Mária Mišovičová

O&nbsp;ich použití rozhodol americký prezident Harry Truman. V&nbsp;Európe sa práve skončila druhá svetová vojna a&nbsp;od 17. júla do 2. augusta 1945 politici víťazných mocností rokovali v&nbsp;Postupime o&nbsp;mierových podmienkach. V&nbsp;Pacifiku však vojnový konflikt pokračoval. A&nbsp;to napriek tomu, že Američania počas šiestich mesiacov zhodili bomby na 67 japonských miest. Preto na spomínanej konferencii Harry Truman, Wiston Churchill a&nbsp;Josif Vissarionovič Stalin vypracovali Postupimskú deklaráciu, v&nbsp;ktorej navrhli podmienky na kapituláciu Japonska. Do dokumentu zakomponovali ultimátum, že ak Japonci podmienky neprijmú, Spojenci zaútočia na ich krajinu s&nbsp;cieľom úplne zničiť japonské ozbrojené sily a&nbsp;v&nbsp;nevyhnutnej miere zdevastovať krajinu.

Atómové bomby sa v&nbsp;deklarácii nespomínali. Američania ich zostrojili v&nbsp;rámci projektu Manhattan už v&nbsp;priebehu vojny a&nbsp;prvý pokus s&nbsp;atómovou superzbraňou uskutočnili pri Alamogorde v&nbsp;Novom Mexiku 16. júla 1945, tesne pred začiatkom konferencie v&nbsp;Postupime. Na tomto rokovaní dostal americký prezident od generála Leslieho Grovesa telegram: „Dieťa sa šťastne narodilo.“ Počas stretnutia Truman pred Stalinom spomenul existenciu novej bomby, no nedodal, že ide o&nbsp;atómovú. Sovietsky vodca informáciu prijal veľmi pokojne, akoby sa nič nebolo dialo, ale bolo to iba navonok.

Hneď večer poslal do Moskvy správu ministrovi vnútra Lavrentijovi Berijovi, aby okamžite urýchlil práce na sovietskej atómovej bombe. Bolo teda len otázkou času, kto ju ako prvý použije na ukončenie poslednej fázy druhej svetovej vojny v&nbsp;Tichomorí. Postupimskú deklaráciu zverejnili 26. júla. O&nbsp;dva dni japonský premiér Kantaro Suzuki na pokyn cisára Hirohita na tlačovej konferencii oznámil, že jeho krajina ju odmietne a&nbsp;ultimátum bude ignorovať. Vyjadril sa slovom „mokusacu“, čo znamená, že ním opovrhujú a&nbsp;odmietajú sa vzdať. Prezident Truman preto rozhodol o&nbsp;použití jadrových zbraní.

Prvú zhodil americký bombardér 6. augusta 1945 na Hirošimu, prístavné mesto na ostrove Honšu. Pár minút pred treťou hodinou ráno vzlietol z&nbsp;ostrova Tinian v&nbsp;Tichom oceáne a&nbsp;takmer po šiestich hodinách letu sa nachádzal nad cieľom útoku. Piloti s&nbsp;výnimkou veliteľa Paula Tibbetsa nevedeli, aký náklad vezú. Až keď sa objavilo japonské pobrežie, plukovník Tibbets cez palubný mikrofón oznámil: „Toto je záznam určený pre dejiny: zhodíme prvú atómovú bombu.“ Z&nbsp;výšky takmer desať kilometrov asi o&nbsp;8.15 miestneho času začala padať k&nbsp;zemi atómová bomba pomenovaná Little Boy – Chlapček.

