Odva dni neskôr poslal maršal Ivan Konev do boja 1. gardový jazdecký zbor, 1. česko-slovenský armádny zbor v Sovietskom zväze a 25. tankový zbor. Ich postup bol pomalý. Nemci sa stačili brániť. Do bojov presunuli ďalšie dve tankové a pešie divízie. Výsledok: 611 mŕtvych, nezvestných a ranených v česko-slovenských jednotkách. Bol to pre ne najtragickejší deň za celú vojnu, a to ešte ani nevstúpili na územie predvojnového Československa. Smrteľné kolízie pokračovali. Sovietski a česko-slovenskí vojaci sa k Dukle dostali až 20. septembra. Útočiace sovietske jednotky mali veľa nezvestných. Väčšinu zajatcov Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť. V pekelnej situácii nemali kapacity ani možnosti postarať sa o nich.

Ticho pred búrkou

Vojenské operácie na život a na smrť brániaci sa Nemci väčšinou úspešne odrážali. Aby ledva postupujúce armády urýchlili vstup na česko-slovenské územie, sovietske velenie rozhodlo o presune 1. česko-slovenského armádneho zboru čo najbližšie k hraniciam. Až 4. októbra 1944 sa česko-slovenský armádny zbor dostal do Duklianskeho priesmyku a ešte v ten istý deň po boji naši vojaci oslobodili Vyšný Komárnik, ale tam sa opäť zasekli. Nemci úspešne odrážali ďalšie útoky. Sovietske a česko-slovenské jednotky postupovali údolím s ťažkými stratami. Obe strany prišli takmer o všetku obrnenú techniku, čo znamenalo zastavenie bojov. Nastalo ticho pred búrkou.

Obe strany v krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia utrpeli ťažké straty. Dolina Kapišovky čoskoro získala pomenovanie Údolie smrti. Sovietskym jednotkám sa v týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a dosiahnuť Svidník. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a najmä sovietskym vojskám až do apríla 1945. Oslobodzovacie boje ukončila východokarpatská operácia.

Ťažké straty

Karpatsko-duklianska operácia bola neúspešná. Početné obete boli zbytočné. Historici hodnotia, že to bolo skôr politické gesto priateľstva Sovietskeho zväzu a Česko-Slovenska. Ale predsa len po hlbšej analýze mala táto snaha význam: viazala veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci nasadiť proti povstalcom v Slovenskom národnom povstaní, a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú Povstaniu Spojenci poskytli – tam nasadení nemeckí vojaci chýbali na iných frontoch.

Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná sú rozmiestnené tanky znázorňujúce tankovú rotu v útoku. Symbolizuje ju osem stredných tankov T-34. Pripomínajú boje, ktoré sa tam odohrali v priebehu karpatsko-duklianskej operácie od 25. do 27. októbra 1944. Boli to dni najťažších bojov v Údolí smrti. Všetky exponáty stoja neďaleko cesty a sú voľne prístupné. Vstup do Údolia smrti smerom od Svidníka otvára známy pamätník Taran. Sovietsky stredný tank T-34 mieri hlavňou na nižšie postavený nemecký stredný tank Panzerkampfwagen IV.

Po bojoch narátali na nemeckej strane 52-tisíc mŕtvych, ranených a nezvestných, prišli o 800 diel a mínometov, do 185 tankov a samohybných diel. Aj straty sovietskej armády a česko-slovenského armádneho zboru boli ťažké, padlo asi 19-tisíc sovietskych vojakov a 1 800 príslušníkov 1. česko-slovenského armádneho zboru.