Mária Mišovičová

K&nbsp;tým miernejším patria označenia mesto hazardu, hriechu, mafiánske dúpä. Možno na každom z&nbsp;nich niečo bolo. Takéto pomenovania však dostávalo mesto až po roku 1905, keď oficiálne vzniklo. Dovtedy osadníci, ktorí žili na území dnešného Las Vegas, mali iné životné zameranie – venovali sa najmä poľnohospodárstvu. Podľa zachovaných údajov bola pravdepodobne táto časť Mahonskej púšte v&nbsp;Nevade osídlená už pred desaťtisíc rokmi. Bolo to jediné miesto na vysmädnutom území, kde vďaka podzemných vodám rástla svieža zeleň.

Začiatkom 19. storočia sa do týchto končín dostal náhodou mexický prieskumník Rafael Rivera, ktorý zostal zaskočený tým, čo uvidel: zelené porasty uprostred púšte. Zelené trávnaté časti nazval Las Vegas – lúky. Po roku 1848 sa na území dnešného Las Vegas usadili mormóni, ktorí sa snažili pôdu skultivovať. Ich úsilie bolo márne, opustili osadu a&nbsp;následne po nich prišla do týchto končín americká armáda. Založila tu pevnosť Fort Baker a&nbsp;to bola na dlhší čas jediná aktivita, ktorá tu vznikla.

Keď koncom 19.&nbsp;storočia preťala územie železnica spájajúca Los Angeles a&nbsp;Salt Lake City, z&nbsp;Las Vegas sa stala kľúčová križovatka. Cestujúci do Kalifornie či Utahu si výrazne skrátili cestu a&nbsp;uprostred púšte našli oázu na oddych. Po úplnom dokončení dopravného spojenia v&nbsp;roku 1905 železnice v&nbsp;blízkosti trate rozpredávali pôdu, jeden aker za dolár a&nbsp;štvrť. Na nej vznikla oficiálne 15.&nbsp;mája 1905 aj osada Las Vegas.

Nasledujúci rok na neskoršej triede Fremont otvorili prvý hotel Nevada, dnes je známy ako Golden Gate. Jeho majiteľ prenajímal izby 3 x 3 metre za dolár na noc. Keď v&nbsp;meste zaviedli telefónne spoje, prvý aparát sa nachádzal v&nbsp;tomto hoteli a&nbsp;mal telefónne číslo 1. V&nbsp;meste sa okrem cestujúcich často zastavovali aj chlapi ťažiaci zlato. A&nbsp;tí mali chuť na hazard či alkohol a&nbsp;k&nbsp;tomu veselú spoločnosť žien. To všetko im pod pláštikom oddychu hotel Nevada dokázal zabezpečiť. Po čase ho premenovali na Sal Sagev, čo čítané obrátene znamená Las Vegas, v&nbsp;50. rokoch dostal súčasný názov.

Osada Las Vegas získala status mesta v&nbsp;roku 1911 a&nbsp;usídlila sa v&nbsp;nej prvá samospráva. Onedlho po založení mesta však štátne inštitúcie vydali zákaz prevádzkovať hazardné hry. Malo to byť trvalé opatrenie a&nbsp;zakázané boli všetky typy hier –&nbsp;kocky, karty, ruleta. Odvetou bol ilegálny hazard. V&nbsp;roku 1931 nakoniec vládna moc v&nbsp;tomto štáte ako jedinom hazard zlegalizovala. To už bolo v&nbsp;období, keď naplno prepukla hospodárska kríza a&nbsp;neexistovali takmer žiadne aktivity na oživenie ekonomiky.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Vtedajší minister obchodu a&nbsp;budúci americký prezident Herbert Hoover prišiel s&nbsp;návrhom na výstavbu priehrady na rieke Colorado. Pod vplyvom hospodárskej krízy nastal útlm, aj pokiaľ išlo o&nbsp;rozvoj Las Vegas. Ministrov nápad s&nbsp;vodným dielom však nedávno vzniknutému mestu zastavený rozmach vo vrchovatej miere vykompenzoval. Až s&nbsp;jeho výstavbou možno hovoriť o&nbsp;skutočnej histórii mesta.

