Zuzana Zimmermannová

Slovinsku patrí z&nbsp;Istrie, najväčšieho polostrova v&nbsp;Jadranskom mori, len necelých 47 kilometrov pobrežia. Z&nbsp;neveľkých rozmerov však dokázalo urobiť výhodu. Nielenže je všade blízko, na každom kroku sa zároveň núkajú početné kultúrne, prírodné aj gurmánske lákadlá, pri ktorých sa oplatí spomaliť.

Patrí medzi najmenšie štáty Európskej únie. V krajine, ktorá vznikla v roku 1991 po rozpade Juhoslávie, žijú približne dva milióny obyvateľov. Na neveľkej rozlohe sa stretávajú majestátne hory, krátka, no pôvabná riviéra aj množstvo jaskýň zapísaných na zozname UNESCO ako Postojna alebo Škocjanske jame. Najvyšší vrchol je Triglav (2 864 m n. m.), na severe ležia Júlske Alpy s jazerom Bled a údolím Soča, na juhu v regióne slovinskej Istrie krajinu obmýva Jadranské more. Samotná Istria je najväčší polostrov v Jadranskom mori a patrí najmä Chorvátsku, o malú časť sa však delí Slovinsko s Talianskom. Hlavné aj najväčšie mesto je Ľubľana, najväčšie pobrežné mesto je Koper.

Slovinsko

Cestu po pobreží začíname v&nbsp;najsevernejšom meste Koper. Sídli tu najväčší miestny medzinárodný prístav, ktorý v&nbsp;časoch, keď práve nezúri pandémia, z&nbsp;obrovských výletných lodí týždenne „vypľuje“ tisíce cestujúcich. Práve v&nbsp;ňom odpočíva takmer 70-tonová Marella Discovery, na ktorej balkónoch si cestujúci užívajú posledné lúče slnka. V&nbsp;prístave sa skláňajú ohnuté žeriavy, ktoré neúnavne vykladajú kontajnery plné spotrebného tovaru a&nbsp;ovocia z&nbsp;ďalekých krajín, ale aj automobily, drevo či pohonné látky. Koper však nie je len industriálna bodka na mape, zaujme aj plážami, príjemným starobylým centrom a&nbsp;zaujímavou históriou. Kedysi bol samostatným ostrovom, uprostred ktorého sa týčil Leví zámok. Kto chcel prekročiť jeho brány, musel zaplatiť mýto. Medzi pevninou a&nbsp;ostrovom ležali rozsiahle soľné jazierka, ktoré neskôr vysušili a&nbsp;zasypali, aby tak ostrov spojili s&nbsp;pevninou. Najväčší rozmach dosiahol počas Benátskej republiky (existovala od 8. storočia do roku 1797), keď v&nbsp;ňom vyrástli najkrajšie architektonické skvosty. Väčšinu možno obdivovať na štvorcovom dláždenom Titovom námestí. Leží tu katedrála s&nbsp;mestskou vežou, palác Loža, v&nbsp;ktorom v&nbsp;polovici 19. storočia vznikla prvá mestská kaviareň, či Pretoriánsky palác – dnešná radnica, v&nbsp;ktorej nájdete aj stredovekú lekáreň. Všetky budovy zdobí znak leva s&nbsp;otvorenou knihou – symbol, že boli postavené v&nbsp;čase mieru.

Stredoveké centrum Koperu je skutočným kontrastom rušného a&nbsp;hlučného prístavu. Úzke uličky lemujú domy v&nbsp;odtieňoch okrovej, bordovej a&nbsp;zelenej farby, ktoré striedajú menšie aj väčšie námestia. Neďaleko hradnej brány Muda sa oplatí pohľadať najväčšiu fontánu Da Ponte, ktorá je reprodukciou slávneho benátskeho mosta Rialto. Raj umelcov a&nbsp;pôžitkárov, pretkaný obchodíkmi s&nbsp;lákavými výkladmi, zasa leží na Obuvníckej ulici. Hovorí sa, že v&nbsp;Koperi svieti slnko vždy – jedno majú priamo v&nbsp;mestskom znaku. „Aj to, že bozky tu chutia po soli,“ dopĺňa Sara Podbevšeková, keď zablúdime do dizajnového obchodu venovaného ochutenej soli Barba. Citrusová, čili, lososová alebo vínová soľ – fantázii sa veru medze nekladú. Mladý pár nám rozpráva, ako sa v&nbsp;jednu nedeľu stretli pred prázdnou chladničkou, a&nbsp;tak sa rozhodli uvariť to jediné, čo doma mali – cestoviny. Improvizovali aspoň s&nbsp;prípravou zmesi soli a&nbsp;domácich byliniek, až z&nbsp;toho vznikol nielen nezabudnuteľný obed, ale aj vlastná séria ručne vyrábaných ochutených solí. Za väčšinou experimentov, ktoré pretavili takmer do 30 príchutí, stojí manžel Davor. Základom je nerafinovaná soľ z&nbsp;mesta Piran, do ktorej pridáva najmä kvalitné lokálne bylinky a&nbsp;korenia. Pre jednu z&nbsp;michelinských reštaurácií však už vyrobili aj čiernu soľ s&nbsp;18-karátovým zlatom. Manželia hovoria, že aj keď sa to môže zdať jednoduché, odhadnúť správny pomer surovín je hotová veda, ktorá sa však odrazí na lahodnej chuti.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Za mestskými bránami čaká dlhá promenáda lemovaná palmami, plážovými barmi a zmrzlinárňami. Nad Koperom sa zasa rozprestierajú zvlnené kopce, nekonečné vinice aj olivové háje, medzi ktorými sú zasadené drobné dedinky. Patrí k nim obec Krkavče postavená na troch skalách, kde archeológovia našli menhir starý vyše tritisíc rokov, alebo Črni Kal so slovinskou „šikmou vežou“ – nakláňajúcou sa zvonicou Kostola svätého Valentína, a s neďalekou pevnosťou Strmec. Najväčšia kuriozita však leží pod zemou. Lesná cesta vedie ku krasovej jaskyni Sveta jama s jediným podzemným kostolom v celom Slovinsku. Legenda hovorí, že kedysi tu žil martýr svätý Servulus z Terstu. Nemenej zaujímavý je výlet do dediny Marezige s výhľadom na vinice, ktoré ukrývajú skutočne osviežujúce tajomstvo – vínnu fontánu. Okolie Koperu totiž preslávilo aj víno, najmä odrody refošk a malvazija, ktorým sa na slnečných pahorkoch neďaleko mora darí priam ukážkovo. Svoj domov tu má najstarší vinohrad: vinárstvo Vinakoper píše svoju históriu od roku 1947. Víno v Marezige však netečie priamo z fontány, nemá rado vzduch a takýmto výstredným krokom by sa len zbytočne znehodnotilo. Načapovať sa dá zo štyroch susediacich samoobslužných točiek, ktoré fungujú na princípe žetónov. Čaša plná vína pri výhľade na panorámu Jadranu za zvukov špliechajúcej fontány je v letných dňoch príjemným spestrením.

