Pablo Emilio Escobar Gaviria sa narodil v mestečku Rionegro v Kolumbii v štáte Antinoquia dňa 1. 12. 1949 do rodiny učiteľky a farmára. Kriminálnu činnosť začal už ako tínedžer, a to drobnými krádežami, únosmi a neskôr pašovaním drog a výrobou kokaínu. Stál na čele takzvaného medellínskeho kartelu, svojho času najväčšej drogovej organizácie zodpovednej až za 80 percent svetového obchodu s kokaínom. Ako 26-ročný sa oženil s vtedy 15-ročnou Mariou a mali spolu dve deti: dcéru Manuelu a syna Juana Sebastiána. Po jeho smrti dňa 2. 12. 1993 sa medellínsky kartel rozpadol.

Kto bol Pablo Escobar

Aj keď je to už vyše 27 rokov, čo opustil tento svet s guľkou v hlave po naháňačke s pátracími jednotkami, meno jedného z najmocnejších zločincov svetovej histórie rezonuje dodnes. Minimálne z pohľadu nehnuteľností, ktoré po sebe tento muž, zodpovedný za smrť niekoľkých tisícok ľudí, zanechal. Z malého zlodejíčka áut a náhrobných kameňov sa stal neohrozený vodca obávaného medellínskeho drogového kartelu, zarábajúceho na vrchole svojich aktivít až 60 miliónov amerických dolárov denne. V roku 1989 časopis Forbes zaradil Pabla Escobara na ôsme miesto rebríčka najbohatších ľudí planéty s odhadovanou výškou majetku viac ako 30 miliárd dolárov (ekvivalent dnešných vyše 60 miliárd). Je celkom pochopiteľné, že takýto človek si nevystačil s jedným domom niekde na predmestí. Dnes už nie je možné zistiť, koľko nehnuteľností za svoj život vlastnil, niektoré sa však dodnes zachovali a vydávajú smutné svedectvo, ako svojho času tento drogový kráľ, prezývaný aj El Patrón (Šéf), žil. Iné postihol smutný osud, tak ako ich samotného majiteľa.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Vila La Manuela, pomenovaná po Escobarovej dcére Manuele, sa nachádza v jednej z najkrajších lokalít Kolumbie vôbec, konkrétne na brehu vodného rezervoáru Peñol v blízkosti mesta Guatape v štáte Antinoquia. Samotná vila sa rozprestiera na ploche osem hektárov a pozostáva z niekoľkých samostatne stojacich budov. Nechýba bazén, futbalové ihrisko, heliport, hosťovský dom ani prístav pre hydroplány. Vila bola veľmi špecifická vďaka stromom na pozemku, ktoré dal Escobar doviezť z celého sveta. O ochranu majiteľa počas jeho pobytu v tejto vile sa starala ochranka v počte neuveriteľných 120 pištoľníkov. Samotný hlavný dom, v ktorom sa Escobar zdržiaval, mal dvojité steny, v ktorých ukrývali kokaín a tony peňazí.

I dnes sa nájdu dobrodruhovia, ktorí na tomto mieste rozbíjajú torzá stien budov v nádeji, že tu nejaký ten zatúlaný dolár nájdu. Vila La Manuela bola druhým najobľúbenejším domovom narkobaróna, ktorý sa tu zdržiaval veľmi často. To chcela využiť aj skupina zabijakov zvaná Los Pepes. Tá v čase honu na Escobara zaútočila aj na túto vilu v mylnom presvedčení, že El Patrón je vnútri, a celú nehnuteľnosť vyhodila do vzduchu. Atentát nevyšiel, no vila La Manuela od toho útoku ostala už len ruinou.

Za hlavné sídlo rodiny Pabla Escobara možno jednoznačne považovať haciendu Napoles, rozprestierajúcu sa na ploche 2,8 hektára približne 177 kilometrov od Medellínu. V čase výstavby v 80. rokoch minulého storočia stála neuveriteľných 63 miliónov dolárov. Okrem samotného domu dal Escobar v areáli vybudovať umelé jazero, letiskovú dráhu, ale aj súkromnú zoo, kde okrem iných živočíchov choval aj exotické zvieratá ako žirafy, hrochy či ťavy.

Hacienda Napoles predstavovala ozajstné sídlo miliardára. Dnes je tento hlavný rodinný stan Escobarovcov pretransformovaný na zábavný park plný rôznych atrakcií najmä pre deti. Pôvodné budovy slúžia ako hotely a zoologická záhrada je dostupná všetkým, čo malo za následok, že pôvodný duch tejto nehnuteľnosti sa úplne vytratil.

Escobarov ďalší dom na tajomnom ostrove Isla Grande v Karibskom mori však ostal zahalený rúškom tajomstva. Je obrovský a unikátna je aj samotná lokalita. Nachádza sa na ostrove súostrovia Rosario, vzdialenom 34 kilometrov od pevninského pobrežia Kolumbie. Cesta na ostrov z pobrežia trvá loďou približne 45 minút. Samotný Isla Grande má vyše 800 obyvateľov, prevažne karibských černochov, ktorí sa v drvivej väčšine živia rybolovom a poľnohospodárstvom. Možno povedať, že ostrovy Rosario sú doslova odtrhnuté od zvyš- <br>ku krajiny a život je tam veľmi jednoduchý. Isla Grande nemá ani len asfaltovú cestu.

Práve tam našiel Escobar útočisko. Toto sídlo volali aj „zakázaná rezidencia“, a to najmä preto, že cez túto oblasť v danom období putovali ohromné množstvá kokaínu. Táto prísne strážená rezidencia slúžila ako základňa medellínskeho kartelu a akékoľvek priblíženie k nej znamenalo pre neželaného návštevníka okamžitú smrť. Medzi najznámejších zabijakov na tomto mieste patril Jairo Velasquez, prezývaný Popeye, ktorý sa sám chválil skalpom vyše 300 ľudí.

Stavba je ohromujúca, v hlavnom pavilóne sa nachádza 300 izieb pre hostí. K dispozícii mali ten najvyšší luxus, a to aj v podobe zlatých hlavíc na sprchách. Ku komplexu patrili vodné bungalovy, heliport, obrovský vonkajší bazén a iná výbava hodná rozprávkového boháča. Dnes je táto rezidencia vo vlastníctve kolumbijskej vlády, ktorá ju nechala schátrať, stala sa z nej ruina. Vodné bungalovy sa zrútili do mora a do zvyšku obrovskej stavby sa zahryzol zub času.

Za zmienku stojí i to, že v tesnej blízkosti rezidencie je utopené Escobarovo lietadlo. Legendy v podaní miestnych hovoria, že gang pašoval kokaín naozaj originálnym spôsobom. Lietadlo plne naložené touto drogou nechal spadnúť do mora tesne pri pobreží ostrova, odkiaľ ju potom potápači povykladali. Kokaín následne na malých lodiach previezli na veľké nákladné plavidlá a dopravili ho až do Spojených štátov. Skutočnosť však bola taká, že kolumbijská vláda nechala zámerne potopiť až päť týchto Escobarových lietadiel, ktoré majú v danej lokalite slúžiť ako podpora turistického ruchu a oživenie podmorského života. Tak či onak, kult El Patróna je znateľný v každom aspekte ostrovného života.

Jedným z niekdajších sídiel Pabla Escobara, ktoré sa zachovalo v celej kráse, je dom v centre Medellínu. Dnes patrí do vlastníctva Pablovho synovca Nicolasa, ktorý ho premenil na akési múzeum obávaného mafiánskeho bosa. Zhromaždil tu časť strýkovho majetku napríklad v podobe áut, medzi ktorými nechýba rozstrieľaný pancierovaný mercedes. Práve v ňom prežil Escobar vôbec prvý vražedný útok, ktorý údajne zmenil jeho správanie v nasledujúcich rokoch.

