Vladimír Kampf

Často sú to jedinečné technické zariadenia, s&nbsp;ktorými si dokáže poradiť len skúsený majster. Pavol Vydarený je vyučený elektrikár. „Po škole som musel poznať celú fabriku, v&nbsp;ktorej som pracoval. Prechádzal som z&nbsp;pracoviska na pracovisko. Bývala tu centrálna údržba. Bolo dôležité vedieť sa orientovať vo všetkom, aby som počas pohotovostných služieb aspoň našiel miesto, na ktorom mali problém,“ spomína s&nbsp;úsmevom.

Elektrina ho bavila. Hrabal sa v&nbsp;každom plošnom spoji, ktorý niekde našiel. Vyrábal si rádiá, zosilňovače a&nbsp;všetky možné aj nemožné elektrické prístroje. „Spočiatku ma zaradili do inštalačnej partie. Ťahal som káble po roštoch. To ma nebavilo. Viac ma zaujímali mašiny. Keď som sa dostal na skúšku k&nbsp;výťahom, vedel som, že to chcem robiť. Výťahári v&nbsp;tom čase patrili k&nbsp;elite spolu s&nbsp;kolegami od elektroniky. Zostal som pri nich. Časom som si urobil osvedčenia a&nbsp;nahradil som revízneho technika, ktorý odišiel do dôchodku.“ V&nbsp;jednom areáli zostal od roku 1983 doteraz. „Veľa sa zmenilo, ale výťahy tu a&nbsp;v&nbsp;okolí zostali mnohé bez zmeny. Mám vlastnú firmu Movis na vlastnom pozemku a&nbsp;tak to asi zostane, kým neskončím,“ zamýšľa sa.

V&nbsp;dnešných časoch je ťažké zo­hnať človeka, ktorého by práca bavila tak ako jeho. „Výťaharčina ako odbor skončila. Učilište neexistuje. Výťahov však pribúda. Robíme pre mnohé firmy. Nemáme o&nbsp;prácu núdzu, ale o&nbsp;ľudí áno. Nie každému vyhovuje, že táto práca vyžaduje aj 24-hodinovú pohotovosť. Keď sa niekde zaseknú ľudia, nemôžeme povedať, aby zavolali ráno alebo vydržali do pondelka.“

Zaseknutých vo výťahu rieši aspoň raz do mesiaca. „Snažíme sa byť čo najrýchlejší. Máme tu jeden raritný rýchlovýťah. Záťaž v&nbsp;kabíne meria až od 40 kilogramov vyššie. Ľahšia dáma, ktorá sa postaví do rohu, môže systém oklamať. Výťah sa síce rozbehne, ale zrazu sa mu zazdá, že je prázdny. Zastaví sa, zhasne a&nbsp;čaká, kým ho niekto zavolá. To sa nám stávalo. Na klasickom vytáčacom telefóne v&nbsp;kabíne v&nbsp;úplnej tme nemohla takáto ľahšia pasažierka ani len vykrútiť číslo. V&nbsp;časoch, keď neboli mobily, sme mali občas niekoho, kto zaseknutý pol hodiny trieskal na steny.“ Alebo raz ktosi nastupoval do výťahu s&nbsp;kopou kartónov. Nastojato mu ich zacvakli dvere a&nbsp;výťah sa rozbehol. „Zničilo to dvere. Len málokto by si trúfol odhadnúť, akú ma výťah silu a&nbsp;kartón nastojato pevnosť, aj keď je to len papier.“

Výťah môže byť smrteľne nebezpečný. Prednedávnom v&nbsp;jednej z&nbsp;bratislavských nemocníc zomrelo dieťa v&nbsp;kočíku. Pavol Vydarený robí nielen opravy a&nbsp;revízie, ale aj školenia bezpečnej prevádzky. „Výťah má šachtu, stroj, kabínu a&nbsp;dvere. Tie sú jeho dôležitou súčasťou. Mal by mať dvoje dverí. Šachtové aj kabínové. Závažie má hmotnosť predpokladanej plnej kabíny. Keď je menej zaťažená, závažie ju môže potiahnuť. Brzdy odbrzďujú elektronicky a&nbsp;brzdia mechanicky. Staršie modely mali pružiny, ktoré mohli časom zlyhať. Výťah sa pohol, potiahlo ho závažie a&nbsp;nešťastie bolo na svete. Rozkývaná kabína s&nbsp;nefunkčným brzdením sa pohla s&nbsp;otvorenou šachtou. Žiaľ, nikomu v&nbsp;tej chvíli nenapadlo sotiť kočík rýchlo späť do kabíny. Pod kabínou zostal voľný priestor. Dieťa spadlo do šachty,“ vysvetľuje a&nbsp;zdôrazňuje, že starým výťahom treba venovať zvýšenú odbornú pozornosť a&nbsp;hlavne nepodceňovať a&nbsp;nebagatelizovať riziká. Výťah je naozaj bezpečný, len keď je všetko v&nbsp;poriadku.