Jej pozvoľný pád trval približne 43 sekúnd a&nbsp;600 metrov nad zemou explodovala. Posádka, ktorá sa snažila čo najrýchlejšie vzdialiť od miesta útoku, aby sa čím skôr vyhla silnej nárazovej vlne po výbuchu, zazrela len ohnivé inferno a&nbsp;obrovský rádioaktívny hríbovitý oblak. Ničivý dosah bomby bol približne 1,6 kilometra od dopadu a&nbsp;následný požiar zachvátil okruh jedenásť kilometrov. V&nbsp;zlomku sekundy mesto prestalo existovať. Prvé slová ďalšieho pilota bombardéra kapitána Roberta Lewisa zneli: „Panebože, čo sme to urobili?!“

V&nbsp;nemom úžase hľadela posádka na skazu pod sebou. V&nbsp;lietadle bolo uložených aj dvanásť kyanidových tabletiek; piloti si ich mali vziať, ak by misia nebola uspela. Bohužiaľ, opak sa stal skutočnosťou. V&nbsp;okamihu výbuchu bomba zabila asi 78-tisíc ľudí, padajúce trosky zranili takmer 38-tisíc osôb a&nbsp;nezvestných zostalo vyše 13-tisíc obyvateľov mesta. Do konca roka 1945 ich zomrelo na rádioaktívne ožiarenie, popáleniny a&nbsp;iné príbuzné diagnózy, ale aj pre nedostatok zdravotníckych zásob a&nbsp;personálu do 140-tisíc. Výbuch zničil alebo silne poškodil takmer všetky stavby v&nbsp;meste, v&nbsp;centre zostalo len dvadsať budov zo železobetónu. Mimo centra stáli domy a&nbsp;dielničky z&nbsp;dreva. Na jeho okraji boli priemyselné továrne postavené rovnako na drevených konštrukciách. Všetko zhorelo do tla.

Ako vyzerali ľudia zasiahnutí ohňom, porozprával americkému spisovateľovi Charlesovi Pellegrinovi Cutomu Jamaguči, jeden z&nbsp;tých, ktorí prežili: „Boli ako chodiace aligátory s&nbsp;hrubou zjazvenou kožou, lenže boli bez očí, bez tváre. Nekričali, pretože ich ústa nedokázali vydať žiaden zrozumiteľný zvuk. Namiesto toho neustále hlasno mrmlali. Tento hluk bol horší, než keby kričali.“ Cutomu patril k&nbsp;tým, ktorí prežili nielen atómový útok v&nbsp;Hirošime, ale aj v&nbsp;rodnom meste Nagasaki. V&nbsp;Hirošime bol na obchodnom rokovaní asi tri kilometre od epicentra výbuchu. Utrpel vážne popáleniny na ľavej časti tela a&nbsp;noc i&nbsp;nasledujúci deň musel stráviť v&nbsp;tomto meste. Deň pred druhým nukleárnym výbuchom sa vracal domov do Nagasaki. Opäť zažil výbuch atómovej bomby a&nbsp;pri hľadaní príbuzných ho ožiarila zvyšková radiácia. Bol obeťou, ktorá prežila dve jadrové explózie; zomrel v&nbsp;roku 2010 ako 93-ročný.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Hirošima bola primárny cieľ Američanov. Mala veľký priemyselný i&nbsp;vojenský význam. Bola útočiskom pre japonskú armádu a&nbsp;slúžila aj ako vojenské prekladisko. Až do atómového útoku na ňu americká armáda nikdy zámerne nezaútočila, aby sa v&nbsp;jej pôvodnom, neporušenom prostredí dalo čo najpresnejšie zmerať poškodenie spôsobené chystanou atómovou zbraňou. Asi hodinu pred príletom amerických bombardérov k&nbsp;mestu ich zachytil japonský radar a&nbsp;na zemi okamžite vyhlásili poplach. Rádiolokátor určil, že sa k&nbsp;mestu blíži menší počet lietadiel, maximálne tri. Japonci sa v&nbsp;snahe šetriť palivo rozhodli, že proti takej malej formácii stíhačky nepošlú. Nazdávali sa, že pôjde o&nbsp;nejaký druh prieskumu. Nepredpokladali, že na palube jedného z&nbsp;bombardérov je jadrová zbraň.

Cisársky generálny štáb v&nbsp;Tokiu sa o&nbsp;atómovej katastrofe v&nbsp;tomto meste dozvedel až tri hodiny po zhodení bomby. Malá vojenská stanica, vzdialená šestnásť kilometrov od výbuchu, telegrafovala veleniu správu o&nbsp;hroznej explózii v&nbsp;Hirošime. Na veliteľstve panoval všeobecný názor, že sa nič vážne nestalo, hoci o&nbsp;výbuchu sa šepkalo. Aby štáb získal informácie, vyslal na miesto nešťastia mladého dôstojníka. Ten asi 160&nbsp;kilometrov pred Hirošimou zazrel obrovský oblak dymu a&nbsp;namiesto mesta spálenisko. Zvyšky budov dohárali a&nbsp;ruiny pokrýval popol. Zničená bola celá infraštruktúra.

Generálnemu štábu poslal správu: „Všetko – ľudia, zvieratá, ale aj veci – bolo spálené zaživa.“ Potom pristál a&nbsp;ihneď začal organizovať pomoc. Rovnako zareagovali okolité mestá a&nbsp;v&nbsp;priebehu niekoľkých hodín po katastrofe odpratávali sutiny. Aj vďaka ich pomoci sa za pár dní podarilo obnoviť verejnú dopravu, rozvod vody a&nbsp;telefónne spojenie.

Len niekoľko hodín po útoku na Hirošimu zaznel z&nbsp;rozhlasových staníc v&nbsp;USA prejav prezidenta Trumana. Vyzýval Japoncov na bezpodmienečnú kapituláciu: „Tento útok je varovaním pred tým, čo príde. Ak neprijmete naše podmienky, očakávajte ďalšiu skazu padajúcu z&nbsp;neba.“ Japonská vláda ani tentoraz nereagovala. Mlčanie na politickom poli prerušil Sovietsky zväz a&nbsp;8. augusta 1945 vyhlásil Japonsku vojnu. O&nbsp;deň neskôr, 9. augusta, Američania splnili hrozbu a&nbsp;podobnú hrôzu ako Hirošima zažilo mesto Nagasaki, ležiace na ostrove Kjúšu. Jeden z&nbsp;najväčších prístavov v&nbsp;južnom Japonsku sa zameriaval na výrobu lodí a&nbsp;rôzneho vojnového materiálu vrátane výzbroje pre armádu.

Americké letecké velenie si na útoky s&nbsp;rovnako ničivými následkami ako v&nbsp;Hirošime vytypovalo mestá Kjóto, Jokohama a&nbsp;Kokura. Nagasaki bolo náhradný cieľ. Podľa plánov chceli druhú bombu zhodiť na Kokuru. Útok mal byť podobný ako na Hirošimu. Keď sa však bombardér Bockscar s&nbsp;atómovou zbraňou nazvanou Fat Man (Tučko) priblížil k&nbsp;mestu, takmer celé ho zakryl mrak a&nbsp;zhodenie bomby zmaril. Lietadlo zamierilo k&nbsp;náhradnému cieľu – k&nbsp;Nagasaki.

Tam sa zopakoval rovnaký scenár ako v Hirošime. Asi o 7.50 japonského času veliteľstvo vyhlásilo letecký poplach. O 40 minút ho odvolalo. Keď sa pred 11.00 blížili k Nagasaki tri nepriateľské bombardéry, aj tu si Japonci mysleli, že sú to prieskumné stroje. Obloha bola zatiahnutá, útok zhora neočakávali, preto ďalší poplach neoznámili. O 11.01 sa mraky roztiahli a vytvorili medzeru, cez ktorú bombometčík zbadal cieľ a následne na priemyselnú časť zhodil smrtiaci náklad. Bomba padala 43 sekúnd a vybuchla vo výške 469 metrov nad mestom. Okamžite usmrtila 35- až 40-tisíc ľudí. Zničila asi 1,5-kilometrový úsek a oheň sa tiahol až tri kilometre od miesta dopadu. Teplota vyvolaná explóziou bola asi 3 900 °C a rýchlosť vetra odhadli na 1 005 km/h. Celkový počet mŕtvych do konca roka 1945 sa pohyboval medzi 60- až 80-tisíc.

Na rozdiel od Hirošimy v&nbsp;Nagasaki nebola žiadna moderná architektúra. Ulice tvorili staromódne japonské domy z&nbsp;dreva, obchodné a&nbsp;priemyselné stavby boli takisto drevené, továrne boli neraz súčasťou obytných štvrtí. Explózia zmietla mesto z&nbsp;povrchu zeme. Po tejto katastrofe cisár Hirohito nemohol mlčať: 15. augusta 1945 v&nbsp;rozhlasovom prejave oznámil kapituláciu. Väčšina Japoncov vtedy počula jeho hlas prvýkrát. Zdôrazňoval, že ho k&nbsp;tomu viedli útoky sovietskej armády v&nbsp;Mandžusku, o&nbsp;atómových bombách sa zmienil okrajovo: „Nepriateľ má novú, desivú zbraň s&nbsp;obrovskou silou, ktorá môže ukončiť mnoho nevinných životov a&nbsp;napáchať nevyčísliteľné škody. Môže dokonca úplne vymazať japonský národ.“ Japonsko podpísalo mierovú zmluvu 2. septembra 1945 na vojenskej lodi Missouri v Tokijskom zálive. Týmto aktom sa druhá svetová vojna definitívne skončila.

<ul>
<li>Oleander bol prvá rastlina, ktorá vyrástla v spustošenej Hirošime. Stala sa oficiálnym kvetom mesta.</li>
<li>Stromy ginka dvojlaločného ako jedny z mála živých organizmov prežili útok na Hirošimu. V meste rastú dodnes. Takmer nikdy ich nenapáda hmyz ani ich nepostihujú choroby, ľudstvo ich pozná takmer 300 miliónov rokov.</li>
<li>Godzilu ako metaforu jadrových zbraní pôvodne vytvorili Japonci.</li>
</ul>

         

Použitie jadrových zbraní na konci vojny je dodnes predmetom diskusií. Mnohí významní vedci, ale aj viacerí generáli zastávali názor, že atómová sila nebola bezpodmienečne nutná. Albert Einstein v&nbsp;roku 1939 napísal vtedajšej hlave štátu F. D. Rooseveltovi, aby USA začali vyrábať jadrovú zbraň. Po tragédiách v&nbsp;Hirošime a&nbsp;Nagasaki zmenil názor: „V živote som spravil jednu obrovskú chybu – keď som prezidentovi Rooseveltovi odporúčal začať výrobu atómovej bomby. Ale čiastočne ma ospravedlňuje strach, že by ju ako prví zostrojili Nemci.“ Prezident Harry Truman mal na použitie bômb iný pohľad: „Nič neľutujem a&nbsp;v&nbsp;rovnakej situácii by som to spravil opäť. Zhodenie atómových bômb zachránilo mnoho životov a&nbsp;urýchlilo kapituláciu Japonska.“

Atómové peklo: Bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ich v priebehu pár sekúnd zrovnali so zemou

Mária Mišovičová

Kucherenko vs. Plačková: Spor o falošné luxusné kabelky?

Erika Barkolová absolvovala estetický zákrok s názvom Profhilo Structura

Sama tomu nemôže uveriť: Reportérka Kristína Kövešová sa pochválila s novým domom!

Výber pre vás

Atómové peklo: Bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ich v priebehu pár sekúnd zrovnali so zemou

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Život na úteku: Biggs sa zúčastnil na VEĽKEJ VLAKOVEJ LÚPEŽI, média z neho spravili sympaťáka

U nás neznámy, inde vzývaný počas epidémií: Kto je muž, ku ktorému Taliani dodnes vzhliadajú?

Legendy a fámy o malom chlapcovi: Bronzový MANNEKEN PIS ciká do fontány vyše štyristo rokov

Kucherenko vs. Plačková: Spor o falošné luxusné kabelky?

Erika Barkolová absolvovala estetický zákrok s názvom Profhilo Structura

Sama tomu nemôže uveriť: Reportérka Kristína Kövešová sa pochválila s novým domom!

Výber pre vás