Cestovala som k&nbsp;vám mestskou hromadnou dopravou, vedľa mňa sedela pani, ktorá neustála pila z&nbsp;fľaše vodu. Je v&nbsp;poriadku, že tak veľmi dbáme na pitný režim?

Poviem vám iný prípad. Britská bežkyňa Kate Morio skolabovala po tom, ako absolvovala maratón, dostala edém mozgu. Vypila totiž naraz 5 litrov vody. Je správne piť dostatočné množstvo tekutín. Lenže ľudia podliehajú reklame a&nbsp;neovereným informáciám, z&nbsp;pitného režimu sa preto stal veľmi dobrý biznis.

Z&nbsp;domu sa nepohneme bez toho, aby sme v&nbsp;ruke nemali plastovú fľašu. Lenže nadmerné množstvo tekutín v&nbsp;našom tele nám zaťažuje obličky a&nbsp;spôsobuje veľmi vážne zdravotné problémy.

Progresívnym odporcom bezhraničného nalievania sa vodou je český plastický chirurg Jan Měšťák. Bez okolkov okrikuje na svojich prednáškach študentov, ktorí majú na stole fľaše s&nbsp;vodou a&nbsp;ustavične popíjajú. Kto je smädný, radšej, možno zo strachu, sa vyjde napiť vody na chodbu. Stáva sa to aj mne. Prednášam, pozerám sa na ľudí a&nbsp;v&nbsp;duchu sa hovorím – už sa zase nalievajú, pred chvíľou predsa pili. Ale nediskutujem s&nbsp;nimi.

Tak koľko litrov denne máme vypiť?

Na kilogram váhy je to 30 mililitrov vody. Človek, ktorý váži 50 kíl, má denne vypiť jeden a&nbsp;pol litra tekutín. Stokilový človek potrebuje denne 3 litre vody. Ale pozor, vodu obsahuje aj ovocie, zelenina, na obed si dáme polievku. To všetko treba zarátať do pitného režimu. Som zástancom dvoch litrov denne.

Najlepšou radou je – napiť sa, keď je človek smädný. Potom sú špecifické prípady – nadmerne fyzicky pracujeme, vonku je veľmi horúce počasie, máme zvýšenú telesnú teplotu. Vtedy sa viac potíme, musíme viac piť. Problémom sú aj starí ľudia, ktorí smäd necítia. V&nbsp;ich prípade môže ľahko dôjsť k&nbsp;dehydratácii, ktorá je veľmi nebezpečná.

Ako odborník by ste mali byť vzorom. Aký je váš pitný režim?

Približne 7 rokov si každý večer nalejem do pohára pol litra vody, do rána z&nbsp;nej vyprchajú zvyš­ky chlóru. Ráno pridám kávovú lyžicu medu a&nbsp;kurkumy. Med je tam na to, aby sa kurkuma dobre rozptýlila. Pridám pol lyžičky škorice, trocha zázvoru, štipku čierneho korenia, aby sa kurkuma dobre vstrebala, citrónovú šťavu, lyžicu octu, ale jablčného. Nápoj vypijem pred raňajkami, veľmi dobre naštartuje v&nbsp;tele metabolizmus.

Kurkuma je úžasná vec pre naše telá, za dva roky odborníci napísali 3-tisíc prác o&nbsp;tomto korení. Okrem iného urýchľuje odstraňovanie nepotrebných buniek z&nbsp;organizmu, podporuje imunitu. Dbám však na to, aby som kupoval koreň, doma ho potom, hoci je to prácne, vyčistím, postrúham.

V&nbsp;práci doobeda popíjam ešte zelený čaj, ale iba pravý, pričom si to aj patrične vychutnávam. Obsahuje epigalokatechín galát a&nbsp;veľmi dobre pôsobí v&nbsp;prevencii proti rakovine, u&nbsp;žien hlavne prsníka. Známy slovenský neurológ profesor Peter Kukumberg pôsobil v&nbsp;Japonsku a&nbsp;tam si zvykol na to, že pitie čaju je procedúra, naučil to aj mňa. Mnoho našincov, bohužiaľ, čaj iba do seba nalieva.

Denne vypijem približne deci a&nbsp;pol šťavy z&nbsp;granátového jablka. Keď som toto ovocie odšťavoval, odniesla si to doma naša kuchyňa, bola celá zababraná. Dôležité však je, že je to ďalší vynikajúci prírodný prostriedok proti demencii a&nbsp;rakovine, napríklad prostaty.