Výstavba priehrady, rozvoj železnice, ale aj hazardné hry poskytli pracovné príležitosti a&nbsp;do Las Vegas prúdili peniaze. Prvý betónový základ priehrady položili v&nbsp;júni 1933 a&nbsp;na stavbe pracovalo niekoľko tisíc robotníkov. Prisťahovalecké pracovné sily mali zázemie v&nbsp;malom meste Boulder neďaleko priehrady. Najviac z&nbsp;nich profitovali v&nbsp;Las Vegas, pretože takmer všetci boli potenciálni zákazníci herní a&nbsp;zábavných klubov.

Ktovie, koľko peňazí zarobených na vodnom diele skončilo v lasvegaských herniach, krčmách či nevestincoch. Okrem toho riečne veľdielo lákalo množstvo zvedavých turistov, korí takisto míňali peniaze v&nbsp;miestnych kasínach. Hooverovu priehradu dokončili v&nbsp;roku 1936 a&nbsp;na túto turistickú atrakciu Nevady bolo zvedavých stotisíc návštevníkov ročne. Chceli na vlastné oči vidieť 221 metrov vysokú hrádzu, ktorú volali ôsmy div sveta.

Pohodlnejšie ubytovanie a&nbsp;lepšie služby návštevníci nachádzali iba v&nbsp;Las Vegas. Toto mesto malo aj ďalšie naj: zábavný podnik Apache Casino na seba upozornil, keď zamestnal ako krupierky ženy. Lákal aj rýchly rozvod. Legislatíva koncom 30.&nbsp;rokov umožnila manželom žijúcim šesť týždňov v&nbsp;Las Vegas oficiálny rozchod. Mesto zažívalo húfne sťahovanie párov túžiacich po rozvode. Sľubne rozbehnutú ekonomickú prosperitu mesta uprostred púšte však zastavila druhá svetová vojna.

Po ukončení vojny nabralo Las Vegas druhý dych a nastal skutočný stavebný boom. A práve v tomto období ho začali nazývať aj Mafia City. Dnes už ťažko zistíme, kto sa najviac zaslúžil o stavanie kasín, hotelov a herní. Jedny zdroje tvrdia, že za modernou tvárou Las Vegas stál mafián Benjamin Siegel, prezývaný Bugsy. Podľa iných to bol kalifornský zámožný podnikateľ a hazardný hráč William Wilkerson. V každom prípade sa ich životné cesty skrížili. Ale úplne prvý, kto vystaval na tú dobu luxusný hotel El Rancho a začal s osídľovaním známej ulice The Strip, bol Thomas Hull, hotelier z Kalifornie.

Jeho prepychové zariadenie malo v roku 1945 ako prvé klimatizáciu. Inšpirovali sa ním aj ďalší podnikatelia a na bulvári The Strip začali rásť nové kasína.&nbsp; Patrilo k&nbsp;nim aj Flamingo, pri ktorom prvýkrát na scénu vstúpil gangster Bugsy. Newyorská mafia vytušila finančný poten­ciál lasvegaských hotelov a&nbsp;herní a&nbsp;rozhodla sa presunúť do Nevady s&nbsp;vidinou, že založí mesto hazardných hier. Jej predstava bola stavať prepychové kasína. Na túto úlohu sa podujal jeden z&nbsp;bosov podsvetia v&nbsp;New Yorku Benjamin Siegel. Vyhliadol si hotel v&nbsp;centre, ktorý chcel prebudovať na luxusné kasíno.