Keď v&nbsp;roku 1902 po čerstvo otvorenej železničnej trati Parenzana prešiel prvý vlak, celé Rakúsko-Uhorsko zajasalo. Trasa, ktorá viedla z&nbsp;dnešného talianskeho Terstu až do chorvátskeho Poreča, sa so svojimi 123 kilometrami zaradila medzi najdlhšie v&nbsp;Európe. Vagóny prevážali okrem uhlia a&nbsp;vápenca soľ zo Sečoveljských salín, olivy, víno či ovocie, na prepravu ich využívali aj miestni, aby sa dostali k&nbsp;svojim sadom a&nbsp;viniciam. Hovorí sa, že vlak išiel tak pomaly, že výstup a&nbsp;nástup sa konal aj za jazdy, podobne ako v&nbsp;kultovej sérii Slunce, seno... Pri&nbsp;konkurencii automobilovej a&nbsp;lodnej dopravy prežila až do roku 1935, keď z&nbsp;nej v&nbsp;auguste vypravili posledný vlak. Koľajnice rozobrali, väčšina z&nbsp;bývalých 35 staníc sa zmenila na obytné domy a&nbsp;trasa chátrala a&nbsp;zarastala burinou. Nápad obnovy prišiel až na sté výročie otvorenia trate, keď sa začala meniť na panoramatickú cyklistickú trasu. Jej najkratší úsek vedie v&nbsp;súčasnosti cez Taliansko a&nbsp;pokračuje cez celé slovinské pobrežie až do Poreča. Vedie popri kamenných domcoch, olivových hájoch, viniciach, ale aj cez viadukty a&nbsp;tunely. Najznámejší a&nbsp;najdlhší je tunel Valeta pri Strunjane, dlhý vyše pol kilometra, po cyklotrase sa však dá dostať k&nbsp;všetkým pobrežným mestám slovinskej Istrie. Zaujímavé dejiny tejto bývalej úzkokoľajnej železnice mapuje aj múzeum v&nbsp;ďalšom prímorskom mestečku Izole. Dodnes pred ním stojí pôvodná parná lokomotíva.

Bývalá rybárska dedinka, ktorej názov je odvodený od talianskeho slova „isola“ (ostrov), láka prístavom a&nbsp;romantickým centrom, kde je vďaka kvetom v&nbsp;oknách a&nbsp;farebným domčekom veselo aj v&nbsp;upršaný deň. Ulice plnia buržoázne paláce lososovej farby ako Manzioli či Lovisato alebo pompézny Mestský palác na Veľkom námestí, ktoré boli postavené v&nbsp;duchu talianskej gotiky. Najväčšiu pozornosť však upúta barokový palác Besenghi degli Ughi, ktorý tu koncom 18.&nbsp;storočia dala postaviť bohatá istrijská rodina. Z&nbsp;paláca dnes často znejú lahodné tóny, keďže sa stal sídlom hudobnej školy. Vnútri sa uchovala bohatá knižnica s&nbsp;rukopismi zo 16. storočia, na jednom rohu ju zasa stráži majestátny lev. Prejdite sa po Ľubľanskej a Koperskej ulici, na ktorých sídli niekoľko umeleckých galérií a&nbsp;ateliérov, kde pri troche šťastia môžete sledovať umelcov priamo pri práci. Aj stavba lodí, rybolov, tkanie rybárskych sietí a&nbsp;konzervovanie rýb v&nbsp;sudoch plných soli dlho zamestnávali ruky obyvateľov Istrie. Viac sa dá dozvedieť v&nbsp;múzeu Izolana (Dom mora), ktoré vystavuje aj dokonale spracované modely historických lodí. Potom ako tradičné lodné staviteľstvo upadlo, sa miestni začali venovať modelárstvu. Okrem korábov, ktoré brázdili istrijské pobrežie, tu ležia precízne modely svetových lodí vrátane Santa Marie Krištofa Kolumba.

Izolu obklopuje takmer desať pláží ako stvorených na vodné radovánky. Najďalej od mesta leží pláž Bele Skale s&nbsp;krásnou panorámou bielych útesov a&nbsp;hustých lesov. Podstatne komerčnejší kontrast ponúka Simonov záliv s&nbsp;toboganmi. Oplatí sa ho však navštíviť najmä pre jeho archeologický park. Kedysi si tu rímski aristokrati postavili obrovskú luxusnú prímorskú Villu Maritima, pri ktorej sa zachoval aj prístav s&nbsp;dlhým antickým mólom. Leží tu najväčšie nálezisko rímskych mozaík v&nbsp;celom Slovinsku, za časťou zachovaných pamiatok, starých vyše dvetisíc rokov, sa môžete dokonca ponoriť pod hladinu mora. V&nbsp;neveľkom návštevníckom centre sa zasa dočítate o&nbsp;kuriozitách života Rimanov. Napríklad o&nbsp;triklíniu, jedálni so stolom a&nbsp;s&nbsp;divánmi v&nbsp;tvare písmena U, kde starí Rimania takmer ležmo vychutnávali neustály prísun jedla a&nbsp;vína. Jedlo v&nbsp;slovinskej Istrii nestratilo pôžitkársky charakter ani dnes. Lokálne ryby a&nbsp;morské plody, poctivý olivový olej a&nbsp;pršut (šunka) či cestoviny fuže s&nbsp;hľuzovkami nájdenými v&nbsp;istrijskom vnútrozemí splnia všetky gurmánske očakávania. O&nbsp;tom, že istrijské lesy ukrývajú biele aj čierne verzie týchto nesmierne vzácnych húb, miestni údajne nevedeli až do obdobia, kým sa v&nbsp;krajine nezačala budovať kanalizácia.

Z&nbsp;Izoly je len na skok do&nbsp;prírodného parku Strunjan. Panoramatická cesta vedie cez olivové háje aj popri pobreží, odkiaľ sa naskytajú výhľady na Strunjanský útes vysoký 80 metrov. Leží tu niekoľko prírodných pláží, k&nbsp;najkrajším patrí Mesačná zátoka s&nbsp;priezračnou vodou. Pútnici vyhľadávajú aj vysoký kríž, z&nbsp;ktorého za dobrého počasia vidno najvyšší slovinský vrch Triglav. Ide o&nbsp;miesto zjavenia Panny Márie, ktorá v&nbsp;hustej hmle zachránila námorníkov pred stroskotaním na útesoch. Každý rok 15. augusta sa tu konajú procesie, keď z&nbsp;miestneho kostola vyvezú sochu Márie ku krížu. V&nbsp;parku rastie sladké ovocie s&nbsp;oranžovou dužinou kaki, ktorému tu venovali samostatný festival, náučný chodník zasa odhaľuje detaily pestovania olivovníkov. Tajomstvom chutného istrijského olivového oleja je správne načasovanie. Pozbierané olivy by sa mali spracovať v&nbsp;deň zberu, čo zaručí ich najvyššiu kvalitu.

Ďalším miestom, kde pred kvantitou uprednostňujú kvalitu, sú morské rybárske farmy rodiny Fondovcov. Založil ich biológ a&nbsp;znalec slovinského mora Ugo Fonda, v&nbsp;ktorého šľapajach pokračovali jeho deti – úspešná molekulárna biologička a&nbsp;výskumníčka Irena a&nbsp;jej brat, biológ a&nbsp;potápač Lean. Priamo v&nbsp;prírodnom parku uprostred Piranského zálivu chovajú morské vlky, ktorým zabezpečujú ten najvyšší štandard – od ručného kŕmenia cez zákaz akýchkoľvek škodlivých výživových doplnkov až po malé množstvo rýb v&nbsp;sieťach. Ich morské vlky sa stali jedinou rybou na svete, ktorú v&nbsp;jedálnych lístkoch uvádzajú spolu s&nbsp;názvom značky Fonda. „Čerstvé ryby, ktoré si kúpite na trhu alebo zjete v&nbsp;reštaurácii, sú často staré tri až štrnásť dní. Takto stratia nielen väčšinu prospešných látok, najmä omega-3 kyseliny, ale hromadia sa v&nbsp;nich aj tie škodlivé,“ vysvetľuje Irena, ktorá dbá na okamžité doručenie po vylovení, a&nbsp;to aj do susedných krajín. „Naše ryby obsahujú 15-krát menej ortuti než divé morské vlky,“ vysvetľuje, prečo ich pokojne môžu servírovať aj v&nbsp;surovom stave so štipkou soli a&nbsp;s kvapkou oleja.

Žiadna návšteva slovinskej Istrie by nebola úplná bez starobylého mesta Piran, ktoré si vyslúžilo prezývku Slovinské Benátky. V&nbsp;krivolakých úzkych uličkách sa vynímajú aj talianske nápisy. Podobne ako v&nbsp;ďalších pobrežných mestách, aj tu sa deti učia po taliansky od základnej školy. Uličky lemované pastelovými domami sa spájajú na Tartiniho námestí, kde stojí aj socha a&nbsp;rodný dom slávneho huslistu Giuseppe Tartiniho. Pozornosť púta aj „Benátčanka“ – rožný dom s&nbsp;balkónom ako vystrihnutým zo Shakespearovej hry. Je symbolom lásky benátskeho kupca ku kráske z&nbsp;Piranu. Závistlivci o&nbsp;páre šírili škaredé klebety, a&nbsp;tak na fasádu pribudol výrečný nápis – Lassa pur dir – Nech si rozprávajú. Kvôli najkrajšiemu výhľadu na pôvabný výbežok Pirana, ktorý pôsobí ako vyplazený jazyk, sa oplatí vyliezť na mestské hradby. Prosperitu mesta dodnes zabezpečujú neďaleké Sečoveljské saliny, v&nbsp;ktorých sa soľ v&nbsp;sérii odparovacích a&nbsp;kryštalizačných jazierok vyrába od roku 933. Soľným kvetom z&nbsp;týchto salín dodnes solia špičkové reštaurácie na celom svete, bahno a&nbsp;soľný roztok – slanicu, zasa používajú pri thalassoterapii. Tajomstvom úspechu je petola – biologický filter z&nbsp;vrstvy rias, baktérií a&nbsp;minerálov, ktorý zabezpečuje, že sa soľ ne­zmieša s&nbsp;bahnom a&nbsp;zostane čistá a&nbsp;biela aj bez toho, aby sa chemicky prala a&nbsp;bielila.

Saliny boli vyhlásené za prírodný park, v&nbsp;ktorom sa dá pozorovať vyše tristo druhov vtáctva. Za nimi sa týči posledné pobrežné mesto Istrie Portorož, ktoré sa preslávilo vôňou ruží. Rastie ich tu 123 druhov a&nbsp;na ich počesť sa v&nbsp;máji koná doružova sfarbený festival Portorose, ktorý spája oslavu kvitnutia ruží s&nbsp;ochutnávkou ružových vín.

Ak počas horúcich dní zatúžite po nízkych teplotách, zamierte do Škocjanských jaskýň neďaleko pobrežia. O&nbsp;niečo menej slávne sestry najznámejšej slovinskej jaskyne Postojna ukrývajú úchvatný podzemný svet ako z&nbsp;Pána prsteňov. Obrovské komory (niektoré dosahujú výšku 146 metrov) sa začínajú v&nbsp;jaskynnom tichu, ktoré po chvíli preruší dravý hluk rieky Reka. Z&nbsp;vyhliadky nad vápencovým krasom zasa vidno dedinu Škocjan, vypínajúcu sa na skalnej stene, pod ktorou sa Reka hadí podzemnými labyrintmi až do Talianska. Mimochodom, Koper od Terstu delí len dvadsať kilometrov, skočiť si do Talianska na šálku espresa preto nemusí byť zlý nápad.

Z minima maximum: Slovinská Istria napriek malým rozmerom nemusí stáť v chorvátskom tieni

Zuzana Zimmermannová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Z minima maximum: Slovinská Istria napriek malým rozmerom nemusí stáť v chorvátskom tieni

Zuzana Zimmermannová

Súvisiace články

Polynézsky stroj času: Na Samojských ostrovoch zažijete dve oslavy Silvestra za 24 hodín

Smaragdový ostrov: Olivový raj uprostred Iónskeho mora poteší aj milovníkov histórie

Macao: Na najhustejšie obývanom území nájdete najšťastnejších a najdlhšie žijúcich ľudí sveta

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás