Najjednoduchšie je ukradnúť rámiky a úle nechať. Sú známe prípady zo susedného Poľska, keď zlodeji včelárovi včely nechali, „iba“ mu vytočili počas noci med. Úle občas aj horia, ale to už nie je studená vojna. Zaujímavé je, že na východe Slovenska včelári nemajú problém s chudobnými obyvateľmi osád, ktorí by im chodili na med. Tí sa vraj včiel veľmi boja.

Treba vedieť, ako na včely. Treba vedieť aj to, ako na obchod s medom. Časť včelárskej pospolitosti pobúril nástup novej včelárskej spoločnosti na slovenský trh. Najmä väčšinový vlastník Zachráň včely, s. r. o., Peter Kočalka im leží hlboko v žalúdku.

Zvláštne je, že sťažovateľov na neho je veľa, ale nechcú vystúpiť z tieňa anonymity. Vraj sa boja, že by im mohol niekto trebárs fyzicky ublížiť alebo nebodaj zničiť úle, ukradnúť včely...

Ich nepriateľ pracuje v oblasti informačných technológií. Údajne manipuluje internetové diskusie a na internetovej stránke má aj scestné informácie svedčiace o tom, že o včelárstve toho veľa nevie.

Projektom Zachráňme včely však dokázal zaujať nevčelárov. Dokonca si trúfol robiť kurzy včelárstva pre dospelých i pre deti. Vraj sám nič nevie, od dospelých berie tisícku a od detí päťsto eur.

Keď začal ponúkať včelie matky vlastných línií, jeho „kolegovia“ neverili vlastným očiam a tvrdili, že to sa predsa nedá. Žlč niektorých včelárov vzkypela, aj keď začal predávať rôzne malé monitorovacie prístroje, ktorými včelár jednoducho zistí stav v úľoch a informujú ho o činnosti včiel online.

Systém množenia včiel, hľadania adoptívnych rodičov a investorov vraj pripomína pyramídovú hru. Adoptívny rodič dostane za 100 eur 8 kilogramov medu. Investor zasa vloží 500 alebo 1 000 eur do vybudovania a rozvoja 2 alebo 5 včelích rodín, ktoré mu každý rok prinesú zisk 100 eur za včelstvo.

Zachráňme včely je vraj obrovská katastrofa, s ktorou treba niečo robiť. Vraj to nie je o idylke a dobrosrdečnosti, ako sa to z internetových stránok javí.

Peter Kočalka (45) sa verejne vystúpiť nebojí. „Som IT špecialista. Pomáham majiteľom firiem rozrastať sa. Za posledné dva roky som pracoval približne pre 400 majiteľov rôznych podnikov od textilného priemyslu, cez knihy až po výrobné závody.

Pri stretávaní sa s majiteľmi občas vypadnú zaujímavé projekty. Jedným z nich boli včely. Stretol som sa s paňou, ktorú nebudem menovať. Snaží sa o propagáciu čo najmenšieho množstva chemikálií vo včelárstve. Ľudia to nevedia. Berú med ako niečo zdravé z prírody.

Včelári približne pred 40 rokmi dovliekli z Ázie parazita, ktorý sa volá klieštik, takže teraz musia používať veľa chémie, aby včely vôbec prežili. Spomínaná pani v spolupráci s Rakúšanmi priviezla drahý prístroj, ktorý pomáha chemikálie veľmi slušne eliminovať. Klieštika likviduje teplom,“ hovorí.

Drahý prístroj je na Slovensku, je funkčný a výskumy potvrdzujú jeho účinnosť.

„Pani mala s využitím tohto prístroja problém. Na Slovensku je približne 16-tisíc včelárov, ktorí majú 250-tisíc včelstiev. Väčšina z nich sú starší ľudia. Majú svoje zabehnuté zvyky a tradície. Sú perfektní, s včelami vedia pracovať a aj s klieštikom sa naučili žiť s pomocou chémie. K novinkám sú však nedôverčiví.

Povedal som panej, že ju začnú brať vážne, až keď bude mať veľkú včelnicu a uvidia, že to funguje. Začali sme jej robiť projekt. Cieľom mala byť včelnica s 1 000 včelstvami.

