Vladimír Kampf

Odva dni neskôr poslal maršal Ivan Konev do boja 1. gardový jazdecký zbor, 1. česko-slovenský armádny zbor v&nbsp;Sovietskom zväze a&nbsp;25.&nbsp;tankový zbor. Ich postup bol pomalý. Nemci sa stačili brániť. Do bojov presunuli ďalšie dve tankové a&nbsp;pešie divízie. Výsledok: 611 mŕtvych, nezvestných a&nbsp;ranených v&nbsp;česko-slovenských jednotkách. Bol to pre ne najtragickejší deň za celú vojnu, a&nbsp;to ešte ani nevstúpili na územie predvojnového Československa. Smrteľné kolízie pokračovali. Sovietski a&nbsp;česko-slovenskí vojaci sa k&nbsp;Dukle dostali až 20.&nbsp;septembra. Útočiace sovietske jednotky mali veľa nezvestných. Väčšinu zajatcov Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť. V&nbsp;pekelnej situácii nemali kapacity ani možnosti postarať sa o&nbsp;nich.

Vojenské operácie na život a&nbsp;na smrť brániaci sa Nemci väčšinou úspešne odrážali. Aby ledva postupujúce armády urýchlili vstup na česko-slovenské územie, sovietske velenie rozhodlo o&nbsp;presune 1. česko-slovenského armádneho zboru čo najbližšie k&nbsp;hraniciam. Až 4.&nbsp;októbra 1944 sa česko-slovenský armádny zbor dostal do Duklianskeho priesmyku a&nbsp;ešte v&nbsp;ten istý deň po boji naši vojaci oslobodili Vyšný Komárnik, ale tam sa opäť zasekli. Nemci úspešne odrážali ďalšie útoky. Sovietske a&nbsp;česko-slovenské jednotky postupovali údolím s&nbsp;ťažkými stratami. Obe strany prišli takmer o&nbsp;všetku obrnenú techniku, čo znamenalo zastavenie bojov. Nastalo ticho pred búrkou.

Obe strany v&nbsp;krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia utrpeli ťažké straty. Dolina Kapišovky čoskoro získala pomenovanie Údolie smrti. Sovietskym jednotkám sa v&nbsp;týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a&nbsp;dosiahnuť Svidník. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a&nbsp;najmä sovietskym vojskám až do apríla 1945. Oslobodzovacie boje ukončila východokarpatská operácia.

Karpatsko-duklianska operácia bola neúspešná. Početné obete boli zbytočné. Historici hodnotia, že to bolo skôr politické gesto priateľstva Sovietskeho zväzu a&nbsp;Česko-Slovenska. Ale predsa len po hlbšej analýze mala táto snaha význam: viazala veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci nasadiť proti povstalcom v&nbsp;Slovenskom národnom povstaní, a&nbsp;tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú Povstaniu Spojenci poskytli – tam nasadení nemeckí vojaci chýbali na iných frontoch.

Medzi obcami Kapišová, Kružlová a&nbsp;Nižná Pisaná sú rozmiestnené tanky znázorňujúce tankovú rotu v&nbsp;útoku. Symbolizuje ju osem stredných tankov T-34. Pripomínajú boje, ktoré sa tam odohrali v&nbsp;priebehu karpatsko-duklianskej operácie od 25.&nbsp;do 27.&nbsp;októbra 1944. Boli to dni najťažších bojov v&nbsp;Údolí smrti. Všetky exponáty stoja neďaleko cesty a&nbsp;sú voľne prístupné. Vstup do Údolia smrti smerom od Svidníka otvára známy pamätník Taran. Sovietsky stredný tank T-34 mieri hlavňou na nižšie postavený nemecký stredný tank Panzerkampfwagen IV.

Po bojoch narátali na nemeckej strane 52-tisíc mŕtvych, ranených a&nbsp;nezvestných, prišli o&nbsp;800 diel a&nbsp;mínometov, do 185&nbsp;tankov a&nbsp;samohybných diel. Aj straty sovietskej armády a&nbsp;česko-slovenského armádneho zboru boli ťažké, padlo asi 19-tisíc sovietskych vojakov a&nbsp;1&nbsp;800 príslušníkov 1.&nbsp;česko-slovenského armádneho zboru.