„Mladým kolegom zdôrazňujem, aby z&nbsp;kabíny nevyslobodzovali ľudí tak, že pod kabínou bude viac ako metrová diera do hlbokej šachy. Je lepšie výťah spustiť nižšie a&nbsp;človeka vytiahnuť hore. Kabína vďaka závažiam môže vyletieť iba nahor,“ dodáva.

So starými výťahmi bývali a&nbsp;sú iné problémy ako s&nbsp;modernými. V&nbsp;budove istej spoločnosti v&nbsp;Starej Turej majú raritný rýchlovýťah, ktorý si vyrába vlastný jednosmerný prúd, ktorý je pre výťahy spoľahlivejší. „Tieto výťahy sú mimoriadne energeticky náročné. Sú náročné aj na údržbu. Na porovnanie, aby ste si nemysleli, že tu máme len samé starožitnosti: moderné výťahy sú bezúdržbové. Stačia pravidelné kontroly. Nič s&nbsp;nimi netreba robiť. Tie staré majú aj dôchodkový vek a&nbsp;ich mechanické časti stále fungujú. Medzi modernými máme také, ktoré majú po štyroch rokoch zodraté lanovnice, čo je veľmi dôležitá časť ich výbavy. Staré výťahy mali dve laná. Nové, rýchle, ich majú aj desať. Neviem, kto rozhodol radikálne meniť veci, ktoré fungujú. Kopu vecí zo starých výťahov by som zachoval, pretože sú spoľahlivejšie a&nbsp;vydržia dlho.“

Bezúdržbovosť moderných výťahov je podľa majstra Vydareného len reklamný ťah. „Každý stroj potrebuje starostlivosť. Mechanika je tam stále hlavný nosný prvok. Staré činžiakové výťahy mali výhodu, že do nich pasovalo zopár rovnakých súčiastok. Stačí mi skrutkovač a&nbsp;šmirgeľ a&nbsp;opravím akékoľvek staršie zdvíhacie zariadenie. Moderné ma pomaly ani do strojovne nepustia.“ Ani tie antikorové kabíny so zrkadlami nie sú z&nbsp;ktovieako odolného materiálu. „Už sa stalo, že sa bočné steny tenké ako papier odtrhli od dna klietky. To predsa nemôže dlho vydržať,“ máva rukou. „Starým výťahom stačí olej a&nbsp;poslúžia ešte ďalšie desaťročia.“

Práce je kopa, ale ľudí, ktorí by vedeli a&nbsp;chceli robiť, niet. „Nerozumiem tomu. Na robotu sa chodia pýtať iba Ukrajinci, ale tých zamestnať nemôžem, pretože moji ľudia musia ovládať naše normy a&nbsp;mať na to náležité vzdelanie a&nbsp;papiere. Kto chce pracovať samostatne, musí mať päť rokov praxe. Ja si musím vychovávať človeka, ktorý mi môže kedykoľvek odísť. Prednedávnom mi tu jeden taký znudený sedel. Vraj čo má robiť, keď ho otec poslal. Neviem, kto bude na mňa robiť,“ ťažká si so širokým úsmevom.

Na bezpečnosť starých výťahov slúžia aj zachytávacie zariadenia a&nbsp;obmedzovače rýchlosti. „Fungujú nezávisle od pohonu výťahov a&nbsp;zvyčajne sa pri náhlom zrýchlení čosi kdesi zahryzne a&nbsp;kabína stojí. Ak spadne rýchlovýťah z&nbsp;prízemia a&nbsp;zachytávanie nestihne zareagovať, odpružia ho hydraulické piesty. Každý výťah má v&nbsp;šachte aspoň nejaké nárazníky. Tie panelákové ich majú gumové.“

Pavol Vydarený zažil výťah roztrhnutý na dve časti. Spodok sa zahryzol a&nbsp;nahor zabral motor… „Našťastie to bol výťah na prepravu jedla so zakázanou prepravou osôb. Búdku roztrhlo, spodok zostal, vrch odišiel. Raz nám zasa odtrhlo reťaz na nákladnom výťahu. Druhá reťaz zabrala, výťah nespadol, ale reťaz spadla na kabínu. Ten pán, čo v&nbsp;ňom bol, mal hrôzostrašný zážitok. Na strašný rachot, buchot určite nikdy nezabudne.“