Predstavitelia mesta sa obávali vplyvu mafie, preto Bugsymu nedali povolenie na čerpanie vody a&nbsp;elektriny z&nbsp;mestských zdrojov počas výstavby. Siegel to vyriešil tak, ako bol zvyknutý –&nbsp;násilím. Zistil, že bohatý podnikateľ Wilkerson stavia drahé kasíno na okraji mesta. Tento kalifornský boháč miloval hazard. Pri pokeri trávil celé dni i&nbsp;noci a&nbsp;hrával o&nbsp;veľké peniaze s&nbsp;magnátmi od filmu. Vklady sa bežne pohybovali okolo 10-tisíc dolárov. Šťastie v&nbsp;kartách nemal, prehrával takmer pravidelne. Až mu priateľ poradil, aby ďalšie veľké sumy radšej investoval do prevádzky vlastného kasína.

Wilkerson sa tej myšlienky chytil. Oslovilo ho kasíno v&nbsp;Monte Carle, jeho elegancia i&nbsp;vycibrenosť, a&nbsp;podľa tohto vzoru sa rozhodol zrealizovať svoj sen. Lenže to by nesmel mať poker v&nbsp;krvi. Stavať začal, ale karty nenechal. Každý víkend si prenajímal lietadlo do Las Vegas a&nbsp;v herniach prehrával závratné sumy. Do výstavby vlastného kasína investoval 600-tisíc dolárov a&nbsp;viac na dokončenie nemal. To využil mafián Bugsy a&nbsp;pod hrozbou fyzickej likvidácie podnikateľa prinútil, aby mu za smiešne nízku cenu rozostavanú stavbu predal.

Do Las Vegas začali prúdiť nelegálne prostriedky z&nbsp;podsvetia. Pôvodne odhadovaný rozpočet na výstavbu kasína bol 1,5&nbsp;milióna dolárov. Do jeho kúpy a&nbsp;dostavby vložili financie mafiánski bosovia a&nbsp;Bugsy im garantoval, že do roka bude kasíno ziskové. No precenil svoje manažérske schopnosti a&nbsp;náklady sa vyšplhali na šesť miliónov, skôr než bola stavba dokončená. Nečudo, jeho predstava o&nbsp;kasíne bola grandiózna: kasíno malo byť súčasťou prepychového komplexu skladajúceho sa z&nbsp;hotela, bazénov, reštaurácií, barov a&nbsp;relaxačných priestorov. Nazval ho Flamingo, menom, ktorým oslovoval svoju priateľku Virginiu.

Nedostatok financií spôsobil, že Bugsy odďaľoval splácanie pôžičiek členom mafie. To bol neuralgický bod, keď sa rozhodli, že ho odstránia. Boli presvedčení, že ich <em>„kolega“</em> si ich peniaze uložil v&nbsp;bankách vo Švajčiarsku. Údajne to zabezpečovala Virginia, ktorá veľmi často cestovala do Zürichu a&nbsp;Ženevy. Bugsy kasíno, čiastočne dostavané, v&nbsp;decembri 1946 s&nbsp;veľkou pompou a&nbsp;množstvom filmových hviezd otvoril. Pozornosť pútalo obrovskými ružovými neónovými nápismi a&nbsp;replikami plameniakov.

Ani tak mu to nebolo nič platné. Stratil dôveru spolupútnikov z&nbsp;podsvetia a&nbsp;tí nad ním vyniesli ortieľ smrti. A&nbsp;to napriek tomu, že už v&nbsp;roku 1947 sa Flamingo dostávalo z&nbsp;červených čísel a&nbsp;vykazovalo zisk. V&nbsp;júni 1947 si nič netušiaci Bugsy čítal večer vo svojej rezidencii v&nbsp;Beverly Hills noviny. Zvonku ktosi vypálil cez okno niekoľko striel, tie ho zasiahli najmä do hlavy a&nbsp;Bugsy bol namieste mŕtvy. Vrah sa ni­kdy nenašiel.