Priam zázraky s&nbsp;naším zdravím robí aj paradajková šťava. Aj samotné paradajky sú zdravé, ale pretlak je lepší. Táto zelenina obsahuje lykopén, farbivo, vďaka ktorému je červená. A&nbsp;to nás chráni pred rakovinou. Lenže ten lykopén je schovaný v&nbsp;bunke. Pokiaľ tá bunka nepraskne, organizmus vstrebe len okolo tridsať percent lykopénu, zvyšok ide stolicou von.

Keď však paradajku povaríte a&nbsp;spravíte napríklad pretlak, bunky popraskajú a&nbsp;lykopén sa dá na&nbsp;sto percent vstrebať. Navyše sa nerozkladá varom. Polievku teda môžete ohrievať. Odporúčam každý deň vypiť pohár paradajkovej šťavy.

Lenže je to dosť prácne, príprava všakovakých elixírov. Ľudia sú dnes v&nbsp;strese, nemajú čas.

Každý z&nbsp;nás by si mal určiť priority. Pre mňa príprava nápojov nie je až taká prácna, pripravuje mi ich manželka (smiech). Suroviny však nakupujem u&nbsp;overených obchodníkov, je z&nbsp;toho už rituál. Po paradajky nechodím do supermarketu, ale na trhu k pani pestovateľke z&nbsp;južného Slovenka. Spriatelili sme sa, vždy spolu poklebetíme, hoci ona nevie poriadne po slovensky a&nbsp;ja zase nerozprávam po maďarsky. Niekedy sa tak zarozprávame, že ľudia z&nbsp;konca radu už na mňa kričia. Granátové jablko mi už najnovšie odšťavuje pán z&nbsp;Afganistanu a&nbsp;tak ďalej. Dá sa to zorganizovať, dokonca má to ďalší benefit, zoznámite sa s&nbsp;novými ľuďmi tak ako ja.

Opomenuli sme ešte minerálne vody, jednu vidím aj na vašom pracovnom stole.

Na Slovensku máme 1 600 minerálnych prameňov, sme v&nbsp;tomto svetová veľmoc. Stačí si vybrať iba tú správnu vodu podľa zdravotného stavu. Ja napríklad pijem takú, ktorá obsahuje vápnik a&nbsp;horčík, pomer je tri ku jednej. Odporúčam ju piť hlavne ženám, pretože blahodarne pôsobí proti osteoporóze. Do tridsiatky sa kosť buduje, po tridsiatke sa začína rozpadávať.

Po menopauze sa tento proces veľmi prudko zhoršuje. Treba sa však brániť, preto každej žene, ktorá dovŕši 30&nbsp;rokov, odporúčam užívať denne aspoň 1 200&nbsp;miligramov vápnika a&nbsp;400&nbsp;miligramov horčíka.

Ten, kto má vysoký krvný tlak, sa musí zase vyhýbať vodám, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu sodíka a&nbsp;tak ďalej. Denne by sme však, čo sa týka minerálnych vôd, mali vypiť priemerne pol litra. Minerálna voda v&nbsp;plastovej fľaši je však strašidlom pre ekologicky zmýšľajúcich ľudí.

Poznám smutný príbeh zo Štrkoveckého jazera v&nbsp;Bratislave. Labuť sa udusila, pretože chcela zjesť potravu, ktorú objavila v&nbsp;plastovej fľaši. Nechala po sebe tri mláďatá, našťastie, nebolo ich treba odchytiť, postaral sa o&nbsp;ne labutí samec.

Ideálne je, nielen pre životné prostredie, aby sme vodu mohli kupovať v&nbsp;sklenených obaloch. PET fľaše, ak sú vystavené priamemu slnku, totiž vypúšťajú rakovinotvorné látky ftaláty, voda ich potom extrahuje z&nbsp;obalu.

Takže nie je voda ako voda.

Presne tak. Najnovšie ma rozčuľujú rôzni šarlatáni, ktorí odporúčajú piť destilovanú vodu. V&nbsp;domácnostiach sa kvôli tomu dokonca rozmohli rôzne filtre. Pokiaľ sa rozhodnete pre uhlíkový, je to v&nbsp;poriadku. Pozor však na ionomeniče, ktoré z&nbsp;vody vychytajú vápnik a&nbsp;horčík. Voda je potom mäkká, tá je však dobrá pre práčky a&nbsp;umývačky riadu, aby nevznikali usadeniny, nie pre ľudský organizmus.

Profesor Zdeněk Zadák z&nbsp;Hradca Králové realizoval výskum, z&nbsp;celého územia Česka zozbieral vzorky vody. Zistil, že tam, kde je vysoký výskyt osteoporózy a&nbsp;srdcovocievnych ochorení, pijú ľudia veľmi mäkkú vodu.

My ženy pijeme veľa vody aj preto, aby sme mali peknú pleť. Naozaj to pomáha?

Bohužiaľ, farmaceutické firmy zarábajú hlavne na ženách, pretože chcú byť krásne a&nbsp;večne mladé. Pre mňa sú dôveryhodné iba tie informácie, ktoré sú doložené odbornými publikáciami, pokusmi. Uznávam iba medicínu na zá­klade dôkazov. Veľmi nebezpečný je pre ľudí internet, kde hocikto zverejní neoverené informácie.

Nestretol som sa s&nbsp;informáciou podloženou dôkazmi, že nadmerné pitie vody blahodarne pôsobí na pleť. Skôr naopak, Jan Měšťák tvrdí, že veľmi ťažko sa vykonáva korekcia očných viečok u&nbsp;ľudí, ktorí sa neustále nalievajú vodou, pretože ich majú veľmi opuchnuté.

Odporúčate piť iba pol litra minerálnej vody denne. Akou vodu potom doplniť pitný režim do tých dvoch litrov?

Najlepšia je tá z&nbsp;vodovodu, lenže aj v&nbsp;tomto prípade nabádam na opatrnosť. Bývam v&nbsp;Petržalke, my tam máme vodu veľmi dobrú. Lenže na Slovensku máme veľa regiónov, kde bola intenzívna banská činnosť. Voda z&nbsp;domácich studní môže preto obsahovať arzén, mangán či iné toxické látky.

Pozor aj na domácnosti, kde sa vo veľkom chová dobytok, hnoj presakuje do pôdy a&nbsp;následne do vody. Ďalším rizikom je nadmerné hnojenie dusičnanom draselným, obsahuje rakovinotvorné látky. Keď však jete dostatok zeleniny a&nbsp;ovocia, eliminujete riziko.

Vitamín C totiž nedovolí, aby sa z&nbsp;dusičnanu stal dusitan, ktorý, keď sa viaže s&nbsp;rôznymi amínmi, vznikajú rakovinotvorné nitrozamíny. Ku každému jedlu by sme preto vždy mali jesť aj kúsok zeleniny. Ľudia v&nbsp;rizikových zónach by si určite mali dať urobiť odborný <a href="https://www.watersolutions.sk/rozbor-vody/" target="_blank" rel="noopener">rozbor vody</a> a&nbsp;podľa toho sa zariadiť.

Máme tu leto, príroda a&nbsp;záhrady nám samy núkajú liečivé jedlá a&nbsp;nápoje. Na čo sa máme najviac zamerať?

Zo spektra zeleniny a&nbsp;ovocia by som rád upriamil pozornosť na čerešne a&nbsp;višne. Pri súčasnom životnom štýle a&nbsp;spôsobe stravovania máme nábeh na dnu, inak nazývanú aj chorobou kráľov.

Spomínate si, keď ste v&nbsp;detstve čítali rozprávky a&nbsp;starí králi ráno ťažko vstávali, pretože mali lámku? Na kráľovských a&nbsp;šľachtických dvoroch sa veľa jedlo, hlavne mäso z&nbsp;poľovačiek, a&nbsp;to obsahuje puríny, z&nbsp;ktorých vzniká kyselina močová. Tá je zodpovedná za dnu.

Práve čerešne a&nbsp;višne pôsobia blahodarne na organizmus pri tejto chorobe. Výborný je napríklad červený melón, ktorý obsahuje oveľa viac betakaroténu ako iné ovocie. V&nbsp;tele sa premieňa na vitamín A. Pôsobí tiež ako silný antioxidant, ktorý pomáha bojovať proti voľným radikálom spôsobujúcim rakovinu.

Leto, tak to sú aj dlhé večery, ktoré trávime vonku pri pohári alkoholu. Ten však asi nejde dokopy s&nbsp;pitným režimom.

To určite nie. Hoci dve deci červeného vína sú liek. Hovorím to aj na mojich prednáškach, hoci sa kolegovia psychiatri na mňa preto hnevajú, pretože s&nbsp;jedlom rastie chuť. Ako príklad slúži francúzsky paradox.

Hoci v&nbsp;tejto krajine jedia veľa tučných syrov a&nbsp;mäso, hlavne kačky, majú v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými krajinami o&nbsp;40 percent nižší výskyt srdcovocievnych ochorení, a&nbsp;to práve vďaka červenému vínu. Obsahuje silný antioxidant resveratrol, chráni nás pred poškodením buniek.

Resveratrol sa nachádza v&nbsp;červených bobuliach, najviac v&nbsp;hrozne. Ako je známe, pri výrobe vína sa hrozno pomelie a&nbsp;lisuje. Práve pri červenom sa nechávajú šupky dlhšie neporušené ako pri bielom. Vznikne malé množstvo alkoholu, ktorý vyextrahuje zo šupiek resveratrol. Preto červené víno obsahuje štyrikrát viac tejto látky ako biele.

V&nbsp;minulosti sa pre toto vykonávali pokusy na potkanoch. Jednej skupine podávali čistý syntetický resveratrol, druhej skupine nepodávali nič. Po určitom čase však nezaznamenali takmer žiadne rozdiely medzi týmito skupinami potkanov. Keď však resveratrol rozpustili v&nbsp;liehu, výsledky boli úplne iné.

Je totiž oveľa lepšie rozpustný v&nbsp;alkohole, preto je dobré piť červené víno. Ale pozor, v&nbsp;zdravej miere, teda maximálne dve deci denne. Predstavte si krivku rizika pri konzumácii alkoholu. Keď pijete málo, ste na ideálnom bode. Lenže keď stúpa konzumácia, veľmi, veľmi prudko stúpa aj krivka rizika.

Nespomenuli sme ešte pohyb, aký druh, hlavne teraz v&nbsp;lete, radíte záujemcom na vašich prednáškach?

Na moje prednášky chodia hlavne seniori, mladí, bohužiaľ, viac dajú na internet, hovorím tomu doktor Google. Veľmi dobrá je jazda na bicykli, lenže v&nbsp;prípade starších ľudí hrozí riziko pádu. Američania tvrdia, že denne majú seniori urobiť 10-tisíc krokov. Naši odborníci tvrdia, že je to veľa, radia 6-tisíc krokov. Ja každý deň zdolám tých 9 600 krokov, je to asi 45 minút rýchlej chôdze. Nie vždy sa mi chce. Ale som do toho nútený.

Pred časom som v&nbsp;Petržalke objavil malého bezbranného kocúra, niekto ho vyhodil na ulicu, bez pomoci by neprežil. Každý deň mu nosím za hrsť granúl, už ma vyčkáva, dokonca 50 metrov ide so mnou. Nedávno sa k&nbsp;nemu pridal ďalší kocúr, čiže mám už dvojnásobnú zodpovednosť.

Doc. Ing. Pavel Blažíček, PhD. po skončení Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity pracoval vo Vojenskej nemocnici v Bratislave, kde založil oddelenie klinických laboratórií. V&nbsp;roku 1987 ukončil svoju dizertačnú prácu v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV na tému kinetika enzýmov syntézy a degradácie katecholamínov v nadobličke a v tumoróznom tkanive. Zaviedol do praxe metódy stanovenia katecholamínov, ktoré pomohli k&nbsp;diagnostike viac ako 126 pacientov s feochromocytómom a MEN 2 syndrómom. V roku 1992 atestoval z vyšetrovacích metód v klinickej biochémii. V roku 2010 získal diplom v odbore laboratórna medicína. Aktuálne sa zaoberá familiárnym výskytom rakoviny prostaty. Jeho cieľom je zaviesť do praxe index zdravej prostaty pomocou PSA, freePSA, p2PSA v&nbsp;krvi a&nbsp;potom výpočet PHI. Aktuálne totiž lekári vykonávajú v prípade podozrenia na rakovinu u pacientov biopsiu, ktorá je veľmi bolestivá a prináša riziko zápalu. Podľa P.&nbsp;Blažíčka existujú presnejšie metódy na posúdenie rizika rakoviny prostaty, takzvaný Prostate Health Index. V Česku už takéto vyšetrenie z krvi preplácajú zdravotné poisťovne.

„Z pitného režimu sa stal dobrý biznis,“ upozorňuje odborník. Ktorým mýtom netreba veriť?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás