Vladimír Kampf

Na histórii ho fascinuje to, že nám dáva odpovede aj na mnohé súčasné otázky. „Ľudia sa radi vracajú k&nbsp;otázkam identity národov, miest, jednotlivcov… Mnohí sa na históriu radi odvolávajú a&nbsp;prispôsobujú si ju podľa toho, ako im to vyhovuje.“ Za ten svet sa z&nbsp;histórie nedokážeme poučiť. „Ľudia radi ospravedlňujú históriou aj svoje činy či právo na vlastnú existenciu. História sa zhmotňuje v&nbsp;podobe historickej architektúry a&nbsp;umenia, ktoré nás obklopujú. To ma vždy zaujímalo. Ak zničíme umelecké diela a&nbsp;pamiatky, už ich ničím nenahradíme. Je to dôležitá súčasť našej kultúry, vychádzame z&nbsp;nej a&nbsp;hľadáme v&nbsp;nej svoje korene.“

Michal chcel byť architektom s&nbsp;príklonom k&nbsp;historickej architektúre. „Bavila ma predstava navrhovať historické stavby. Som z&nbsp;Bratislavy. V&nbsp;priebehu druhej polovice 20. storočia tu bola asanovaná mimoriadne veľká časť historickej zástavby. Možno preto som cítil chuť vrátiť zašlé časy. To ma motivovalo na štúdium architektúry, o&nbsp;ktoré som sa chvíľu pokúšal. Nakoniec ma však pohltila história.“

Ako kurátor má okrem iného na starosti kamenné sochy v&nbsp;zbierkovom fonde. „V&nbsp;zbierke sa nachádzajú mimoriadne hodnotné predmety, ktoré úzko súvisia s&nbsp;dejinami Bratislavy. Sú to umelecké diela, z&nbsp;ktorých väčšina sa nachádzala vo verejnom priestore. Mnohé sochy, ktoré dnes vidíme, sú kópie a&nbsp;ich originály sa nachádzajú v&nbsp;depozitári, alebo vo výstavných priestoroch múzea.“

Rovno v&nbsp;centre návštevníci Bratislavy ani len netušia, že sa pozerajú na kópiu sochy Rolanda z&nbsp;fontány, ktorý vlastne ani nie je Roland, ale Maximilián.

Všetko, čo je vystavené pod holým nebom, totiž podlieha času a&nbsp;počasiu. Sochy poškodzuje nielen príroda, ale aj vandali. Významné diela preto nie sú originály. Tie sú niekde schované a&nbsp;dá sa podľa nich vyrobiť ďalšia kópia či opraviť poškodená kópia, aby vyzerala ako originál.

„Maximilián II. bol rímsko-nemecký cisár a&nbsp;bol aj naším uhorským kráľom. Vybudovanie fontány súviselo s&nbsp;požiarom, ktorý Bratislavu zachvátil počas korunovačných slávností Maximiliána II. za uhorského kráľa. Plamene spôsobil ohňostroj od talianskeho majstra. Začal horieť drevený hrad, ktorý bol súčasťou renesančných hier. Požiar si vyžiadal niekoľko obetí. Socha bola kráľovým darom mestu ako pripomienka požiaru. Fontána mala zabezpečiť dostatok vody na hasenie požiarov.“

Roland bol od čias stredoveku častým sochárskym motívom najmä v&nbsp;nemeckých mestách, zabezpečoval ochranu. „Podľa najnovšieho reštaurátorského výskumu Vanesy Višváderovej a&nbsp;Miriam Kočiškovej socha nepredstavuje rytiera Rolanda, ale cisára a&nbsp;kráľa Maximiliána II. Bol častým motívom sochárskych diel.“

Na Františkánskom námestí stojí socha dievčaťa s&nbsp;krčahom. Tak­isto je to kópia. Ďalšie kópie sú na kostole klarisiek. Napríklad stredoveký gotický chrlič na veži. „Má antropomorfné tvary, pripomína štylizovanú ľudskú postavu s&nbsp;démonickými črtami a&nbsp;so zvieracími motívmi. Od stredoveku nielen zdobil vežu, ale z&nbsp;nej odvádzal vodu hlbokým žľabom. V&nbsp;stredoveku mali takéto technické prvky symbolický význam. V&nbsp;tomto prípade chránili vysvätené stavby pred pôsobením démonov zvonka. Ľudia verili, že pekelné bytosti môže odstrašiť, ak uvidia vlastný obraz.“ Chrlič je vytesaný z&nbsp;jedného kusa kameňa. Do múzea sa dostal po regotizácii veže.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zaujímavá socha v&nbsp;Bratislave je podľa Michala Augustoviča na plote bývalého letného arcibiskupského paláca, ktorý je v&nbsp;súčasnosti úradom vlády. Putti nie je Putin. Táto socha je alegóriou pokojamilovnosti. „Putti pochádza prapôvodne z&nbsp;latinského výrazu putus, čo znamená chlapec. Často bývali zobrazovaní ako nahé deti, skoro ako anjeličkovia, ale väčšinou bez krídel. Tento motív sa rozšíril v&nbsp;období renesancie a&nbsp;pokračoval v&nbsp;baroku. V&nbsp;tom čase síce trochu pribrali, ale naďalej reprezentovali prítomnosť Boha.“

