Jana Homolová

<h3>Vaša Lea sa narodila pred rokom 1. novembra. Ako ste v&nbsp;rámci možností oslávili jej narodeniny?</h3>
<p>Začiatkom novembra sme ešte boli všetci zdraví. Plánovali sme zorganizovať oslavu s&nbsp;pár priateľmi v&nbsp;Tatrách, lenže práve v&nbsp;deň, keď mala Lea narodeniny, celý okres zatvorili. Hneď ráno sme preto sadli do auta a&nbsp;odcestovali naspäť do Bratislavy. Našťastie mám skvelú nevestu a&nbsp;syna, ktorí boli v&nbsp;Bratislave, doniesli tortu a&nbsp;všetko zariadili. Napokon sme mali doma malú rodinnú oslavu, naozaj nič veľkolepé sa nekonalo, ale také sú časy, preto si ani netreba robiť veľké plány…</p>
<h3>Medzičasom ste celá rodina ochoreli na kovid. Ako ste to zvládali?</h3>
<p>Pani doktorka mi povedala, aké lieky mám malej nasadiť, a&nbsp;musím povedať, že to zvládla veľmi dobre. Ja som nemala vôbec žiadne príznaky. Asi to tak zariadil vesmír, aby som sa mohla doma postarať o&nbsp;všetkých. Presťahoval sa k&nbsp;nám dokonca aj syn, ktorý mal kovid tiež. Jeho manželka bola negatívna a&nbsp;navyše je tehotná, preto z&nbsp;obavy, aby sa nenakazila, sa vrátil k&nbsp;mame, na čom sme sa doma smiali. (Smiech.) Všetko napokon dobre dopadlo. Už sme zdraví a&nbsp;tešíme sa z&nbsp;toho.</p>

<h3>Keď sa za posledným rokom s&nbsp;malou Leou obzriete, aký bol, odhliadnuc od korony? Hoci možno práve pandémia vám umožnila byť s&nbsp;dcérou ešte viac.</h3>
<p>Mali sme hybridný parlament a&nbsp;aktuálne ho máme opäť, takže to pre mňa bolo trošku jednoduchšie, keďže v&nbsp;Európskom parlamente trvá materská dovolenka pre poslancov iba šesť mesiacov. To znamená, že keby sme fungovali normálne, musela by som začať chodiť do práce. Tento hybridný model mi umožnil pripájať sa online a&nbsp;zároveň byť s&nbsp;malou.</p>
<p>Na zasadnutiach v&nbsp;Štrasburgu som bola v&nbsp;októbri aj v&nbsp;novembri, minulý týždeň som letela do Bruselu… Toto však beriem tak trošku fatálne. Moja mama vždy vravela, že kto sa má obesiť, ten sa neutopí. Samozrejme, treba sa chrániť, ideálne zaočkovať, ale na druhej strane to treba brať tak, že život musí ísť ďalej. Nezastaví sa pre kovid. Zároveň si myslím, že ľudia všeobecne sú už z&nbsp;pandémie vyčerpaní, depresívni, nehovoriac o&nbsp;tom, že samotný rytmus života začal byť úplne iný. V&nbsp;čase lockdownov mali zrazu rodičia celodennú starostlivosť o&nbsp;deti na svojich pleciach, pracovali z&nbsp;domu. Všetko fungovalo v&nbsp;inom režime, no takto predsa svet nemôže fungovať dlhodobo. Musí sa vrátiť do starých koľají.</p>
<h3>Ale tým, že ste doma mali bábätko, život mimo kovidu istotne nabral nový rozmer.</h3>
<p>Samozrejme, bolo to úžasné. Ja som všeobecne skôr optimistka a&nbsp;Lea nám život absolútne rozžiarila. A&nbsp;to bez ohľadu na to, či jej idú zúbky, či je mrzutá, alebo má veselú náladu. Ona je úžasným obohatením nášho života, v&nbsp;ktoré som už ani nedúfala. O&nbsp;to viac si to užívam.</p>
<p><strong>O výchove malej Leušky sa dočítate na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ste skôr praktický typ mamy a&nbsp;Lea má presne stanovený režim?</h3>
<p>Áno, fungujeme v konkrétnom, nie režime, lebo to znie depresívne, ale systéme. (Smiech.) Lea má svoj systém, na ktorý je extrémne zvyknutá. Vidím to napríklad, keď ideme na návštevu. Po hodine sa začne ošívať, hýbať, pozerá na mňa a ja už viem, že chce ísť domov. Vždy večer o&nbsp;siedmej sa z&nbsp;obývačky presúvame do spálne, následne ju kúpem, dám jej pyžamo, mliečko, chvíľu sa hráme, potom jej spievam a&nbsp;ona zaspí. Aktuálne obdobie je najmä o&nbsp;speve. V&nbsp;podstate jej spievam už celý rok. (Smiech.)</p>
<p>Keď bola menšia, bola menej náročným poslucháčom. Stačili jej pesničky z&nbsp;CD alebo z&nbsp;telefónu. Mala tam obľúbený výber uspávaniek, ktoré stopercentne fungovali, vždy pri nich zaspala. Čím bola väčšia, tým viac ju tieto pesničky prestávali baviť, preto jej spievam. Zároveň som ju začala uspávať na rukách. Ako maličká zaspávala v&nbsp;postieľke sama, ale od ôsmich mesiacov trošku špekuluje a&nbsp;musím ju uspávať takto. No tým, že pred spaním absolvujeme spoločné aktivity, zaspí pomerne rýchlo.</p>
<h3>A&nbsp;v&nbsp;noci spinká alebo sa budí?</h3>
<p>Budí sa ešte stále raz na jedlo, ale potom potiahne spánok aj do siedmej alebo pol ôsmej ráno. Nemôžem sa vôbec sťažovať, ja som vyspatá.</p>
<h3>Tak to máte úžasné dieťa.</h3>
<p>Áno, ja viem. (Smiech.) Väčšina mamičiek mi na sociálnych sieťach píše, že ich deti sú hore každé dve-tri hodiny. U&nbsp;nás nič také neexistuje. Ja jej vždy okolo šiestej dám kašu, o&nbsp;pol ôsmej mlieko, čo ju do druhej-tretej hodiny zasýti. Potom sa prebudí, dám jej ďalšie mlieko a&nbsp;spí do rána. Samozrejme, máme pár nocí, keď jej idú zúbky a&nbsp;je trošku nepokojnejšia, ale nikdy sa nestalo, že by napríklad preplakala celú noc. Je to moja statočná bojovníčka.</p>

<h3>Koľko žien vám za posledné obdobie písalo, že ste pre ne v&nbsp;tomto smere inšpiráciou?</h3>
<p>Bolo ich naozaj veľa, ale každej žene, ktorá plánuje tehotenstvo vo vyššom veku, vždy odpíšem, že sa musí pripraviť na kompletnú zmenu života. Dovolenky, víkendové výlety, večere s&nbsp;kamarátkami sa skončili. Mne to však vôbec nechýba, lebo som si toho v&nbsp;živote dostatočne užila. Maťa (33) som mala veľmi mladá, preto som mohla veľa času tráviť cestovaním, užívať si život. S&nbsp;touto zmenou som úplne zmierená.</p>
<p>Ale každá žena by to mala mať na pamäti a&nbsp;mala by sa na to pripraviť. Samozrejme, život s&nbsp;bábätkom je iný, ale na druhej strane z&nbsp;vlastnej skúsenosti viem, že dodá obrovskú energiu – fyzickú aj psychickú. A&nbsp;mladším mamičkám väčšinou píšem rôzne praktické rady týkajúce sa kŕmenia, spánku, obliekania do chladného počasia. Snažím sa im poradiť v&nbsp;rámci toho, čo praktizujem ja.</p>

<h3>Aj ste pri druhom dieťati zmenili výchovný prístup?</h3>
<p>Myslím, že vo výchove som nezmenila nič. Moja výchova na­ozaj nie je iná. Všetko, čo robím pre Leušku, som robila aj pre Maťa. Iné je to v&nbsp;tom, že súčasná doba je praktickejšia, napríklad jednorazové plienky, výber mlieka… Keď sa Maťo narodil, bol len Sunar. Dnes je na trhu milión rôznych značiek, nehovoriac o&nbsp;tom, že môžete dať deťom aj kozie mlieko… Toto v&nbsp;80. rokoch nefungovalo, ale čo sa týka samotnej výchovy, venovania sa dieťaťu a,&nbsp;samozrejme, lásky, je to úplne to isté. Svoje deti milujem rovnako, aj keď, samozrejme, väčšia pozornosť je zameraná na Leu.</p>
<h3>Syn sa čoskoro stane otcom. Ako prijal svoju malú sestru?</h3>
<p>On sa z&nbsp;Lejky veľmi teší. Je to fantastický brat. Vie ju postrážiť, nakŕmiť, skrátka všetko. Myslím, že jej príchod na svet ho postrčil v&nbsp;tom, aby si založil vlastnú rodinu, a&nbsp;s&nbsp;mojou nevestou čakajú Larku. Veľmi sa z&nbsp;toho teším, pretože to bude ďalšie slniečko do rodiny. Tentoraz budú u&nbsp;nás v&nbsp;rodine v&nbsp;presile dievčatá. (Smiech.)</p>
<p><strong>Prečo Monika začala s otužovaním? Čítajte na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Na Instagrame ste spomenuli zaujímavú vec o&nbsp;opakovaní rodinnej histórie.</h3>
<p>Áno, môj nebohý otec pochádzal zo štyroch bratov. Ale prostrední dvaja ako maličkí zomreli. Keď mal môj otec dva roky, jeho najstaršiemu bratovi sa vtedy narodil prvý syn. Takže sa dá povedať, že história sa tak trošku akoby generačne zopakovala. (Úsmev.)</p>
<h3>Takže Lea bude mať „parťáčku“ rovesníčku.</h3>
<p>Áno, presne tak. Nebude vyrastať sama medzi dospelými. Teraz sú kontakty s&nbsp;inými deťmi omnoho komplikovanejšie, než to bolo v&nbsp;minulosti, keď sa deti na ulici spolu len tak hrávali. Lejka bude mať kamošku Larku a&nbsp;bude na ňu dávať pozor. Ja sa hlavne teším, že keď sa jedného dňa pominiem, Maťo tu nezostane úplne sám, ale bude mať sestru. Samozrejme, bude mať aj svoju rodinu, to bezpochyby, ale keď viete, že váš súrodenec niekde je, je to puto k&nbsp;vašej pôvodnej rodine.</p>

<h3>Psychológovia tvrdia, že v&nbsp;dnešnej dobe je 50 rokov nových 30. Na vás to absolútne sedí. Vnímate túto teóriu rovnako?</h3>
<p>Áno, určite, a&nbsp;je to tak preto, že životný rytmus je úplne iný. Žijeme inak, než žili už aj naše mamy, nielen babičky. Moja mama bola napríklad pozitívna a&nbsp;duchom mladá, ale keď mala päťdesiat, už z&nbsp;nej naozaj bola taká babička. Je to individuálne, no keď sa pozriem okolo seba, ženy v&nbsp;mojom okolí sú omnoho vitálnejšie, starajú sa o&nbsp;seba viac ako muži, žijú zdravšie, a&nbsp;preto v&nbsp;päťdesiatke vyzerajú často dobre a&nbsp;aj sa dobre cítia, čo je pre mňa dôležité. Ja sa cítim dobre a&nbsp;tým, že mi Lejka dodala veľa energie, je mi naozaj fajn.</p>

<h3>Nie tak dávno ste začali s&nbsp;otužovaním.</h3>
<p>Áno, skúšam to. Je to veľmi príjemné. Žiaľ, kovid mi to trošku skomplikoval. Začínala som, keď mala voda deväť stupňov, dnes má štyri, to som už nezvládla, ale chodím sa aspoň s&nbsp;Lejkou prechádzať naboso v&nbsp;kroksoch a&nbsp;v&nbsp;tenších teplákoch. Malá je, samozrejme, naobliekaná, ale chodíme v&nbsp;akomkoľvek počasí, aby sme si obe posilňovali imunitu.</p>
<h3>Na otužovanie sa niektorí pripravujú aj pol roka. Najskôr studené sprchy, dychové cvičenia... Ale vy ste to zobrali zhurta.</h3>
<p>(Smiech.) Som typ človeka, ktorý keď sa už pre niečo rozhodne, nie je cesty späť. Keby som neustála nejaké svoje rozhodnutie, povedala by som si, že som kvargľa, čiže toto som musela absolvovať, keď som tam už nad vodou stála v&nbsp;plavkách. (Smiech.) Napriek tomu, že som narodená v&nbsp;auguste, nemám so zimou problém. V&nbsp;spálni máme napríklad devätnásť stupňov aj celkovo v&nbsp;dome máme nižšiu teplotu. Keď bol počas kovidu u&nbsp;nás syn, museli sme prikurovať.</p>
<p>Povedal mi, že doma máme studený odchov. (Smiech.) Snažíme sa žiť skôr v&nbsp;chlade ako v&nbsp;prekúrených priestoroch, lebo je to zdravšie. Otužovanie mi uľahčilo aj to, že sa roky venujem joge, ktorá je o&nbsp;dýchaní, a&nbsp;samotný ponor je takisto o&nbsp;správnej technike dýchania. Zároveň tým, že bolesť vo všeobecnosti ľahšie zvládam, nepociťovala som z&nbsp;vody žiadne pichanie na koži, ako to opisujú otužilci. Keď som vyšla von, bol to pre pre mňa veľmi príjemný, euforický pocit.</p>

<h3>V&nbsp;niektorom z&nbsp;rozhovorov ste spomenuli, že dcéru plánujete so sebou brávať do práce.</h3>
<p>Áno, plánujem, keď bude mať dva roky, chcela by som ju zobrať do našich jaslí, ktoré máme v&nbsp;Európskom parlamente. Jednak aby som s&nbsp;ňou mohla byť viac, lebo mi chýba, keď som preč, ale aj preto, lebo deti sú také malé špongie, čo sa týka vedomostí. Keď bude chodiť do medzinárodných jasličiek, určite sa skôr naučí po francúzsky a&nbsp;po anglicky. Máme to naplánované tak, že raz príde Ľuboš (37) za nami a&nbsp;potom zas my prídeme naspäť do Bratislavy. Myslím, že to v&nbsp;pohode zvládneme.</p>
<p><strong>V čom je druhé materstvo iné a kto jej najviac pomáha sa dočítate na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Keď spomínate partnera, o&nbsp;ňom sa vždy veľmi pekne vyjadrujete, lebo je to typ otca, ktorý sa dokáže o&nbsp;dcéru postarať.</h3>
<p>V&nbsp;tomto smere mám naozaj veľké šťastie z&nbsp;neba, lebo Ľuboš bol vždy medzi detičkami veľmi obľúbený. Keď sme niekam išli na návštevu, do desiatich minút boli všetky deti okolo neho a&nbsp;tak to funguje do dnešného dňa. On má naozaj zvláštny dar, lebo sa s&nbsp;deťmi vie hrať, rozprávať… Leu veľmi ľúbi. Veľmi sa na ňu tešil. Samozrejme, aj ja, ale pamätám si Maťkovho otca, pre ktorého bol Maťo <em>„parťákom“</em>, až keď mal asi tri roky. Ľubo si, naopak, už toto obdobie veľmi užíva. Napríklad nedávno sme išli večer spať.</p>
<p>Lejka spí s&nbsp;nami v&nbsp;izbe v&nbsp;detskej postieľke, ale keď sa v&nbsp;noci zobudí a&nbsp;dám jej mliečko, už ju nechám v&nbsp;posteli pri nás až do rána. My sme sa chystali spať, malá spinkala tiež a&nbsp;Ľuboš mi hovorí: <em>„Vieš čo, ja už ju teraz zoberiem k&nbsp;nám do postele.“</em> (Smiech.) Je fantastický a&nbsp;vie sa o&nbsp;ňu výborne postarať. Nemám vôbec žiadnu obavu, aj keď prvýkrát som bola vo veľkom strese, no zvládli sme to. Keď teraz odchádzam na dva-tri dni preč, obaja sú úplne v&nbsp;pohode. Navyše keď odcestujem, chodí k&nbsp;nám Ľubova mamina. Vtedy u&nbsp;nás aj býva. Lea ju zbožňuje. S&nbsp;babičkou sú takisto veľké <em>„parťáčky“.</em> Skrátka, máme to doma dobre zorganizované.</p>

<h3>Prekvapilo vás v&nbsp;niečom druhé materstvo? Dozvedeli ste sa o&nbsp;sebe možno niečo nové?</h3>
<p>Nemyslím si, pretože pre mňa je materská láska absolútne bezpodmienečná. Ja som mamina, ktorá sa, samozrejme, snaží, aby deti vyrastali v&nbsp;určitých pravidlách, ale zase som aj nesmierne rozmaznávajúca. Skôr však v&nbsp;zmysle túlenia, pusinkovania. A&nbsp;čo sa týka Lejky, ona je iná ako Martinko, je to Škorpiónka, čo vidno odmala. (Smiech.) Veľmi sa snaží presadzovať, vie už dávať dôrazne najavo, keď s&nbsp;niečím nesúhlasí, ale ešte stále sa dá presvedčiť, keď jej to vysvetľujem a&nbsp;ukazujem. Vybrala som si zo všetkých možností tejto modernej doby dve veci, ktoré ju, myslím si, dobre rozvíjajú, a&nbsp;to je Play Wisely, inak povedané múdre hranie, na ktoré chodíme od jej šiestich mesiacov, a&nbsp;potom plávanie.</p>
<p>Obe tieto aktivity sú pre jej rozvoj absolútne fantastické. Ona je silné dieťa. Myslím to v&nbsp;zmysle, že má dobrú, pevnú kostru. Začala rýchlo chodiť, nebojí sa vody, rada si so mnou číta, dookola jej musím vydávať zvuky všetkých zvierat, z&nbsp;čoho sa teší. V&nbsp;knižke vždy nalistuje zvieratko, ktorého zvuk chce, aby som vydala, pozrie na mňa a&nbsp;ja musím zabučať, zahavkať, zamňaukať. (Smiech.) Je veľmi vnímavá, čo je pre mňa príjemné prekvapenie. Donedávna som si myslela, že kým sú dievčatá menšie, sú skôr ostýchavé, ale moje dievčatko rozhodne ostýchavé nie je. (Smiech.)</p>
<h3>Aj na začiatku ste povedali, že je malá bojovníčka.</h3>
<p>Úplne. Je to doslova a&nbsp;dopísmena moja malá Xena. Napríklad keď má nejaké trápenie, spadne, buchne sa a&nbsp;ja vidím u&nbsp;nej slzy na krajíčku, postaví sa a&nbsp;ide ďalej. Verím, že z&nbsp;nej raz bude silná žena.</p>
<h3>Keďže sme v&nbsp;adventnom období, viete, ako budete tráviť tieto sviatky?</h3>
<p>Samozrejme, ja už mám všetko naplánované. (Smiech.) Ako som už spomínala, som systémový človek, a&nbsp;to preto, že u&nbsp;nás doma bola veľmi prísna výchova, a&nbsp;to vo mne jednoducho zostalo. Túto výchovu teraz vnímam aj na synovi. V&nbsp;duchu sa občas smejem, keď vidím, ako sa na mňa v&nbsp;tomto ponáša. A&nbsp;teda ja mám kompletne celé Vianoce naplánované už od septembra. Tým, že už Lejka chodí, všetko som premyslela tak, aby sviatky boli hlavne pre ňu bezpečné. To znamená, že po dlhom čase máme umelý stromček s&nbsp;umelými guľami, aby sa nestalo, že sa poreže alebo popichá. Tento rok sa nebude kúriť v&nbsp;kozube, aby sa nepopálila. Všetko som sa snažila prispôsobiť tomu, aby si s&nbsp;nami mohla Vianoce užiť viac ako minulý rok, keď mala ešte len mesiac.</p>
<h3>To znamená, že už máte nakúpené darčeky?</h3>
<p>Viete čo, my veľmi nie sme darčekoví. Hovorím to úprimne, samozrejme, každému prajem. Keď si chce niekto kupovať veľa darčekov, je to pekné a&nbsp;poteší to pod stromčekom, ale my sme v&nbsp;tomto praktickí. Beriem to tak, že Lea je ešte maličká, ju hračky bavia chvíľu, preto jej ich obmieňam. Niektoré na chvíľu schovám a&nbsp;potom, keď sa jej opozerajú tie, čo má, opäť vymením. V&nbsp;tomto smere budú u&nbsp;nás Vianoce veľmi symbolické. Budú skôr o&nbsp;rodinnej pohode. Rada pečiem, varím, takže napečiem koláče, navarím, a&nbsp;keď sa bude náhodou dať, pôjdeme na pár dní do Tatier, ale to, ako som povedala v&nbsp;úvode, sa v&nbsp;tejto chvíli ťažko plánuje.</p>