Výťah padne iba v&nbsp;prípade, že sa oň nikto poriadne nestará. Staré sídliskové výťahy majú klinové zachytávače, v&nbsp;ktorých sa dve súčasti musia pohybovať zľahka a&nbsp;voľne. Stačí mechanizmus nechať zaniesť špinou tak, aby sa nehýbal, a&nbsp;nešťastie môže prísť. Ľudské životy často závisia od drobností. „Rýchlovýťahy majú brzdenie plynulejšie. Okamžité zastavenie sídliskového výťahu spôsobí, že človek v&nbsp;ňom ide do kolien. V&nbsp;rýchlovýťahu by to mohlo byť životu nebezpečné.“

Kuriozitou sú výťahy paternostre. Na Slovensku ich funguje niekoľko. Prvý na svete spojazdnili v&nbsp;roku 1884 v&nbsp;Londýne. Mal ešte parný pohon. Ďalšie vo väčšom počte pribúdali v&nbsp;prvej polovici 20. storočia. Najvhodnejšími budovami na ich využitie boli veľké administratívne budovy, napríklad banky, ministerstvá, úrady a&nbsp;školy s&nbsp;neustálym pohybom väčšieho množstva ľudí. Tento výťah je kedykoľvek na každom poschodí, ide hneď hore aj nadol, netreba naň čakať, otvárať a&nbsp;zatvárať dvere. To všetko šetrí čas a&nbsp;zvyšuje počet prepravených osôb na jeden výťah.

Je zábavné doň nastupovať a&nbsp;vystupovať z&nbsp;neho. Zvládnu to aj starší ľudia a&nbsp;bojazlivci. Stačí len nabrať odvahu a&nbsp;potom je to už len zábava. Obrovské nápisy pred dverami na najvyššom a&nbsp;najnižšom poschodí upozorňujú na povinnosť včas vystúpiť. Keď to cestujúci neurobí, nemusí sa báť. Kabína sa neotočí dolu hlavou. Zostáva v&nbsp;tej iste polohe bez zmeny priestorovej orientácie. Len sa posunie nabok a&nbsp;ide opačným smerom.

Na ministerstve financií jeden slúži s&nbsp;drobnými prestávkami na údržbu a&nbsp;opravu od roku 1943. Jeho dvanásť kabín vyrobila firma Schiegl Brno o&nbsp;rok skôr. V&nbsp;poslednom období ho zastavovali iba počas teatrálneho šetrenia elektrinou. Žiadny vážny energetický dosah to však nemalo. Kabíny sú vyvážené a&nbsp;spotreba elektriny minimálna napriek tomu, že motor nemá supermoderný.

Na samom vrchu v&nbsp;samostatnej miestnosti je vybočovacia miestnosť a&nbsp;strojovňa. Veľké ozubené koleso presúva drevenú kabínu a&nbsp;posiela ju opačným smerom. Kabínky sú malé a&nbsp;zvonka pripomínajú skôr jednoduché drevené rakvy ako kabínky vertikálneho zdvíhacieho zariadenia. Napriek tej podobe je paternoster bezpečný výťah, ktorý nikdy nepadne, a&nbsp;ak aj niekto z&nbsp;neho zostane trčať, dômyselné mechanické zabezpečenie ho okamžite zastaví. Nad každými dverami na každom poschodí je mriežka v&nbsp;drevenom ráme. Stačí, aby sa z&nbsp;akéhokoľvek dôvodu len o&nbsp;kúsok posunula, a&nbsp;výťah stojí.

Paternoster nedobyl Ameriku. Vraj tam nikdy žiadny nefungoval. Jeho názov má pôvod v&nbsp;modlitbe Pater noster – Otčenáš. Tá je súčasťou modlitby ruženca, ktorého koráliky pripomínajú tento výťah. Na Slovensku ich stále funguje niekoľko: v&nbsp;budove Slovakotexu v&nbsp;Trenčíne, v&nbsp;bratislavskej centrále železníc, na ministerstve dopravy, ministerstve vnútra a&nbsp;na ministerstve pôdohospodárstva. Jeden slúži v&nbsp;budove Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach. Možno sú aj nejaké ďalšie. V&nbsp;Česku ich stále presúva ľudí zhora nadol vyše šesťdesiat.

Hore-dolu budovami: Ľudské životy závisia od drobností, výťah môže byť smrteľne nebezpečný

Vladimír Kampf

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Hore-dolu budovami: Ľudské životy závisia od drobností, výťah môže byť smrteľne nebezpečný

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Fotofestival La Gacilly – Baden nesklamal: Trasa dlhá 7 kilometrov a všade samá nádhera

Pohyb je dôležitý, no musí byť správny: Oskar FATUL pomáha ľuďom s dlhodobými bolesťami

Šťastnú cestu, bociany: Z tohtoročných mláďat to zvládne do Afriky sotva 10 percent

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás