnomerných lánoch, je to ekologický problém, krajina stráca rozmanitosť. Robiť však jednu vec vo veľkom je vždy produktívnejšie než robiť rozdielne veci v&nbsp;malom, preto sme takto dopadli. Dnes však máme preto problém s&nbsp;ovocinárstvom a&nbsp;so zeleninárstvom, dopustili sme, aby sa naše poľnohospodárske regióny premenili na monokultúru. Krásnym kontrastom je rakúsky farmár, ktorý udržiava krajinu v&nbsp;dobrej forme práve rôznorodosťou pestovaných plodín. Škoda, že my sme sa nevybrali takouto cestou.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane

Do akej miery poznamená našu ekonomiku pandémia?

Som nenapraviteľný optimista a&nbsp;v&nbsp;každej situácii vidím tú lepšiu stránku. Je pravda, že pandémia našu ekonomiku zasiahla veľmi citeľne. Ale nevidím to fatálne. Nezamestnanosť nerastie, pretože máme nedostatok pracovnej sily. Kovid mení náš charakter práce. Tak ako inokedy v&nbsp;histórii, aj teraz sa bude musieť meniť spôsob a&nbsp;organizácia práce. Tentoraz hlavne v&nbsp;tých činnostiach, kde je nutný ľudský kontakt. Firmy budú z&nbsp;úsporných dôvodov uprednostňovať prácu z&nbsp;domu aj v&nbsp;normálnych časoch. Vidím v&nbsp;tom provokujúci moment pre našu ekonomiku. Budeme nútení investovať do technológií, ktoré nám umožnia pracovať z&nbsp;domu. Dá nám to stimul, aby sme mysleli na digitalizáciu a&nbsp;robotizáciu, sú to procesy, v&nbsp;ktorých sme pozadu. Každá kríza prináša aj niečo dobré. Na Slovensku je to v&nbsp;novodobej histórii štvrtá veľká kríza. Po každej z&nbsp;nich prišlo nejaké zlepšenie. Padneme, ale keď sa postavíme, sme lepší. Ekonomická recesia je popri všetkých ťažkostiach tak trochu aj pozitívna vec, pretože ak si odmyslíme nádych tragédie, posúva nás vpred.

Doc. Ing. Karol Morvay, PhD., je vysokoškolský učiteľ a&nbsp;vedecký pracovník. Pôsobí na Katedre hospodárskej politiky Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v Ekonomickom ústave SAV. Venuje sa vývoju ekonomík krajín strednej a&nbsp;východnej Európy a&nbsp;ich hospodárskej politike. V&nbsp;rokoch 2011 až 2015 viedol rozsiahly výskumný projekt zameraný na prekonávanie štruktúrnych problémov slovenskej ekonomiky. V&nbsp;minulosti bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a členom Rady Protimonopolného úradu SR. Ako analytik spolupracoval s&nbsp;mimovládnymi organizáciami M.E.S.A. 10 alebo Health Policy Institute. Je autorom desiatok publikácií, tie aktuálne sa venujú hlavne problému spomaľovania produktivity a&nbsp;oslabovaniu pôvodných konkurenčných výhod v&nbsp;krajinách V4.

Analytik Karol Morvay: Prečo už nie sme atraktívni pre zahraničných investorov?

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Analytik Karol Morvay: Prečo už nie sme atraktívni pre zahraničných investorov?

Erika Szalayová

Súvisiace články

Veľké plány s dcérou: BEŇOVÁ ju chce brávať so sebou do práce a už teraz rozvíja jej schopnosti

Mala som šťastie na ľudí: Dramaturgička JUDITA GEMBICKÁ si nevie predstaviť život bez práce

Poslankyňa VLADIMÍRA MARCINKOVÁ: V nemocnici som spala v jednej posteli so svojou dcérou

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás