Vladimír Kampf

Isté je, že jedna zo základných organizácií v&nbsp;Sobotišti vznikla 20.&nbsp;marca 1960. Jej kľúčovou úlohou bolo od samého začiatku zveľaďovať chovy. Dnes je to organizácia, ktorá pravidelne organizuje vôbec prvé vážne stretnutie chovateľov v&nbsp;roku. Oblastná výstava holubov a&nbsp;miestna výstava hydiny a&nbsp;králikov je povestná široko-ďaleko. Holuby hodnotia v&nbsp;priestoroch priestrannej tanečnej sály kultúrneho domu a&nbsp;hydine s&nbsp;králikmi sa zvyčajne ujde miesto v&nbsp;bývalej kinosále. Návštevníkov láka bohatá tombola, zimné občerstvenie pri varenom vínku, nejaká pálenka a&nbsp;posedenie pri zabíjačkových špecialitách. Bol by hriech nezájsť tam.

Súčasným predsedom miestnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov v&nbsp;Sobotišti je Eduard Zelenka. Dnes má organizácia neďaleko Senice o&nbsp;polovicu menej členov ako vo svojich začiatkoch, ale to nevadí. „Patríme pod Slovenský zväz chovateľov a&nbsp;nesťažujeme sa,“ hovorí predseda. „Po páde komunizmu naše stavy klesali. Zostalo nás sotva dva­dsať, ale potom sa to opäť rozbehlo. Takých zapálených, ako som ja, je viac. Prišli mladší a&nbsp;chytili sme druhý dych. Začali sme organizovať výstavy a&nbsp;stretnutia. To nám pomohlo. V&nbsp;súčasnosti máme do štyridsať členov,“ vypočítava.

„Kto príde na výstavu, môže sa pokochať tým, čo robíme, niečo vypije, niečo zje a&nbsp;zistí, že je to celkom milá záľuba. Potom sa z&nbsp;niektorých stávajú tí, ktorí to chcú skúsiť. Keď sa niečo deje, je to zaujímavé. Treba robiť a&nbsp;prichádzajú aj noví členovia, ktorí takisto chcú niečo robiť... Máme aj päť úplne mladých chovateľov,“ pochvaľuje si. Chovateľstvo je záľuba. „Čistokrvné výstavné zvieratá sú naša pýcha. Posudzujeme ich podľa prísnych štandardov a&nbsp;sme radi, keď uspejú. Chodia k&nbsp;nám znalci z&nbsp;okolia, aj spoza hraníc z&nbsp;Moravy. Každý posudzovateľ má za sebou rok kurzu a&nbsp;skúšky. Spočiatku chodí čerstvý posudzovateľ s&nbsp;nejakým starším, aby sa naučil. Rozhodujú podľa vzorkovníka plemien holubov, hydiny, králikov.“

Víťaz má radosť a&nbsp;zvieratá, ktoré uspeli, sú zaujímavejšie. „To nie je o&nbsp;peniazoch a&nbsp;následnom finančnom úspechu. My do tejto záľuby len investujeme. Možno z&nbsp;toho má niekto nejaký malý biznis, ale my menší si zvieratá zvyčajne len posúvame a&nbsp;držíme pre vlastnú potrebu a&nbsp;zábavu.“ Čo nezodpovedá štandardu plemena, končí v&nbsp;hrnci. „Kopa výstavných zvierat sa však v&nbsp;kuchyni využiť nedá. Trebárs malinká hydina je krásna, ale na rodinný obed nie je. Veď aj turisti do svojej záľuby len investujú, vylezú niekam na kopec a&nbsp;potom idú dolu. My sme na tom podobne,“ smeje sa predseda Zelenka.