Pútavý príbeh má aj socha svätej Veroniky, ktorá donedávna stála na nádvorí Starej radnice. Bola súčasťou bratislavskej kalvárie. „Je považovaná za jednu z&nbsp;prvých kalvárií v&nbsp;celom Uhorsku. Vznikla pred viac ako tristo rokmi. Mala byť pripomienkou prechodu osmanskej armády okolo Bratislavy pri ťažení na Viedeň. Mestu za humnami prešlo takmer 200-tisíc ozbrojencov vedených veľkovezírom Karom Mustafom Pašom. Jeho spojencom bol aj Imrich Tököli, ktorý obliehal Bratislavu a&nbsp;na mieste, kde neskôr vybudovali kalváriu, postavil svoj tábor. Okolie mesta vyplienil a&nbsp;vypálil. Kalvária mala symbolizovať znamenie víťazného Kristovho kríža. Ten postavili na mieste, kde predtým viala vlajka nepriateľa.“

Socha svätej Veroniky bola súčasťou jedného zo zastavení. Veronika Kristovi podala šatku, do ktorej sa utrel a&nbsp;odtlačil do nej svoju tvár. „Torzo sochy je v&nbsp;našom múzeu. Kalváriu od päťdesiatych rokov minulého storočia systematicky likvidovali. Nezapadala do socialistického videnia sveta. Sochy boli poškodené a&nbsp;zdemolované. Svätá Veronika sa dostala do zbierok múzea. Pred niekoľkými týždňami sa nám vďaka Bratislavskej arcidiecéze a&nbsp;manželom Hantabalovcom podarilo získať aj jej zvyšnú časť. V&nbsp;súčasnosti ju reštaurujú na Vysokej škole výtvarných umení v&nbsp;Bratislave a&nbsp;po niekoľkých desaťročiach dôjde k&nbsp;spojeniu týchto častí sochy.“

V&nbsp;Bratislave pôsobili niekoľkí vážni sochári. Napríklad Alojz Rigele, považovaný za popredného sochára na Slovensku v&nbsp;období pred prvou svetovou vojnou. V&nbsp;Bratislave sa po ňom zachoval ateliér, ktorý v&nbsp;súčasnosti zíva prázdnotou. Ďalším významným sochárom bol Juraj Rafael Donner, pôvodom z&nbsp;Rakúska. Bol priekopník barokového klasicizmu v&nbsp;strednej Európe. V&nbsp;Bratislave prežil jedenásť najplodnejších rokov svojho života a&nbsp;v&nbsp;meste vytvoril svoje vrcholné diela. Tretím najvýraznejším sochárom bol Franz Xaver Messerschmidt, nemecko-rakúsky barokový sochár známy predovšetkým vďaka kurióznej sérii charakterových hláv – tvárových štúdií.

Za pozornosť stoja podľa Michala aj niektoré ďalšie sochy v&nbsp;hlavnom meste. „Nádvoriu Primaciálneho paláca dominuje renesančná socha svätého Juraja zabíjajúceho draka. Jej história je opradená záhadami. Možno bola súčasťou záhrady arcibiskupa Lippaya, ktorá patrila k&nbsp;Letnému arcibiskupskému palácu, kde dnes sídli úrad vlády. Záhrada bola svojho času označovaná za najkrajšiu renesančnú záhradu v&nbsp;celom Uhorsku.“

Vo verejnom priestore sa nachádzajú aj pozoruhodné fragmenty. O&nbsp;niektorých už nikto ani len netuší, ako sa tam dostali. „Torzo fontány pred Starou tržnicou má síce datovanie obnovy do roku 1749, jej súčasťou je však starší fragment fontány z&nbsp;Lippayovej renesančnej záhrady.“

Na jednom z&nbsp;menších nádvorí za Primaciálnym palácom je fontána poskladaná z&nbsp;niekoľkých častí. Jedna z&nbsp;nich je z&nbsp;Maximiliánovej fontány. Dnes sú na ich mieste chlapci s&nbsp;rybami. Rybám z&nbsp;úst strieka voda, kedysi to bolo inak. „Cikajúci chlapci boli pôvodne súčasťou renesančnej Maximiliánovej fontány na Hlavnom námestí. V&nbsp;18.&nbsp;storočí bola táto časť nahradená cudnejšími postavami, ktoré držali v&nbsp;rukách ryby, z&nbsp;ktorých vytekala voda. Cikajúci chlapci boli zamurovaní v&nbsp;dnes už ne­existujúcom dome a&nbsp;objavení až v&nbsp;20.&nbsp;storočí. Neskôr bola táto časť inštalovaná na nádvorí domu na Uršulínskej ulici. Keď bol nedávno na Maximiliánovu fontánu opäť inštalovaný segment s&nbsp;cikajúcimi chlapcami, bola to už len kópia.“

Nikto to neskúmal, ale najobjemnejšou sochou v&nbsp;Bratislave je pravdepodobne Pavol Országh Hviezdoslav a&nbsp;najvyšší je vojak na vrchole Slavína. Pravdepodobne úplne najmohutnejšia je socha Stalina v depozitári Múzea mesta Bratislavy. Pôvodne mala stáť na Námestí SNP. V&nbsp;súčasnosti je najväčšou sochárskou atrakciou Bratislavy Čumil a&nbsp;o&nbsp;kúsok ďalej na rohu Hlavného námestia stojí legendárny Schöne Náci. Čumil je vymyslený a&nbsp;Schöne Náci naozaj existoval. Nie každý vyhľadáva historické sochy, ale nevidieť týchto dvoch znamená nebyť v&nbsp;Bratislave.

Originál či kópia? Cikajúci chlapci skončili načas v múre domu

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Originál či kópia? Cikajúci chlapci skončili načas v múre domu

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Festival cholesterolu a sacharidov: Bola strava našich predkov lepšia?

Nepodarená operácia: Jednotky postupovali údolím s ťažkými stratami

Hore-dolu budovami: Ľudské životy závisia od drobností, výťah môže byť smrteľne nebezpečný

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás