Farmár Milan Dolinský musel vyviezť niekoľko desiatok ton zemiakov na hnojisko. Na prvý pohľad tvrdý chlap bez okolkov priznáva, že ho to zlomilo.

Stalo sa to v roku 2010, rok nato si najväčší pestovateľ zemiakov v okrese Krupina povedal, že končí. Dnes na jeho hospodárstve už nenájdete jediný zemiak. Dlhé roky sa zemiaky tešili prívlastku druhý slovenský chlieb, dnes to už neplatí.

Pestovanie zemiakov je u nás zdecimované, aj z tohto dôvodu sa aktuálne ich cena vyšplhala na historické maximum. Zákazník zaplatí za kilo zemiakov v obchodnej sieti viac ako jedno euro. Aj ďalšie čísla sú alarmujúce.

„Na Slovensku sa podľa štatistických údajov v súčasnosti pestujú zemiaky na výmere asi 7 000 hektárov. V roku 2008 však poľnohospodári pestovali zemiaky približne na 14 tisíckach hektárov. Výmery teda klesli o viac ako polovicu, na rozdiel od našich susedov, kde v Českej republike za rovnaké obdobie evidujú pokles výmery sotva o jednu pätinu. Priemerná úroda za posledné roky je 22 ton na jednom hektári, pričom ročná produkcia je 160-tisíc ton. Naďalej potrebujeme doviezť z okolitých krajín ročne ďalších 100 000 ton zemiakov v hodnote 15 až 25 miliónov eur. Ak by mali naďalej pestovateľské plochy zemiakov klesať podobným tempom, o niekoľko rokov by sme mladšej generácii zanechali už len spomienky na náš takzvaný druhý chlieb,“ varuje Marián Tokár z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Spišskej Belej.

Spomínate si? Kedysi študenti na jeseň pomáhali so zberom zemiakov, toľko ich bolo. Dnes ich musíme privážať zo zahraničia.
Spomínate si? Kedysi študenti na jeseň pomáhali so zberom zemiakov, toľko ich bolo. Dnes ich musíme privážať zo zahraničia.
Zdroj: Archív NMH

Nespali, strážili

Prvý osudný klinec do rakvy dostali zemiakari na Spiši a v ostatných regiónoch východného Slovenska niekedy pred dvadsiatimi rokmi. Zemiačniská plienili v celých skupinách chudobní a hladní Rómovia z miestnych osád, čo stupňovalo sociálne napätie.

Miestni ľudia, ktorí vlastnili záhumienka, po nociach strážili svoju úrodu, ráno nevyspatí nastupovali do práce. Miestne poľnohospodárske družstvá si zase najímali strážne služby, finančne ich to však poriadne vyčerpávalo.

Po niekoľkých rokoch márneho úsilia ochrániť úrodu to väčšina z nich vzdala, pestovanie zemiakov, ale s využitím závlah, sa presunulo na juh Slovenska.

Kedysi strategická zemiakarská spoločnosť v regióne – Poľnohospodárske družstvo v spišskej obci Smižany – pestovala v dobrých časoch zemiaky na výmere 220 hektárov. Dnes je to iba omrvinka z obrovskej výmery, a to päť hektárov!

„Pestujeme už len pre našich zamestnancov, družstevnú kuchyňu a našich dôchodcov v rámci sociálneho programu. Také veľké výmery sme nedokázali ustrážiť, na dôvažok, Spiš je hornatý terén, kým sme odplašili zlodejov na jednej strane zemiačniska, druhá skupina kradla na druhej strane krytá práve kopcom. Aj dnes na piatich hektároch evidujeme asi desať krádeží ročne, kradnú maloletí zlodeji, posielajú ich rodičia, pretože vedia, že sú zo zákona nepotrestateľní. Spravujeme štyri hospodárske dvory, polovica našich THP pracovníkov sú strážnici. Existenčne nás to ničí, chudobné rómske osady sú špecifikom nášho regiónu, v iných častiach Slovenka nemusia družstvá a farmári čeliť takémuto problému,“ opisuje predseda smižianskeho poľnohospodárskeho družstva Štefan Zekucia.

Dnes sa ich družstvo špecializuje na mäsovýrobu a výrobu mlieka, namiesto zemiakov pestujú repku olejnú či horčicu.

Spiš je pre klimatické podmienky ideálnym miestom na pestovanie zemiakov. Vinou zlodejov to však miestni pestovatelia už vzdali.
Spiš je pre klimatické podmienky ideálnym miestom na pestovanie zemiakov. Vinou zlodejov to však miestni pestovatelia už vzdali.
Zdroj: Archív NMH

Na pole so strachom

Aj na juhu Slovenska pri obci Senohrad sa s plnou vervou pustil do pestovania zemiakov miestny farmár Milan Dolinský. Bolo to v 90. rokoch, nadviazal na rodinnú tradíciu, jeho starý otec bol jedným z najbohatších gazdov v okolí.

Keď však prišli 50. roky, jeho rodinu a ostatných veľkých hospodárov vyviezli komunisti na nákladných autách do Česka či susedných okresov. Starý otec Milana Dolinského potom pracoval ako murár, otec sa zamestnal na pošte, pričom každý mesiac čelil návšteve eštebákov na pracovisku.

„Starý otec zomrel v januári v roku 1989, v novembri prišla revolúcia,“ spomína Milan Dolinský.

Rodina v rámci reštitúcie získala späť svoj majetok, náš hostiteľ začal hospodáriť na výmere 160 hektárov. Vyštudovaný strojár sa dokonca kvôli tomu aj rekvalifikoval. Sediac u neho doma počúvame príbeh takzvanej zemiakovej apokalypsy. Nechýbajú pri tom emócie, domáci pán gestikuluje s na prvý pohľad zrobenými mozoľnatými rukami.

„V dobrých časoch sme vysádzali zemiaky na výmere 22 hektárov, zamestnával som pri tom približne 50 hlavne sociálne slabých ľudí z blízkeho okolia. Dokonca som preto dostal prezývku cigánsky barón. Darilo sa nám, nebol žiadny problém v odbyte. Lenže z roka na rok to zrazu začalo byť horšie.“

Koncom deväťdesiatych rokov Milan Dolinský a jemu podobní hospodári prichádzali o veľkú časť úrody pre premnoženú lesnú zver, na zemiačniská chodili v noci a zrána celé stáda diviakov. Táto situácia trvá dodnes. Náš hostiteľ nám ukazuje celé lány zničenej dozretej kukurice, hovorí nám, že je pripravený aj na krajné riešenie – žalovať štát.

„Na zemiačniská sme pomaly, ale iste začali chodiť so strachom. Zemiaková vňať siaha človeku asi po kolená, je nepriehľadná, predstavte si, že zrazu sa vám do cesty postaví zúrivý diviak.“

Farmárov trápia nájazdy divej zvery.
Farmárov trápia nájazdy divej zvery.
Zdroj: Archív NMH


Mečiarová vláda

Ďalšiu fatálnu ranu uštedril slovenským zemiakarom štát, hoci ich mal chrániť. Bez dotácií a štátnej pomoci naši pestovatelia nedokázali konkurovať západným krajinám.

„Naposledy sme dostávali dotácie na pestovanie zemiakov za Mečiarovej vlády. Bolo to 16-tisíc korún na hektár, z týchto peňazí som dokázal zaplatiť robotníkov. Dnes síce dostávame dotáciu na ornú pôdu v závislosti od nadmorskej výšky, hospodári si však veľmi dobre rozmyslia, čo budú pestovať. Dosiahnuť kvalitnú úrodu zemiakov je totiž veľmi prácne. Potrebujete dobré sadbové odrody, pôda potrebuje odkameňovať a kvalitnú výživu. Nutná je aj drahá technológia ako sadzače, oborávače, vyorávače, drviče vňate, triedička,“ vymenúva domáci pán.

A keď prišiel rok 2010 a veľmi dobrá úroda, rodine Dolinskej, paradoxne, ostali iba oči pre plač.

„Bol to úžasný rok, takzvaný mokrý, počasie prialo dobrej úrode zemiakov. Ich výkupná cena preto klesla na dvanásť centov za kilogram, pretože na trhu bol zrazu veľký pretlak zemiakov. Celé kamióny sme vozili na hnojisko, nemal ich kto kúpiť. Vtedy mal nastúpiť štát, mal mať toľko rozumu, aby si povedal – budeme vás, teda pestovateľov, v budúcnosti potrebovať, tak teraz vám pomôžeme, aby ste sa udržali nad vodou. Nič také sa však nestalo. Bol som v strate, moje deti však študovali na vysokých školách, museli sme predsa platiť šeky.“

V roku 2011 tak najväčší pestovateľ v okrese Krupina definitívne prestal pestovať zemiaky. V čase našej návštevy nás vodí po areáli svojej farmy a ukazuje nám drahú technológiu, ktorá hrdzavie a obrastá trávou.

