Vaša Lea sa narodila pred rokom 1. novembra. Ako ste v rámci možností oslávili jej narodeniny?

Začiatkom novembra sme ešte boli všetci zdraví. Plánovali sme zorganizovať oslavu s pár priateľmi v Tatrách, lenže práve v deň, keď mala Lea narodeniny, celý okres zatvorili. Hneď ráno sme preto sadli do auta a odcestovali naspäť do Bratislavy. Našťastie mám skvelú nevestu a syna, ktorí boli v Bratislave, doniesli tortu a všetko zariadili. Napokon sme mali doma malú rodinnú oslavu, naozaj nič veľkolepé sa nekonalo, ale také sú časy, preto si ani netreba robiť veľké plány…

Medzičasom ste celá rodina ochoreli na kovid. Ako ste to zvládali?

Pani doktorka mi povedala, aké lieky mám malej nasadiť, a musím povedať, že to zvládla veľmi dobre. Ja som nemala vôbec žiadne príznaky. Asi to tak zariadil vesmír, aby som sa mohla doma postarať o všetkých. Presťahoval sa k nám dokonca aj syn, ktorý mal kovid tiež. Jeho manželka bola negatívna a navyše je tehotná, preto z obavy, aby sa nenakazila, sa vrátil k mame, na čom sme sa doma smiali. (Smiech.) Všetko napokon dobre dopadlo. Už sme zdraví a tešíme sa z toho.

Keď sa za posledným rokom s malou Leou obzriete, aký bol, odhliadnuc od korony? Hoci možno práve pandémia vám umožnila byť s dcérou ešte viac.

Mali sme hybridný parlament a aktuálne ho máme opäť, takže to pre mňa bolo trošku jednoduchšie, keďže v Európskom parlamente trvá materská dovolenka pre poslancov iba šesť mesiacov. To znamená, že keby sme fungovali normálne, musela by som začať chodiť do práce. Tento hybridný model mi umožnil pripájať sa online a zároveň byť s malou.

Na zasadnutiach v Štrasburgu som bola v októbri aj v novembri, minulý týždeň som letela do Bruselu… Toto však beriem tak trošku fatálne. Moja mama vždy vravela, že kto sa má obesiť, ten sa neutopí. Samozrejme, treba sa chrániť, ideálne zaočkovať, ale na druhej strane to treba brať tak, že život musí ísť ďalej. Nezastaví sa pre kovid. Zároveň si myslím, že ľudia všeobecne sú už z pandémie vyčerpaní, depresívni, nehovoriac o tom, že samotný rytmus života začal byť úplne iný. V čase lockdownov mali zrazu rodičia celodennú starostlivosť o deti na svojich pleciach, pracovali z domu. Všetko fungovalo v inom režime, no takto predsa svet nemôže fungovať dlhodobo. Musí sa vrátiť do starých koľají.

Ale tým, že ste doma mali bábätko, život mimo kovidu istotne nabral nový rozmer.

Samozrejme, bolo to úžasné. Ja som všeobecne skôr optimistka a Lea nám život absolútne rozžiarila. A to bez ohľadu na to, či jej idú zúbky, či je mrzutá, alebo má veselú náladu. Ona je úžasným obohatením nášho života, v ktoré som už ani nedúfala. O to viac si to užívam.

O výchove malej Leušky sa dočítate na ďalšej strane...