„Vypipleme si zvieratko od úplného malinka, potom s&nbsp;ním ideme na výstavu a&nbsp;tešíme sa z&nbsp;nazbieraných bodov alebo nám padne nos až na bradu, keď takmer žiadne body nezíska. Sme športoví chovatelia a&nbsp;pri športe na jedlo nemyslíme. Ale počas našej akcie ponúkame aj domáce špeciality, pretože ľudí jedlo predsa len láka.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Nie všetky základné organizácie Slovenského zväzu chovateľov sú také živé ako tá v&nbsp;Sobotišti. Niektoré sú dokonca ako mŕtvy chrobák. „Časom spomedzi nás zmizli členovia, ktorí na chovoch chceli zarábať. Tí si svoje doma zarežú alebo pozbierajú vajíčka a&nbsp;to je všetko.“ Eduard Zelenka sa medzi takýchto neráta, ale na jeho gazdovstve každý rok pribudne dvesto kuriatok, dvesto králikov, chová do desať oviec, k&nbsp;tomu tri kone na turistiku a&nbsp;do voza. „Keď sa nájde čas, niekedy na nich vyrazíme na vander aj na tri dni.“

Chovateľstvo má medzinárodný presah. Zo Sobotišťa chodia na Moravu, do Česka, ale aj do Rakúska. Každá krajina má malé rozdiely vo fungovaní základných organizácií. „Nie je tam toľko miestnych výstav ako u&nbsp;nás. My sme družnejší. Ani v&nbsp;Nemecku ich toľko nie je. My ich máme aj desať. V&nbsp;auguste začneme a&nbsp;končíme až na začiatku ďalšieho roka. Na západe sa ujali špeciálne výstavy jedného plemena. Organizujú ich kluby chovateľov.“

Sobotištský predseda každý rok získa nejaké dobré ceny na slovenských výstavách. „Už tie ocenenia až tak neprežívam. Viac ma baví tím ľudí a&nbsp;kamaráti, ktorých stretám. Z&nbsp;tohto vlaku sa nedá vystúpiť. Keby som jeden rok neprišiel na niektorú výstavu, prišli by ma pozrieť, aby zistili, čo je so mnou, a&nbsp;nabudúce musím znova prísť.“

Ako môže byť zo sliepky šampión? „Nie je to ľahké. Na prvom mieste je genetika. Musia na to byť rodičia. Hneď po tom nasleduje každodenná starostlivosť, bez ktorej to takisto nejde. Ťažko povedať, čo je dôležitejšie. Kŕmne zmesi musia byť na mieru. K&nbsp;tomu treba kvalitné chovateľské zariadenie. Každodenná starostlivosť je nevyhnutná. Nie každé zviera môže byť šampión.“

Chuť hydiny od chovateľa sa nedá ani zďaleka porovnávať s&nbsp;chuťou hydiny z&nbsp;hypermarketu. „Moje králiky majú oveľa šťavnatejšie mäsko ako tie z&nbsp;pultov reťazcov. Pestrá strava je nenahraditeľná.“ Dobré vajíčka tiež. „Moja hydina má zelený výbeh a&nbsp;vyváženú kŕmnu zmes. Keby sme zvieratá kŕmili tak, ako to robia vo veľkochovoch, nemali by sme šancu uspieť na výstavách. Deti z&nbsp;vidieka, ktoré jedia najmä domácu produkciu, majú menej alergií a&nbsp;rôznych zažívacích problémov.“

Zvieratá Eduarda Zelenku si užili slávu aj v&nbsp;reality šou Farma. Michal Ščibran prišiel tento rok na prvú výstavu v&nbsp;živote. Čerstvým chovateľom sa stal práve vďaka chovateľom zo Sobotišťa. Chodil k&nbsp;nim zháňať zvieratá pre Farmu. Zabezpečoval najmä lokácie. Už je to vyše desať rokov. Bratislavčan Ščibran má štvorročného syna. „Chcem, aby mal vzťah k&nbsp;zvieratám, prírode a&nbsp;vidieckemu životu. To prináša aj zodpovednosť. Chcem, aby pri tom vyrastal. Je jasné, že domáce vajíčka sú domáce vajíčka. Mám šťastie, že žijem v&nbsp;bratislavskej Dúbravke. Najprv som malému len nosil vajíčka od chovateľov, potom som ich mal z&nbsp;vlastného chovu. Teraz som po prvý raz na výstave.“

Prišiel so striebornými čierno lemovanými sliepkami wyandot. „Baví ma ukazovať malému, aké všelijaké môžu byť sliepočky. Nie všetky sú hnedé. Má ich rád, rád ich hladká. Už videl, ako kuriatko prichádza na svet. Sedel, pozeral a&nbsp;tešil sa, ako si ich na druhý deň vezme do ručičiek. Ja sa zasa teším, že ma osud zavial k&nbsp;týmto ľuďom tu v&nbsp;Sobotišti či na Vrbovciach.“

Najvyšší predseda Slovenského zväzu chovateľov Štefan Henžel hovorí, že podľa elektronického sčítania majú na Slovensku 4&nbsp;720&nbsp;členov. „To nie je malé číslo. Zastrešujeme celú krajinu od východu na západ. Máme 31&nbsp;oblastných výborov a&nbsp;333&nbsp;základných organizácií. Naši chovatelia sa starajú o&nbsp;hydinu, holuby, králiky, exotické vtáctvo a&nbsp;spevavé kanáriky. K&nbsp;tomu chovajú morčatá. Novinkou je králičí hop. To je šport ako parkúr pre králiky. Z&nbsp;väčších zvierat naši členovia chovajú ovce a&nbsp;kozy.“

V&nbsp;súčasnosti sú trendom potraviny z&nbsp;domácej produkcie. „Chovatelia z&nbsp;nášho zväzu si zabezpečujú pre seba, rodinu a&nbsp;širšie okolie vajíčka, mäso a&nbsp;ďalšie produkty,“ vysvetľuje. Budúcnosť je podľa predsedu v&nbsp;mladých. Chovateľstvo je však celoročná obeta. „Kým mladí ľudia vyjdú zo škôl, kým si založia rodiny, to chvíľu trvá. Potom potrebujú čas, priestory a&nbsp;ekonomiku, aby si mohli dovoliť chovať zvieratá. To je zá­klad nášho zväzu. Podporuje ich naša komisia pre mladých chovateľov. Chovateľstvo treba mať v&nbsp;sebe. Nie každý môže chovať holuby alebo hydinu a&nbsp;v&nbsp;zastavanom mestskom priestore je to nemožné.“

Štefan Henžel má vzťah k&nbsp;chovateľstvu odmala. „Vždy som niečo choval, ale vážnejšie to začalo byť, až keď som sa vrátil z&nbsp;vojenčiny a&nbsp;oženil som sa. Teraz chovám holuby a&nbsp;hydinu. Moja rodina nechodí po vajcia a&nbsp;hydinové mäso do obchodu. K&nbsp;tomu máme aj holubacie. Mäso z&nbsp;nich je zdravé a&nbsp;diétne.“

Na Slovensku je viacero úzko špecializovaných zväzov, najmä na väčšie hospodárske zvieratá. Najväčšia chovateľská organizácia je Slovenský zväz chovateľov. „My sme hobbisti. Väčšinou chodievame do práce a&nbsp;chovateľstvo je pre nás koníčkom. Ja som starostom obce Nevoľné pri Kremnici.“

Celoročná obeta: Čo nezodpovedá štandardu plemena, končí v hrnci

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Celoročná obeta: Čo nezodpovedá štandardu plemena, končí v hrnci

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Nekonečná zvedavosť: Matúš je pripravený odletieť do vesmíru, čaká na svoju príležitosť

Len málokto chce ísť do ringu: Ostrí chlapci sú na údery pripravení

Kostol škaredých anjeličkov: Nemusia byť pekní, stačí, že sú poslušní a dobrí

Výber pre vás