„O rok nato som cestoval do mesta Hannover na poľnohospodársky veľtrh. Tam som videl, ako Nemci pristupujú k pestovaniu zemiakov sofistikovane a tušil som, že my nemáme bez pomoci štátu oproti nim šancu. V tejto krajine, kde mám aj priateľov hospodárov, pri pravidelných návštevách cítim patriotizmus, žičlivosť a prajného ducha hospodárom, národnú hrdosť, u nás toto všetko chýba.“

Dnes Milan Dolinský pestuje obilniny, repku olejnú, kukuricu, mak či sóju, hovorí však, že ak naďalej budú pokračovať invázie lesnej zveri na jeho polia, bude musieť prestať aj s tým.

V areáli farmy Milana Dolinského technológia potrebná na sadenie a zber zemiakov zarastá burinou a hrdzavie.
V areáli farmy Milana Dolinského technológia potrebná na sadenie a zber zemiakov zarastá burinou a hrdzavie.
Zdroj: Norbert Skaličan

Spišské zemiaky

Podobné skúsenosti so zemiakovými prebytkami, nad ktorými ostáva rozum stáť, mali aj na Spiši, predseda družstva v Smižanoch Štefan Zekucia spomína, že zemiaky vtedy drvili a používali ich ako krmivo pre hovädzí dobytok.

Obidvaja skúsení pestovatelia zemiakov nezávisle od seba tvrdia, že cena nášho niekdajšieho druhého chleba bude pravdepodobne iba rásť. Odborníci totiž avizujú v nasledujúcich rokoch suchá, čo tejto plodine škodí.

„V júni v tomto roku boli veľmi vysoké teploty, zemiaky kvitli a práve vtedy potrebovali najviac vody,“ vysvetľuje Milan Dolinský.

Okrem toho sa zo slovenských polí zemiaky vytrácajú, už teraz sme závislí od zahraničnej produkcie. Podľa správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sme z celkového objemu vlani najviac surových zemiakov doviezli z Francúzska, až 32,6 % (23 035,3 tony), z Českej republiky 29,0 % (20 459 ton) a z Nemecka 18,7 % (13 232,7 tony). Ďalšie väčšie objemy sme doviezli zo Spojeného kráľovstva, Holandska, Rakúska.

Na Spiši, kde sú veľmi vhodné klimatické podmienky práve na pestovanie zemiakov, vzniklo pre alarmujúcu situáciu záujmové združenie Spišské zemiaky.

Jeden z členov Marián Tokár vraví: „Chceme propagovať zemiak ako zdravú potravinu, ako aj významnú komoditu. Pestovanie sadivových zemiakov treba podporiť systémovým opatrením. Potrebujeme pestovať aspoň na 800 hektároch s dotáciou 400 eur na jeden hektár. Potom by bola naša ročná produkcia domáceho sadiva na úrovni 11-tisíc ton (asi 70 % potreby). Problém je na stole, preto ho poďme spoločne riešiť.“

Marián Tokár a ďalší nadšenci spod Tatier založili pre alarmujúcu situáciu združenie Spišské zemiaky.
Marián Tokár a ďalší nadšenci spod Tatier založili pre alarmujúcu situáciu združenie Spišské zemiaky.
Zdroj: Archív NMH
Jedinečný rezort na Maledivách.

Dovolenka ako zo sna: Čo poviete na takúto hotelovú izbu?

Populárne články
Eva Pilarová

Eva Pilarová mesiac po náročnej operácii: Musím sa veľmi šetriť

S Michalom Kovalčíkom, členom kapely Indigo.

Peter Nagy: Ak o mne chcete niečo vedieť, v mojich piesňach je najväčší duševný striptíz

Zimný štadión v meste „Bílych andelov“ by potreboval investíciu na obnovu.

Je jedinou ženskou prezidentkou hokejového klubu na Slovensku: V Trnave sa snaží o zázrak

Herec Arnold Schwarzenegger

Arnold Schwarzenegger dorazil do televízie s mladou priateľkou: To je starostlivosť!

Jedinečný rezort na Maledivách.

Dovolenka ako zo sna: Čo poviete na takúto hotelovú izbu?

Vedeli ste

Boh nepozná budúcnosť?

Zobraziť viac
Diskusia