Včelám neprekáža, ak je aj 200 rodín na jednom mieste. Zaletia do vzdialenosti troch kilometrov. Robia zásoby a je len na včelárovi, koľko medu im vezme a koľko nechá. Dokážu sa zásobiť veľmi rýchlo. Z jedného kvitnúceho repkového poľa na celý rok. Vo včelárstve je veľa dogiem,“ konštatuje Kočalka.

Za projektom pre zákazníčku bolo veľa práce, keď si to rozmyslela, že sa na takú veľkú vec necíti.

„Začali sme preto sami. Museli sme si toho veľa naštudovať. Okrem internetových zdrojov to bolo desať či dvadsať kníh. Chodili sme po výstavách a po včelniciach. Učili sme sa na jednom včelstve a na jeho pozorovaní, kým sme začali budovať včelnicu. Byť včelárom nie je len tak, treba na to veľa peňazí a venovať tomu čas. Včely sú živé tvory,“ dôvodí.

Autor myšlienky založenia najväčšej včelnice na Slovensku si verí. Priznáva, že nevhodné reakcie na svojej stránke zmazáva.

„Ak niekto neustále nadáva aj v niekoľkých príspevkoch, tak to tam naozaj nechceme mať. Ak nám niekto napíše, že sme zlodeji, tak to zmažeme. Ja si to nemyslím a nemusím mu to na našej stránke nechávať. Takisto ani naša adopcia včiel nie je žiadna pyramídová hra.

V súčasnosti máme adoptovaných približne 150 včelstiev. Každý adoptívny rodič od nás ročne dostáva 8 kilogramov medu a certifikát. Každý sa môže prísť pozrieť na včelnicu. Už sme tam mali veľa návštev a nezdalo sa mi, že by bol niekto nespokojný. Neviem, ako to môže byť pyramídová hra.

Mali by ste vidieť deti, ktoré prichádzajú spolu s rodičmi, aké je pre ne krásne pohladkať si včelu. Hovoriť, že to je zlé, môže iba niekto, kto je závistlivý alebo nepriateľský. Neviem k tomu nič viac povedať. Určite to nechceme zabaliť.

Negatívne reakcie si nevšímam. Na Facebooku máme z celého 5-miliónového Slovenska zablokovaných približne 20 ľudí, ktorí naozaj používali škaredé slová alebo písali urážky súce až na trestné oznámenie,“ hovorí.

Elektronický monitoring je údajne výsledkom systematického pozorovania. Vďaka zariadeniam, ktoré na Slovensku vyrábajú a posielajú do celého sveta, dokážu v súčasnosti monitorovať až dvesto úľov vo svete, z ktorých im prichádzajú informácie.

„Každý mesiac získavame zhruba 20 miliónov senzorických údajov,“ vysvetľuje. „Ja mám o včelách oveľa viac objektívnych dát ako ktorýkoľvek iný včelár, a to od Nového Zélandu až po USA. Len na Slovensku máme približne 500 zariadení. Nemyslím si, že ľudia, ktorí si kupujú ďalšie, sú s nami nespokojní.“

Už onedlho otvoria v Petržalke nové priestory, v ktorých budú ponúkať svoje produkty. Včely sú podľa Kočalku slušným biznisom.

„Človek, ktorý robí v obchodnom reťazci za 800 eur a musí sedieť celý deň za pokladnicou, by si mohol zabezpečiť 100 až 200 včelstiev a isto zarobí viac a bude pritom na čerstvom vzduchu. Celú zimu si potom môže užívať voľno.“

Otvorene sa porozprávať o nespokojnosti slovenských včelárov bola ochotná Rita Novosadová (41) z včelárstva Včeličo v Branove pri Nových Zámkoch. Zamrzelo ju, keď zistila, že projekt Zachráň včely má podobný názov ako jej Zachráň svoje včely.

„Naše včelárenie síce nemáme ošetrené ochrannou známkou, ale bola by som rada, keby sme sa nejako dohodli, aby si nás ľudia nemýlili. Vzhľadom na to, že pán Kočalka nemá kto vie akú povesť, nechcem byť s jeho aktivitami spájaná. Žiaľ, na moje výzvy nikdy nereagoval. Vyriešim to jednoducho tak, že si svoj projekt premenujem a vysvetlím to ľuďom.“

Nie je sama. Na Slovensku je niekoľko podobných projektov, ktoré podľa Novosadovej fungujú perfektne. Od adopcie až po školiace strediská.

„Na tie sa ostatní včelári nesťažujú. Reagujú normálne, vysvetľujú. Niektorí neboli aktívni včelári a priniesli kvalitné projekty. Keď laik začne s obrovským množstvom rodín, tak je to veľký problém. Samozrejme, objavujú sa aj rôzni nadšenci, pretože včelárstvo začalo byť symbolom ekologického myslenia.

Ak majú v záhrade dva-tri úle, o ktoré sa nestarajú, tak to nie je až taká škoda. Keď to niekto urobí s 200 rodinami a nezamestná niekoho, kto tomu rozumie, je to zlé. Včelárom prekáža, ak niekto nevystupuje pod svojím menom a nereaguje na kritiku.“

Žiaľ, na Slovensku to tak funguje. Kurzy tiež ponúka ktokoľvek a ich cenu si stanovuje sám.

„Môže mi byť jedno, že sa dá niekto nachytať, ale ako včelárovi mi to nie je jedno, pretože to vrhá zlé svetlo na celú komunitu. Nielen keď chcete byť včelár, si musíte dávať pozor. Treba si dávať pozor aj ako zákazník. Med z Číny, Ázie či Južnej Ameriky nie je prispôsobený nášmu prostrediu a alergénom v ňom.

Takéto medy bývajú často pančované alebo obsahujú antibiotiká. Zvláštne je, že nás včelárov kontrolujú a každý rok od nás vyžadujú laboratórne vyšetrenia. Prečo nemusí spĺňať rovnaké kritériá aj med z dovozu?

Ja vám môžem z každého roka, odkedy včelárime, ukázať naše laboratórne výsledky. Ideálne pre zákazníka je mať svojho včelára. Ani medy pri ceste nie sú žiadna výhra. Keď tam v 40-stupňových horúčavách ležia celý deň na prudkom slnku, tak to ten med zabije.“

Včelárenie môže byť dobrým spôsobom obživy, treba však rátať s tým, že po dobrom roku môže prísť niekoľko zlých.

„Dva roky po sebe nám poľnohospodári zabili včely chémiou. Okrem toho nám jeden rok ukradli 20 rodín. Zlodeji prišli pravdepodobne spoza hraníc z Maďarska. Napriek tomu sa nesťažujeme. Chceli sme včeláriť a robíme to radi. Nemali sme žiadne obrovské očakávania.

Každý rok máme vyše dvesto rodín. Snažíme sa toho robiť čo najviac, preto sa venujeme aj apiterapii, ale organizujeme aj zážitkové kurzy včelárenia, aby sa prípadný záujemca mohol rozhodnúť, či sa stane včelárom. So včelami pracujeme už 19 rokov.“

Rita s manželom sú deti zo sídliska v Šali. Obaja študovali poľnohospodárstvo v Nitre. Ich prvé včely boli hrozné, útočné a bodavé. Ani to ich neodradilo. Dnes už pracujú bez rukavíc a niekedy aj bez kukly, v krátkych nohaviciach či plavkách.

„To, či sa človek naučil byť včelárom, sa ukáže najskôr po niekoľkých rokoch. Je to o celoživotnom vzdelávaní. Ak mal niekto dedka včelára, neznamená to ešte, že sa môže stať dobrým včelárom,“ mieni uznávaná včelárka.

Prípad nechceného samozvaného kolegu podľa nej upozornil na včelársky marketing, ktorý je stále v plienkach, napriek tomu, že na Slovensku máme skvelých včelárov.

„Máme nulový marketing. On ho má perfektný. Mnohí starší, menší včelári vôbec nedokážu svoj med predať alebo ho predávajú pod cenu. Dnes by včelár nemal ísť pod 7 eur za kilogram.“

Slovenskí včelári sú na nože: Drsný boj kvôli zákazníkom

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Výber pre vás