Z množstva vystavených vecí možno vidieť Escobarovo prvé lietadlo, ktoré po doslúžení použil ako dekoráciu nad vstupnú bránu do svojej rezidencie Napoles. Je zaujímavé vidieť na vlastné oči, ako boli zabezpečené Escobarove nehnuteľnosti. I tento dom má skrýše za tajnými dverami a únikové tunely, ktorými narkobarón v prípade problémov mohol nepozorovane zmiznúť. Návštevu umocňuje rozhovor s členmi bližšieho kruhu Escobarovcov, ktorí vám ochotne porozprávajú históriu rodiny a vyvracajú fakty, ktoré ste doteraz počuli.

Z množstva informácií, ktoré sa človek pri návšteve domu Pabla Escobara v centre Medellínu dozvie, sú tie najzaujímavejšie nepochybne tvrdenia o jeho konci v podaní členov jeho vlastnej rodiny. Ich verzia sa totiž oproti tej oficiálnej výrazne líši. Práve toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý odmietol synovec Pabla Escobara Nicolas spolupracovať s tvorcami populárneho seriálu Narcos z produkcie Netflixu. Podľa Nicolasových slov im nešlo o úplnú pravdu.

V odpovedi na moju otázku o smrti narkobaróna som si vypočul takúto verziu. V čase posledných dní Escobarovho života vypísali na jeho hlavu odmenu šesť miliónov dolárov. Práve tá sa stala lákadlom pre Pablovho posledného spoločníka Limóna, ktorý bol v tom čase ako jediný spolu s ním ukrytý v byte v Medellíne. Práve Limón ho udal polícii s vidinou odmeny. Escobarova rodina dokonca tvrdí, že dňa 2. 12. 1993 Limón otvoril dvere do bytu policajným zložkám pri love na Escobara, tie ho však následne zastrelili. Dôvodom Limónovej vraždy bola práve odmena, ktorú si po Escobarovej smrti údajne rozdelil takzvaný pátrací tím, čiže policajné komando zodpovedné za jeho smrť. Podľa rodiny však Escobara nezastrelila polícia. Na život si vraj siahol sám, a to na streche bytu, keď pochopil, že nemá šancu utiecť. Túto verziu údajne rodine priamo potvrdil člen policajnej jednotky až po niekoľkých rokoch.

Medellín, ktorý má viac ako 2,5 milióna obyvateľov, dnes patrí k moderným veľkomestám. Je krásny, čistý a plný zelene. Tým, že sa o jeho rozmach postarali aj peniaze z predaja kokaínu, sa Escobarova rodina nijako netají. Kult jedného z najväčších zločincov všetkých čias tu žije dodnes, viac-menej však len v mysliach starších alebo turistov. Mládež meno Pablo Escobar vôbec netrápi. Mnohí o ňom nevedia ani len to, čo je známe turistom, prichádzajúcim do mesta s cieľom vydať sa po jeho stopách. Zo zapečatenej budovy bývalého notoricky známeho väzenia La Catedral, ktoré pre seba Escobar vystaval, ostal iba vonkajší skelet a prepadnuté stropy. Kým v mladšej časti areálu s novými stavbami, ktorá patrí miestnym mníchom, nájdete okrem iného kláštor, zašlú slávu tej starej pripomína už len heliport. Z ostatných pôvodných objektov komplexu ostali len ruiny a nič nenasvedčuje tomu, že tu kedysi býval najväčší narkobarón, kontrolujúci odtiaľto 80 percent svetového obchodu s kokaínom.

Že Escobarovi prívrženci ešte nevymreli, však cítiť na verejnom cintoríne. Jeho hrob nijako výrazne nevyniká, návštevník si však hneď všimne vždy čerstvé kvety. V očiach niektorých ľudí to dokazuje&nbsp; Escobarov status akéhosi Robina Hooda, ktorý časť rozprávkových ziskov pochádzajúcich zo zločinu rozdal chudobným.

Po stopách Pabla Escobara: Miesta zašlej slávy s pachuťou smrti

Výber pre vás

Po stopách Pabla Escobara: Miesta zašlej slávy s pachuťou smrti

Súvisiace články

Pri zrode bola aj mafia: LAS VEGAS vyrástlo uprostred púšte

Najznámejší motýľ: HENRI CHARRIÈRE až do smrti tvrdil, že nie je vrah

FRANK SINATRA: Nepoznal noty, no aj tak sa stal spevákom storočia

Výber pre vás