Marcela Fuknová

Vybočenie kĺbu palca na chodidle nie je iba estetická záležitosť, má aj vážne zdravotné dôsledky. Začína sa klesaním priečnej klenby na chodidle. Palec drží šľacha, ktorá je viac namáhaná a začína ho tlačiť na ostatné prsty. Tlak dráždi aj kĺb, ten postupne hrubne, rozširuje sa, zväčšuje sa a palec ešte viac tlačí na zvyšné prsty. Nakoniec je celá predná časť chodidla zdeformovaná a robí človeku ťažkosti pri chôdzi.

Hoci si mnohí myslia, že na vine sú úzke topánky či vysoké opätky, nie je to pravda. Niektoré ženy na nich chodia celý život a nič, iné si dávajú pozor, a predsa sa halluxu nevyhnú. Keby to bola iba otázka vhodnej obuvi, mnohí ľudia by sa vyhli problémom. Žiaľ, na vine je genetika. Ak sa vybočený palec v rodine „dedí“, je až deväťdesiatpercentný predpoklad, že sa mu nevyhne ani nasledujúca generácia. Takže namieste nie je otázka, či dotyčný človek bude hallux mať, ale skôr kedy. Niekedy sa chodidlo nemení až do štyridsiatky, potom to príde, inokedy sa degeneratívne zmeny zjavia už v detskom veku. Je to individuálne, rovnako ako rýchlosť ich postupu. Najčastejšie však tento problém vzniká u žien po tridsiatke.

Okrem genetiky sa hallux môže vytvoriť aj ako poúrazový stav, napríklad u športovcov. V týchto prípadoch by sme však skôr mali hovoriť o poúrazovom stave, artróze. Zlomenina palca sa môže zle zhojiť, na kosti sa objavia výrastky a tlačia na kožu.
&nbsp;
Prevenciou aj pre tých, ktorí hallux nemajú podmienený geneticky, je vhodná obuv. Ak už musíte nosiť úzke topánky na podpätku, potom by po vyzutí topánky mala nasledovať nožná gymnastika. Teda rozcvičiť si prsty, rozhýbať chodidlo. Ak budete nosiť topánky s úzkym špicom desať hodín denne a tlačiť tak palec dovnútra, pravdepodobnosť, že to palec nezvládne a vytvorí sa hallux, je vysoká.
&nbsp;
Ak sa proces tvorby halluxu spustí na jednej nohe, dá sa predpokladať, že čoskoro zasiahne aj druhé chodidlo. Platí, že hoci halluxom už trpíte, mali by ste sa vyhýbať úzkym topánkam, dožičiť si uvoľňujúce masáže chodidiel a rozhodne zabudnúť na vysoké podpätky. Masážou môže byť aj prechádzka bosými nohami po tráve alebo po drobných kamienkoch.

Hallux môže vzniknúť aj po úraze

Pokračovanie na ďalšej strane...

Muži tvoria asi iba pätnásť percent všetkých ľudí, ktorí majú toto ochorenie. Rozhodne to nie je choroba z povolania. Dalo by sa povedať, že ohrozené sú manažérky či modelky, ktoré celé dni prechodia v úzkych topánkach, ale aj ženy, ktoré zasa celé dni stoja na nohách. Ochorenie ich totiž môže postihnúť skôr a vo väčšom rozsahu. Keďže je však v hre genetika, problém sa ohlási, aj keby celý deň sedeli v papučiach s nohami vyloženými na stole. Rôzne štúdie ukázali a potvrdili, že táto choroba sa dedí, aj to, ako sa dedí, ale prečo sa dedí, zostáva záhadou.

Keby vedci vedeli, s akými génmi ochorenie súvisí, možno by sa ochoreniu dalo aj predísť, zatiaľ to však možné nie je. Hallux&nbsp; vagus sa prejaví väčšinou tak, že človeka začnú tlačiť topánky. Kĺb pod palcom začína bolieť, koža v jeho okolí sčervenie. Je to prvé štádium, keď ešte palec zostáva v nezmenenej polohe. V druhom štádiu začína vybočovať a v tom poslednom bývajú zdeformované prsty na chodidle. Posúvajú sa tlakom, nemajú priestor, vtedy ich zvyčajne nazývame kladivkové prsty. Postupne sa začínajú tvoriť aj boľavé otlaky na bruškách pod prstami.

Informácií o ochorení je dosť, veľa ľudí príde k lekárovi už v počiatočnom štádiu, lebo vedia, s čím majú do činenia. Videli, ako vyzerala povedzme noha ich matky. Nemusí ich teda priviesť do ambulancie ortopéda bolesť ani to, že noha sa nezmestí do lodičky. Hallux vagus totiž môže začať bolieť až vtedy, keď už palec tlačí na ostatné prsty. Konzervatívna liečba, ktorou by sa dal stav chodidla „napraviť“, nebýva príliš úspešná. Existuje napríklad ortopedický korektor, ktorý ťahá palec smerom von, opačným smerom od ostatných prstov. Je to však nie veľmi účinná pomôcka, palec si aj tak ide „svojou cestou“. O takomto riešení by sa dalo uvažovať povedzme len u človeka vo veľmi vysokom veku, u ktorého sa už ochorenie dlho rozvíjať nebude.

Dajú sa kúpiť aj rôzne gélové štople, tie sa vkladajú medzi palec a prvý prst, aby ich navzájom odtláčali. Podobné korektory sa používajú zväčša na noc, ale ich efekt je podľa lekárov malý, ba až nulový. Priečna klenba vedie od palca k piatemu prstu, teda k malíčku. Pri priečne plochej nohe sa využívajú aj ortopedické vložky, tie majú podržať klenbu. Lenže aj vložky omínajú a osemdesiat percent ľudí, ktorí ich nosia, má už na druhom a treťom prste otlak.

Mnoho ľudí sa na operáciu vybočených palcov neodhodlá celé roky, niektorí prežijú s deformáciami a bolesťou zvyšok života. Keď sa však pacienti, zvyčajne ženy, začínajú zaujímať o operáciu, vždy je už na ňu dôvod. Halluxy sa operujú rôznymi spôsobmi. Pri malom výrastku môže stačiť malý rez nad deformitou alebo sa poloha palca a zdeformovaných mäkkých častí nohy napráva pomocou skrutiek a drôtov.

Nevýhodou týchto operácií je najmä riziko recidívy, keďže metatarzálne kostičky, tie pod článkami prstov, nezostanú fixované. Váha sa na ne prenáša aj po zákroku a proces sa opakuje. Halluxy sa často korigujú dvoma titánovými platničkami, ktoré sa natrvalo vkladajú medzi prvú a druhú predpriehlavkovú kostičku. Tieto platničky majú priemer okolo dvoch milimetrov a sú navzájom prepojené nevstrebateľným vláknom. Tým, že zostávajú v chodidle, fyzicky bránia, aby sa proces zopakoval. Výhodou je menšia bolestivosť po operácii a kratšia práceneschopnosť.

VYBOČENÝ PALEC: Príčina je genetická. Kedy treba ísť pod nôž?

Výber pre vás

VYBOČENÝ PALEC: Príčina je genetická. Kedy treba ísť pod nôž?

Súvisiace články

Viete, čo zabíja vašu imunitu? Pozor na stres a smútok

Epidémia strachu: Trpia najmä seniori a osamelí ľudia!

Kovid postihuje aj oči! Ako môže poškodiť váš zrak?

Výber pre vás