Marcela Fuknová

Nemocnica v&nbsp;českom Šumperku, ktorý je oblasťou ťažko postihnutou koronavírusom, nedávno ohlásila nárast počtu seniorov, ktorí končia na tamojšom ARO, nie však pre koronavírus, ale po pokuse o&nbsp;samovraždu. Prevažujú otravy liekmi a&nbsp;ako dôvod seniori uvádzajú osamelosť a&nbsp;žiadnu nádej, že by sa to v&nbsp;krátkej budúcnosti mohlo zmeniť. Primár Marián Olejník to opísal na prípade 76-ročnej ženy, ktorá sa pokúsila vziať si život.

Našťastie stihla zavolať dcére a&nbsp;tá privolala pomoc. „Dôvod, prečo sa žena rozhodla zomrieť, bola dlhodobá sociálna izolácia. Do príchodu pandémie bola zvyknutá na denné návštevy rodiny – svojho syna, dcéry či vnúčat. Pre koronavírus a&nbsp;strach, aby svoju mamičku a&nbsp;babičku nenakazili, ju deti i&nbsp;vnúčatá prestali navštevovať a&nbsp;boli s&nbsp;ňou v&nbsp;kontakte iba telefonicky. To jej však nestačilo, zrazu ju prestal baviť život a&nbsp;nevidela v&nbsp;ňom zmysel,“ vysvetlil dôvody pokusu o&nbsp;samovraždu primár Olejník.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Ďalším dôvodom, ktorý dnes ľudí vedie k&nbsp;tomu, aby kontaktovali psychiatra či psychológa, je finančná neistota a&nbsp;obavy zo straty zamestnania. Mnohí prišli o&nbsp;pravidelný príjem alebo im skrachovalo podnikanie. Dlhy, hypotéky a&nbsp;obavy, ako zabezpečia svoju rodinu, im narúšajú spánok a&nbsp;môžu vyvolať až panické záchvaty. „Musel som zatvoriť našu malú reštauráciu. O&nbsp;pár dní som stál v&nbsp;záhrade a&nbsp;pocítil som silné zvieranie hrudníka, úplne som sa spotil a&nbsp;mal som pocit, že nemôžem dýchať. Manželka ma odviezla do nemocnice, lekári však usúdili, že to bol záchvat paniky.

Nikdy predtým som panickou poruchou netrpel,“ opisuje Jakub nepríjemné stavy. Duševné poruchy, ktoré vyvoláva nadmerný stres, ohrozujú aj matky samoživiteľky či, paradoxne, mladých slobodných ľudí, ktorí sú doma na home office a&nbsp;stratili možnosť stretávať sa s&nbsp;inými ľuďmi. „Dá sa povedať, že som tu zavretá celý týždeň sama. Chodím von a&nbsp;do obchodu, snažím sa telefonovať si s&nbsp;kamarátmi, ale v&nbsp;posledných dňoch sa bojím byť sama. Mám strach, že ma niekto prepadne alebo že ochoriem a&nbsp;nikto sa o&nbsp;mňa nepostará,“ hovorí Jana o&nbsp;úzkostných myšlienkach.

Pre osamelých ľudí je vážnym problémom aj úplný nedostatok dotykov. Liga za duševné zdravie týmto ľuďom ponúka radu: „V&nbsp;čase pandémie, keď dotyky výrazne chýbajú, neexistuje žiadna skutočná náhrada, no existujú spôsoby, ako sa upokojiť a&nbsp;aspoň čiastočne ich nahradiť. Predpokladá sa, že aj kontakt s&nbsp;domácimi miláčikmi nám môže dočasne nahradiť skutočný ľudský dotyk. Nazýva sa to sprostredkovaný dotyk. Ak hladíme domáceho miláčika, v&nbsp;mozgu sa aktivujú systémy, ktoré sú podobné tým, ktoré sa aktivizujú pri objatí. Medzi formy náhrady patrí napríklad aj to, že si cez ramená a&nbsp;chrbát preložíme paplón alebo hrubšiu prikrývku či deku.“