Rozhodujúcu úlohu pri financovaní stavieb kasín a hotelov v Las Vegas zohrala v 50. rokoch mafia. Popri dvojprúdovej ceste z Los Angeles do mesta hazardu neuveriteľným tempom pribúdali zábavné herne a luxusné hotely. Tak vznikol najznámejší bulvár Las Vegas Strip, známy ako The Strip. Zatienil dovtedy slávnu Fremont Street. Verejnosť tušila, že za rozvojom mesta stojí organizovaný zločin. No prílev turistov sa nezastavil.

Do roku 1954 navštívilo mekku herní osem miliónov ľudí a v kasínach nechali 200 miliónov dolárov. Pri ruletách ich v 50. a 60. rokoch zabávali hviezdy šoubiznisu ako Frank Sinatra, Elvis Presley, Bing Crosby, Dean Martin. Aby návštevníci mohli sledovať ich vystúpenie, stačilo, že si za 25 centov kúpili kávu alebo za 50 pivo. Aj 70. roky priali turistom i zábave. Prišli však 80. roky a sláva Las Vegas začala upadať. Do popredia sa zase dostával organizovaný zločin, vzrástla kriminalita a okrem toho v iných kútoch Spojených štátov vznikli miesta zamerané na hazardné hry.

Aby sa nezopakovali 50. roky a mafia opäť neovládla Las Vegas, mesto prijalo razantné opatrenia: zvýšilo počet policajtov a zriadilo pobočku FBI. Zločinci zaradili spiatočku. Slávu mestu v púšti prinavrátil slávny hotelier a multimilionár Steven Wynn. Vybudoval obrovský hotel Mirage s 3 044 izbami a luxusným kasínom. Rámy okien dal natrieť zlatou farbou, takže hotel bol neprehliadnuteľný. Vyšiel ho na 630 miliónov dolárov.

Ďalší megakomplex s hotelom a kasínom otvoril v roku 2005 a jeho cena sa vyšplhala na 2,7 miliardy dolárov, čím poriadne pozdvihol pomyselnú hranicu luxusu v Las Vegas. Po Wynnovom hoteli Mirage akoby sa roztrhlo vrece s veľkolepými projektmi. Investori odstránili staré kasína a vznikli lákadlá vo veľkom štýle. Najslávnejší bulvár The Strip zaplavili pozoruhodné budovy, mali tvar pyramíd v Luxore, Sochy slobody, Eiffelovej veže, parížskej opery, objavili sa napodobeniny Benátok, Monte Carla, Paríža, New Yorku...

A v každej z nich fungovali a fungujú nepretržite kasína. K&nbsp;najznámejším dnes patrí hotel a&nbsp;kasíno Bellagio. V&nbsp;hotelových priestoroch a&nbsp;v&nbsp;okolí sa nakrúcali zábery filmu Dannyho jedenástka a&nbsp;hlavní predstavitelia George Clooney a&nbsp;Brad Pitt vraj v&nbsp;kasíne prehrali poriadne vysoké sumy. V&nbsp;súčasnosti sú v&nbsp;Las Vegas desiatky hotelov s&nbsp;kasínami a&nbsp;takmer so stotisíc izbami. Ročne príde za zábavou vyše 40&nbsp;miliónov turistov a&nbsp;hráči v&nbsp;herniach nechajú zisk viac ako päť miliárd dolárov. Z&nbsp;kedysi malej osady Las Vegas sa stalo jedno z&nbsp;najnavštevovanejších a&nbsp;najobľúbenejších miest na svete.

Pri zrode bola aj mafia: LAS VEGAS vyrástlo uprostred púšte

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Pri zrode bola aj mafia: LAS VEGAS vyrástlo uprostred púšte

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Zaujímavosti o starovekom Egypte. Dodnes ste o nich nepočuli

Skutočné mestá duchov. Viete, ako sa zrodili a prečo sú pusté?

Výprava za stratenými civilizáciami. Kde sa nachádzajú bájne mestá?

Výber pre vás